Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210548 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514210548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: K. L., nar. X.X.XXXX, X.. P.A. XXXX/X, L., zastúpená opatrovníkom Ľ. V., zamestnankyňou Okresného súdu L. A., o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom a odmenou 2,- eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 106/2014-32 zo dňa 20.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby vo výške zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia, a v tejto časti rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 3CbZm 106/2014-32 zo dňa 20.11.2014 zrušuje a konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie návrh zamietol a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú odmenu vo výške 2,- eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 600,- eur, úroku 0,25% denne zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia, úroku 6% ročne zo sumy 600,- eur od 13.10.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,- eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 24.3.2009 na zmenkovú sumu 600,- eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.7.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky. 3. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 5 ods. 5 Nariadenia, ďalej na čl. 19 Nariadenia, čl. 7 ods. 3 Nariadenia a na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a ďalej na čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., čl. I § 76 ods. 2 zmenkového zákona, ust. § 103 O.s.p., § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že zo spisu tunajšieho súdu spis. zn. 36Er 941/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému K. L., o udelenie poverenia na zaplatenie sumy 600,- eur s príslušenstvom súd zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 20912/2009 zo dňa 3.11.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 36Er 941/2011-10 zo dňa 30.3.2011 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blanko zmenky je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná a pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná aj dohoda o zmenkovom úroku 0,25% denne. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2011. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, ktorú exekučný súd v uznesení konštatoval, nemá žiaden vplyv na účinnosť a záväznosť rozhodcovského rozsudku. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c)). Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a podľa ktorej je exekučný súd ex offo povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, ak si spotrebiteľ nároky podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. V otázke záväznosti rozhodcovského rozsudku súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Poukázal na ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku mu neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. 4. Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 20912/2009 zo dňa 3.11.2010 žalovanému právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil zmenkovú sumu 600,- eur, úrok 0,25% denne zo sumy 30.7.2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6% ročne z nej od 13.10.2009 do zaplatenia a ten istý nárok si žalobca uplatnil aj v tomto konaní. Žalobca nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. V tomto prípade nebolo potrebné preukazovať opak už preto, že samotný žalobca priamo v návrhu uviedol, že zmenku žalovanému na platenie predložil indosant, t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o., čím žalobca potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol. Indosament, ku ktorému došlo až po splatnosti zmenky, má podľa druhej vety čl. I § 20 ods. 1 zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Žalobca nie je originálnym nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy, úroku 0,25 % denne a úroku 6% ročne znovu rozhodoval. V tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia zamietol. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 2,- eur. Žalobca ako majiteľ zmenky preto má právo postihom žiadať od žalovanej aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy a súd preto žalovaného na zaplatenie odmeny zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa čl. 16 Nariadenia a keďže žalobca mal v konaní len nepatrný úspech je povinný nahradiť trovy konania žalovanej, ale keďže žalovanej trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie. 5. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca a to proti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu ako aj voči výroku o náhrade trov konania označeného rozhodnutia, ktoré odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. 6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, a preto súd bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou vydá súd rozsudok o pohľadávke alebo oproti pohľadávke. Podľa názoru žalobcu čl. 7 Nariadenia upravuje procesný postup súdu a obligátorne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy ak nebola súdu doručená odpoveď žalovaného. Prvoinštančným súdom nariadené a vykonané pojednávanie, preto považoval žalobca za nelegálne. 7. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom napriek tomu, že ani on ani žalovaný vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz svojich nárokov zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalobcu z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhu sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní iných ako stranami sporu navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. znášať námietky voči zmenke za žalovaného a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu v konštruovanom nariadení. V postupe súdu prvej inštancie videl žalobca porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania, rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 8. Žalobca s poukazom na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Trnave argumentoval, že zisťovanie, či rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní je ničotné, nie je možné limitovať len na exekučné konanie. Záverom nulitnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, takéto rozhodnutie je z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospeje exekučný alebo iný súd. Na základe uvedeného zastával žalobca názor, že prvoinštančný súd bol oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. Súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Súd prvej inštancie, bol preto povinný na nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní, pričom nakoľko neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata, súd mal uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. 9. Vo vzťahu k záveru súdu o indosovaní zmenky po uplynutí lehoty na protest vytýkal žalobca súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že žalovaný ani len neformuloval námietku, týkajúcu sa dátumu indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie na preukázanie napísania indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Žalovaný sa tejto námietky nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvoinštančný súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu považoval žalobca za zásah do práva na spravodlivý súdny proces, garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 10. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 11. Dňa 22.12.2015 bolo Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave doručené písomné podanie žalobcu označené, ako „Čiastočné späťvzatie podaného návrhu a s ním súvisiaca zmena petitu“, v ktorej žalobca zobral svoj návrh v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť, pričom žalobca si následne uplatňoval v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. V späťvzatej časti návrhu žiadal konanie zastaviť. 12. Odvolací súd žalovanej doručil odvolanie žalobcu, avšak žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/63 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 1.12.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konanie začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a rozsahu odvolaniu podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť po čiastočnom späťvzatí návrhu, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 15. Dňa 22.12.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené čiastočné späťvzatie podaného návrhu a s ním súvisiaca zmena petitu návrhu a to takej, že žalobca zobral svoj návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia späť, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 370 ods. 1 a 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v späťvzatej časti návrhu zrušil a v tejto časti konanie zastavil. 16. K prvej odvolacej námietke žalobcu, v súvislosti s čl. 5 ods. 3 a čl. 6 a čl. 7 Nariadenia odvolací súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil za irelevantnú, keď súd prvej inštancie poukázal na čl. 19 Nariadenia, podľa ktorého pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadia procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd prvej inštancie sa, preto v danom prípade riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom. Ďalej poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia, kedy ústne pojednávanie súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán, preto čl. 7 ods. 3 Nariadenia súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, kedy oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 vtedy platného O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Z týchto dôvodov, preto odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu za nepreskúmateľnú a neodôvodnenú. 17. Ďalej vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu za neopodstatnenú v súvislosti s poukazom žalobcu na ust. § 120 O.s.p. a na skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keď v danom prípade súd prvej inštancie si zadovážil podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, ktoré súd skúma ex offo, teda bez toho, aby na to strana sporu poukazovala alebo navrhovala vykonať takýto dôkaz za účelom posúdenia, či je v danom konaní daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. sa súd prvej inštancie oboznámil so súdnym spisom spis. zn. 36Er 941/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému K.Á. L., o vymoženie sumy 600,- eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplývajú skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.). Teda pokiaľ súd pri skúmaní existencie podmienok konania z týchto skutočností vychádzal, nemožno to považovať za vykonanie dôkazu, ktorý účastníci konania nenavrhli (§ 120 O.s.p.). Keďže podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania a nemôže znova prejednávať a rozhodovať veci, v ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, súd v konaní ex offo skúmal skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok konania, vrátane skutočností podľa § 121 O.s.p. a to aj bez návrhu strán sporu. 18. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanému na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou a.s. rozsudkom č.k. SR 20912/2009 zo dňa 3.11.2009, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 600,- eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne z tejto sumy od 30.7.2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6% ročne z nej od 13.10.2009 do zaplatenia a rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.11.2010 a 2.12.2010 sa stal vykonateľným, súd prvej inštancie správne ustálil, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorého prípadná vecná nesprávnosť neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 600,- eur, úroku 0,25% denne zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia, úrok 6% ročne zo sumy 600,- eur od 13.10.2009 do zaplatenia znovu rozhodoval a v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia správne zamietol. 19. Novému prejednaniu veci (okrem časti návrhu týkajúcej sa zmenkovej odmeny) bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh žalobcu v uvedenej časti ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia zamietol. 20. Žalobca zobral písomným podaním zo dňa 22.12.2015 svoj návrh na začatie konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, z celkového uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% späť a zotrval na priznaní zmenkového úroku len v časti 0,06% denne zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia. Berúc do úvahy uvedené čiastočné späťvzatie návrhu, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby vo výške zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tejto časti aj konanie zastavil tak ako je vyššie uvedené. Keďže žalobca zotrval na svojej žalobe v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 600,- eur od 30.7.2009 do zaplatenia, v tejto časti odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu za irelevantnú, keď v danom prípade je nesporné, že na zmenke je napísaná úroková sadzba 0,25% denne od 30.7.2009, čo predstavuje 91,25% ročne. Odvolací súd má za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch a preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25% nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 OZ je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou a teda aj neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky a keďže zákon jej výšku nelimituje neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo právnych vzťahov a sám jej výškou autoritatívne určil. Za oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiadny vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo, aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. 21. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v časti zmenkového úroku 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne) by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej neplatnosti úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom rozsahu, preto nie je možné na zaplatenie predmetného úroku žalovaného zaviazať. 22. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, po späťvzatí časti návrhu v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).