Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204865 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514204865.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcov: 1/ Y.. M. L., W. XX.XX.XXXX, F. R. T. X, XXX XX F., 2/ N. L., W. XX.XX.XXXX, F. R. T. X, XXX XX F., proti žalovanému: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/49/2014-113 zo dňa 10.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/49/2014-113 zo dňa 10.07.2015 v časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, prvým výrokom, konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Druhým výrokom rozhodol, že žalobcovia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania 171,37 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd vydal predbežné opatrenie a tiež aby určil, že sú neplatné právne úkony: zmenka, zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke a zmluva o úvere. Podaním, ktoré bolo súdu doručené 12.06.2015, vzali žalobcovia návrh v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej, ak jeden z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Konajúci súd skonštatoval, že zastavenie konania zavinili žalobcovia tým, že vzali návrh späť, preto sú povinní zaplatiť náhradu trov konania žalovanému. 2. Proti tomuto uzneseniu, v časti trov konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Poukázali na chronológiu úkonov súdu od začiatku konania a uviedli, že vzhľadom k ich právnej neistote a z dôvodu súdnych prieťahov v rozhodovaní o príslušnosti súdu, nečinnosti súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj konanie súdu v časti oslobodenia od súdnych poplatkov voči žalobcovi 2/, sa rozhodli, že z opatrnosti vezmú návrh na začatie konanie v celom rozsahu späť, a to aj z dôvodu, že v predmetnej veci bola podaná ústavná sťažnosť. Uviedli, že vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.05.2015, im súd doručil až 01.07.2015, t. j. po späťvzatí žaloby. Žalobcovia sa domnievali, že okresný súd vzhľadom k dĺžke úkonov súdne konanie ani nezačal, nakoľko nebol zaplatený ani súdny poplatok. Žalobcovia v čase späťvzatia návrhu nemali vedomosť, že žalovaný doručil súdu vyjadrenie. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, v ktorom poukázal na to, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Zdôraznil, že ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie je potrebné potvrdiť. 5. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. 6. Uvedené ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie procesnej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Uvedená zásada platí aj v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu. 7. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania žalovaného iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania (napr. žalovaný po podaní návrhu na začatie konania uhradil žalobcovi žalovanú pohľadávku). Ak však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ale bez uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní žalovaného, súd zaviaže na náhradu trov konania žalobcu. 8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ 9. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania sa žalovaného. Žalobcovia vzali návrh na začatie konania späť, pričom ako dôvod späťvzatia uviedli ich právnu neistotu, súdne prieťahy a nečinnosť súdu. Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že žalobcovia nevzali návrh na začatie konania späť pre správanie žalovaného. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). 10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).