Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514215506 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514215506.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpená advoconsulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, proti odporcovi: O. A., N. N., C.G. XXXX/X, o zaplatenie 581,75 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. 2. 2016 č.k. 39C 655/2015 - 83, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, a to 41 € súdny poplatok a 110,92 € trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa advoconsulting, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to 5 € súdny poplatok a 33,20 € trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa advoconsulting, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 684,89 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 581,75 € od 28. 9. 2013 do 31. 12. 2014, ako aj náhradu trov konania v sume 41 € titulom súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. zároveň konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 581,75 € za obdobie od 1. 1. 2015 do zaplatenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v konaní uplatňoval zaplatenie pohľadávky, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postupcu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 27. 9. 2013. Pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 581,75 € a príslušenstva vyčísleného ku dňu 27. 9. 2013 vo výške 103,14 €, ktorá vznikla zo zmluvy o bežnom účte s povoleným prečerpaním v prospech odporcu. Žalovaná istina pozostávala z úverovej istiny, t.j. nesplateného zostatku poskytnutého a čerpaného povoleného prečerpania 581,75 €, úroku 10,46 € a úroku z omeškania 92,68 €. Navrhovateľ uplatňoval tiež priznanie 5 % úroku z omeškania, keď v prípade úroku z omeškania sčasti vzal svoj návrh späť; ohľadom späťvzatia časti návrhu súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. Uplatňovanú istinu s úrokom z omeškania priznal na základe ust. § 709, § 273 ods. 1, 2, § 710, § 711 ods. 1, § 497, § 499, § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., ako aj § 1, § 2 písm.b/, § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o trovy konania, prvostupňový súd poukazoval na to, že vzhľadom na úspech v konaní vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Tieto si navrhovateľ uplatnil v sume 41 € titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 110,92 € titulom trov právneho zastúpenia ( dva úkony právnej služby á 38,18 € + 2 x režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH ). Napriek úspechu navrhovateľa v konaní súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, a to s poukazom na požiadavku, aby trovy boli vynaložené účelne a hospodárne. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ ( postupník pohľadávok ) je podľa výpisu z Obchodného registra obchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti : činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, faktoring a forfaiting a obchodná a sprostredkovateľská činnosť. Vymáhanie pohľadávok v prípade navrhovateľa je realizáciou jeho ( dobrovoľne ) zvolenej činnosti a pre túto činnosť disponuje navrhovateľ vlastnými personálnymi a inými zdrojmi. Súd prvého stupňa z tohto dôvodu vyhodnotil zastúpenie advokátskou kanceláriou v prípade navrhovateľa s následným vznikom trov právnych služieb ako neúčelne vynaložené náklady a v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tieto navrhovateľovi nepriznal; náhradu trov priznal navrhovateľovi len vo výške uhradeného súdneho poplatku. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote podaným odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa buď zmenil tak, že navrhovateľovi prizná okrem súdneho poplatku aj trovy právneho zastúpenia, tieto požadoval za tri úkony právnej služby á 38, 18 € ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a podanie odvolania, ďalej režijný paušál 2 x 8,04 € a 1 x 8,58 €, ako aj 20 % DPH, prípadne v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie v časti o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Navrhovateľ vo svojom odvolaní argumentoval nálezom Ústavného súdu SR z 15. 10. 2014, sp. zn. III ÚS 457/2014-27, podľa ktorého „trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním.“ Navrhovateľ má vzhľadom na uvedený záver za to, že je obchodnou spoločnosťou s vyššie uvedeným predmetom činnosti, prípad., že konateľ navrhovateľ je osobou s právnickým vzdelaním, nezakladá bez ďalšieho dôvody na vyhodnotenie právneho zastúpenia advokátom ako zneužitie práva na zastúpenie advokátom. Prvostupňový súd síce uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že navrhovateľ disponuje personálnymi a inými zdrojmi na vymáhanie kúpených pohľadávok, ktorý záver ale nijako neodôvodnil, keďže nepoukázal na žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré majú takýto záver súdu preukazovať. Navrhovateľ dodal, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá s výnimkou konateľa spoločnosti. Nemá ďalších zamestnancov, a preto je vo fáze vymáhania pohľadávok v súdnom konaní odkázaná na zastúpenie advokátom, ako odborne spôsobilej osoby. Avšak v zmysle nálezu, ak by aj navrhovateľ bol osobou, ktorá má za zamestnanca osobu s právnickým vzdelaním, udelenie plnomocenstva advokátovi nemožno ani v takom prípade považovať za zneužitie práva na zastúpenie advokátom. Zastúpenie navrhovateľa advokátom si vyžaduje jednak odborná spôsobilosť advokáta a jeho skúsenosť s uplatňovaním nárokov klienta v súdnom konaní, prípadne následne v exekučnom konaní. To platí obzvlášť v prípadoch možnej aplikácie spotrebiteľského práva, ktoré predstavuje pomerne rozsiahlu a komplikovanú problematiku. S tým súvisí aj pomerne vysoký stupeň právnej rozmanitosti pohľadávok navrhovateľa nadobudnutých od jeho právneho predchodcu, ktoré nepredstavujú rovnaký, jednotný typ a preto každý jednotlivý prípad, v ktorom má byť podaný návrh na súd, si vyžaduje osobitné posúdenie a vyhodnotenie všetkých podstatných skutočností zakladajúcich dôvodnosť každého jedného uplatňovaného nároku. nie je daný dôvod na to, aby navrhovateľom vynaložené náklady na právne zastúpenie advokátom boli vyhodnotené ako vynaložené neúčelne. Odporca sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v časti výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je nutné priznať úspech. Podľa čl. 37 odsek 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. účastník si môže vždy za svojho zástupcu zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvého stupňa navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania, nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia ( ktoré si inak navrhovateľ riadne uplatnil aj vyčíslil ) v podstate z dôvodu, že navrhovateľ má vlastné kapacity na to, aby sa mohol v súdnom konaní zastupovať sám; nebolo preto nutné využívať služby advokáta. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa tak vyhodnotil ako neúčelne vynaložené. Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v prípadnom nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napr. aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho možnej špecializácii na danú problematiku a pod. Využitie služieb splnomocneného zástupcu je právom každého účastníka konania ( t.j. aj takého, ktorý sám má právnické vzdelanie, alebo takéto fyzické osoby zamestnáva ) a využitie tohto práva nemôže mať vplyv na iné práva účastníka konania, napr. na právo na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ disponuje po právnej stránke kvalifikovaným a odborne zdatným personálom, by teda navrhovateľa nevylučovala z jeho práva, ako úspešného účastníka konania, na priznanie práva na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu teda právny záver prvostupňového súdu o neúčelnosti navrhovateľom vynaložených trov na trovy jeho právneho zastúpenia v konaní neobstojí. Citované ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje logickú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. V teórii i praxi sa zaužívalo hovoriť o zásade zodpovednosti za výsledok alebo o zásade úspechu ako základnom princípe, ktorý určuje, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. V danom prípade bol v konaní úspešný navrhovateľ, v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva v spore. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na plnú náhradu trov konania, sú : 1/ plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a 2/ účelnosť trov, potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov možno stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ). Nevyhnutné budú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu ( advokáta ). Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesnými postojmi k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením takých nákladov, ktoré s konaním nesúvisia, alebo pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi ( opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom a pod. ). Posudzujúc otázku účelnosti trov právneho zastúpenia navrhovateľa z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré boli advokátom poskytnuté, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žalobného návrhu na súd, je odvolací súd názoru, že tieto spĺňajú požiadavku účelnosti, keďže sú v priamej príčinnej súvislosti s navrhovateľom uplatňovaným právom. Súd prvého stupňa tým, že navrhovateľovi nepriznal ním uplatňované právo na náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, vec nesprávne právne posúdil, pretože si nesprávne vyložil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., konkrétne naplnenie požiadavky účelnosti vynaložených trov. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( týkajúcej sa výroku o trovách konania ) zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal trovy ( prvostupňového ) konania, pozostávajúce zo sumy 41 € titulom uhradeného súdneho poplatku a zo sumy 110,92 € ( dva úkony právnej služby á 38,18 € : prevzatie a príprava zastúpenia + podanie návrhu na súd, ďalej 2 x režijný paušál 8,04 €, spolu 92,44 € + 20 % DPH v sume 18,48 € ), podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.a/, písm.c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 5 € a z trov právneho zastúpenia v sume 33,20 €, za jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní - odvolanie čo do trov konania zo dňa 5. 4. 2016 ( odmena vo výške 19,09 €, t.j. polovica zo sumy 38,18 € v zmysle § 13a ods. 2 písm.b/ cit. vyhl., + režijný paušál 8,58 €, spolu 27,67 € + 20 % DPH v sume 5,53 € ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.