Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210511 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514210511.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Q. C., C. R. XXXX/XX, XXX XX C., R..Č.. na H. Z., zast. opatrovníčkou M. S., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 942,13 eur s prísl. a odmenou 3,14 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/86/2014-29 zo dňa 20.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/86/2014 - 29 zo dňa 20.01.2015 v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje. V zostávajúcej časti napadnutej odvolaním odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/86/2014 - 29 zo dňa 20.01.2015 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej odmeny 3,14 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 942,13 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 942,13 eur od 12.04.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 942,13 eur od 15.06.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3,14 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 18.9.2009 na zmenkovú sumu 942,13 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.4.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Zo zmenky prvostupňový súd zistil, že ju odporca vystavil v Dunajskej Strede dňa 18.09.2009 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení sumu 942,13 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12.04.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O. s. p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom sp.zn. SR 09865/10 zo dňa 21.10.2010 odporcu zaviazal na zaplatenie 942,13 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 942,13 eur od 12.04.2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 942,13 eur od 15.06.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2010 a dňa 11.11.2010 sa stal vykonateľným. Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. vykonanie exekúcie. Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k. 36Er/329/2011-10 z 02.02.2011 zamietol z dôvodu, že za neplatný považoval zmenkový úrok 0,25 % denne pre rozpor s dobrými mravmi. Konajúci súd uviedol, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/). Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy a podľa ktorej je exekučný súd ex offo povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, ak si spotrebiteľ nároky podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. Súd prvého stupňa uzavrel, že vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 Zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 942,13 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 942,13 eur od 12.04.2010 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 942,13 eur od 15.06.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 3,14 eur. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu zmenky nenamietal, a preto podľa neho neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil. K prekážke res iudicatae navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.05.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom, je nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku res iudicatae. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. K záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest navrhovateľ uviedol, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Naďalej trval na ostatných častiach návrhu. Odvolací súd zaslal opatrovníčke odporcu čiastočné späťvzatie návrhu na vedomie Uvedené oznámenie bolo doručené dňa 08.01.2016. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal podmienky konania, na základe ktorých zisťoval, či vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa neporušil ustanovenie čl. 7 nar. 861/2007, keď podľa jeho názoru uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu nedoručila odpoveď dotknutej strany, avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania, a to bez ohľadu na to, či sa odporca v danej veci vyjadril alebo nie. K prekážke res iudicatae odvolací súd dodáva nasledovné: Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený právnym predchodcom navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu vyhovieť vzhľadom na rozhodcovský rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 942,13 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 942,13 eur od 12.04.2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 942,13 eur od 15.06.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku (§ 135 ods. 2 O. s. p.) vychádzal z uznesenia exekučného súdu č. k. 36Er/329/2011-10 zo dňa 02.02.2011. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa bol povinný prihliadať na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému exekučný súd konštatoval nulitnosť rozhodcovského rozsudku a nulitný titul nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že iba exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ani exekučný súd rozhodcovský rozsudok neruší, resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej právomoci skúma obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Právoplatný a vykonateľný rozsudok stáleho rozhodcovského súdu bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal a rozhodol (§ 159 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007) nepochybne vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, odvolací súd v súlade s § 208 O.s.p. v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť, pripustil čiastočné späťvzatie, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že čiastočné späťvzatie návrhu bolo opatrovníčke odporcu riadne doručené, pričom opatrovníčka sa k čiastočnému späťvzatiu návrhu nevyjadrila. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.