Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/40/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210550 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514210550.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Ľ. Č., N. XXXX/X, U., zastúpená opatrovníčkou: Ľ. W., zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie úrokov vo výške 2.705,75 eur a odmeny 4,41 eur zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 106/2014-27 zo dňa 2.2.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 106/2014-27 v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.321,83 eur od 26.6.2010 do 17.6.2012, zo sumy 821,83 eur od 18.6.2012 do 25.7.2012 a zo sumy 721,83 eur od 26.7.2012 do 11.9.2012 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. Vo zvyšnej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 0,00 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 1.321,83 eur od 26.6.2010 do 17.6.2012, čo predstavuje sumu 2.389,21 eur, zo sumy 821,83 eur od 18.6.2012 do 25.7.2012, čo predstavuje sumu 78,07 eur a zo sumy 721,83 eur od 26.7.2012 do 11.9.2012, čo predstavuje sumu 86,62 eur, úroku 6 % ročne zo sumy 1.321,83 eur od 9.9.2010 do 17.6.2012, čo predstavuje sumu 141,02 eur, zo sumy 821,83 eur od 18.6.2012 do 25.7.2012, čo predstavuje sumu 5,13 eur a zo sumy 721,83 eur od 26.7.2012 do 11.9.2012, čo predstavuje sumu 5,70 eur a zmenkovej odmeny 4,41 eur. 3. Konajúci súd skúmal podmienky konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania a zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanému na Stálom rozhodcovskom súde. Rozsudkom č.k. SR 13596/10 z 31.10.2011 rozhodcovský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.321,83 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.321,83 eur od 26.6.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1.321,83 eur od 9.9.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a dňa 24.11.2011 sa stal vykonateľným. Zo spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 37Er 5665/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Ľ. Č. o udelenie poverenia pre 1.321,83 eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie zistil, že exekučný súd uznesením č.k. 37Er 5665/2012-10 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 22CoE 8/2013-26 zo dňa 29.5.2013 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v čl. 15 obchodných podmienok zmluvy o úvere, je neplatným právnym úkonom, a teda rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský rozsudok č.k. SR 13596/10 z 31.10.2011 nulitným právnym aktom. 4. Súd prvej inštancie v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 22CoE 8/2013-26, a teda na rozhodcovský rozsudok č.k. SR 13596/10 z 31.10.2011 hľadel, ako keby nebol vydaný, a preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila nároky zo zmenky znovu prejednať. 5. Ďalej uviedol, že z návrhu zistil, že žalovaný doteraz majiteľovi zmenky zaplatila sumu 2.232,32 eur, ktorou boli okrem zmenkovej sumy 1.321,83 eur uspokojené aj ďalšie so zmenkou súvisiace nároky v celkovej výške 1.001,49 eur, ktoré si žalobca započítava na zmenkový úrok 0,25 % denne. 6. Ohľadom úrokovej doložky súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Keďže zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke vychádzal z § 39 Občianskeho zákonníka a prijal záver, že sporná úroková doložka na zmenke je ako priečiaca sa dobrým mravom absolútne neplatná. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo. Pre absolútnu neplatnosť úrokovej doložky nevznikla žalovanému povinnosť platiť zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a keďže žalovaný doteraz zaplatil majiteľovi zmenky celkovo sumu 2.323,32 eur, čím vyrovnal nielen zmenkovú sumu, ale aj úrok 6 % ročne v sume 151,85 eur a zmenkovú odmenu 4,41 eur, súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa článku 16 nariadenia tak, v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. 9. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mal postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, keďže žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Ďalej nesúhlasil s postupom prvostupňového súdu, ktorý vykonal dokazovanie (o. i.) i oboznámením sa s exekučným spisom, pričom však ani žalobca ani žalovaný dokazovanie exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Namietal, že v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/50 Zb., preukázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Poukázal na to, že voči forme a obsahu zmenky nebolo zo strany žalovaného žiadnych námietok, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Namietal, že v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, nakoľko z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy, pričom poukázal na koncentračnú zásadu upravenú v čl. 5 Nariadenia č. 861/2007. 10. Žalobca za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci ide o rei iudicatae a poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. 11. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietol správnosť záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmenka bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest, a preto má účinky obyčajného postúpenia. Poukázal na to, že z predloženého originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, teda ide o nedatovaný indosament, a je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú prezumpciu, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. 12. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a súčasne mu prizná náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie. 13. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 14. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 zobral žalobca svoj návrh v časti týkajúcej sa 0,19 % zmenkového úroku denne späť, žiadal pripustiť čiastočné späťvzatie, rozsudok v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť. 15. Podľa § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 16. Odvolací súd vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvej inštancie v dotknutej časti zrušil a konanie podľa § 370 CSP v tejto časti zastavil. 17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie neporušil ustanovenie čl. 7 nariadenia č. 861/2007, keď uvedené ustanovenie len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu nedoručila odpoveď dotknutej strany, avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia nariadenia nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz napriek nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania, a to bez ohľadu na to, či sa žalovaný v danej veci vyjadril alebo nie. Za takýto nepochybne treba považovať žalobcom uplatnený 0,25 % denný úrok, predstavujúci 91,25 % ročne. Za správny v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, ktorý v tejto časti návrh zamietol v celom rozsahu, keď vôľou účastníkov nebolo dohodnúť úrok v nižšej sadzbe ale práve v sadzbe 0,25 % denne, ktorá ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, dosahuje takmer výšku samotnej istiny. Takto dohodnutý úrok je pre rozpor so zákonom neprípustný. Uvedený záver platí aj po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom, keďže v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne a úrok 0,06 % denne túto sadzbu výrazne prevyšuje. 19. Odvolací súd poukazuje aj na názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v stanovisku č. 93, na ktoré poukazuje odvolateľ, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť, a to aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku konštatoval, že je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. 20. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, nakoľko zodpovedá vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní článku 16 nariadenia. 21. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vzniklo podľa čl. 16 nariadenia právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu však v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).