Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217839 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514217839.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ Prvá metropolitná, s.r.o., Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35 961 341, 2/ E. X., O. XX.XX.XXXX, V. O.D. XXX/XX, XXX XX Y. X. a 3/ F. X.Á., O. XX.XX.XXXX, V. O. XXX/XX, XXX XX Y. X., o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom a odmenou 66,67eur zo zmenky, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/540/2014 - 65 zo dňa 29.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/540/2014 - 65 zo dňa 29.06.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol tak, že ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm 249/2014-15 zo dňa 08.09.2014 proti žalovaným 2/ a 3/ v platnosti. Zároveň ich zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 908,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 249/2014-15, ktorý súd vydal dňa 08.09.2014, boli žalovaní zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 20.000 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 03.07.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 66,67 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 2.111,14 eur. 3. Námietky podali len žalovaní 2/ a 3/, ktorí žiadali zrušiť zmenkový platobný rozkaz. V námietkach uviedli, že si nespomínajú, že by podpísali a avalovali uplatnenú zmenku, a preto majú pochybnosti, či nebola predmetná zmenka vyhotovená manipuláciou s podpismi. Uviedli, že zo zmluvy o financovaní vyplýva, že ju uzavrel žalobca so žalovaným 1/, oni jej účastníkmi neboli, ani ju nepodpísali ako dlžníci, či vo vlastnom mene ako ručitelia. Žiadali, aby súd zadovážil úverovú zmluvu, záložnú zmluvu a najmä dohodu o vyplňovacom práve k zmenke, keďže uplatnená zmenka bola vypísaná rukou a mohlo ísť o blankozmenku. Z návrhu nie je zrejmé, na základe akého oprávnenia žalobca zmenku vyplnil v údajoch o mieste a dátume vystavenia, splatnosti, sumy a meny. Ak boli údaje doplnené bez oprávnenia po vystavení zmenky, takýto záväzok nie je možné voči nim uplatniť. Ďalej poukázali na to, že voči žalovanému 1/ bolo 15.10.2014 začaté konkurzné konanie, ktoré bolo na návrh dlžníka prerušené z dôvodu prípravy reštrukturalizačného plánu, pričom majetok žalovaného 1/ mnohonásobne prevyšuje uplatnenú pohľadávku. 4. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že žalovaní námietkou, že si na podpísanie zmenky nespomínajú, pravosť svojich podpisov relevantným spôsobom nespochybnili. Ničím nepreukázané tvrdenie, že zmenku neavalovali, považoval len za ich účelovú špekuláciu, s cieľom vyhnúť sa splneniu zmenkového záväzku. Zmenka zabezpečovala pohľadávky zo Zmluvy o financovaní č. XXX XXX XXXX, ktorú dňa 07.06.2012 uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a na jej základe dlžníkovi poskytol kontokorentný úver vo výške 200.000 eur. Žalovaní 2/ a 3/ nemajú postavenie úverových dlžníkov, účastníkmi zmluvy o financovaní neboli, vo vzťahu k nemu vystupujú len ako zmenkoví ručitelia, keďže sa svojimi podpismi na zmenke za jej zaplatenie zaručili, preto námietku žalovaných, že nie sú účastníkmi kauzálneho záväzku, považoval vo vzťahu k platnosti ich ručiteľského vyhlásenia na zmenke za irelevantnú. Zdôraznil, že zmenka bola vystavená ako neúplná, zmluvu oprávňujúcu na jej vyplnenie uzavrel so všetkými žalovanými dňa 07.06.2012, zmluvu podpísali aj žalovaní 2/ a 3/ a ich podpisy boli overené zamestnancom banky. 5. Súd prvej inštancie z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 07.06.2012 zistil, že sa žalovaný 1/ ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť remitentovi VOLKSBANK Slovensko, a.s., dňa 02.07.2014 v Bratislave, Vysoká 9, zmenkovú sumu 202.733,36 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísali žalovaní 2/ a 3/. V tomto konaní si žalobca uplatnil len časť zmenkovej sumy vo výške 20.000 eur. Bol toho názoru, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku a predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 Zmenkového zákona). 6. Konštatoval, že len samotná skutočnosť, že si žalovaní nepamätajú, že zmenku per aval podpísali, nepostačuje na záver, že ich zmenka nezaväzuje. Poukázal na to, že v námietkach netvrdili, že sú ich podpisy nepravé a pochybnosti, či nedošlo pri vyhotovení zmenky k manipulácii s podpismi, boli vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Uviedol, že zabezpečenie pohľadávok veriteľa blankozmenkou avalovanou žalovanými 2/ a 3/, bolo dojednané v bode 6. písm. b) Zmluvy o financovaní č. XXX XXX XXXX, ktorú žalobca a žalovaný 1/ uzavreli dňa 07.06.2012. Všetci traja žalovaní boli účastníkmi zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.06.2012. Žalovaní 2/ a 3/ sú v záhlaví zmluvy označení ako avalisti a podpisom zmluvy potvrdili, že vystaviteľ vydáva remitentovi neúplnú zmenku popísanú v tejto zmluve. Podľa popisu blankozmenky, uvedeného v článku 3 ods. 1.1.1. zmluvy, bola zmenka podpísaná žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami. 7. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku proti vyplneniu blankozmenky, ktorú žalovaní odôvodnili len predpokladom, že údaje boli doplnené bez oprávnenia po vystavení zmenky. Poukázal na to, že zo zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXX XXX XXXX je zrejmé, že nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaní 2/ a 3/ pri vydaní zmenky udelili žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť. K tejto námietke súd ešte uviedol, že ak po doplnení chýbajúcich údajov listina obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, stáva sa riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia, t. j. ako by blankozmenkou nikdy nebola. Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier, čo znamená, že zmenkové práva a záväzky sú definované iba zmenkovou listinou, z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu. Abstraktný charakter zmenka nestráca ani v prípade, ak bola vydaná ako zabezpečovacia. Vzhľadom na to nie je podstatné, že žalovaní 2/ a 3/ neboli účastníkmi zmluvy o financovaní a nemali povinnosť žalobcovi ako kauzálnemu veriteľovi úver splatiť. Podpísaním zmenky per aval sa zaviazali za zaplatenie zmenky a podľa čl. I. § 32 ods. 1 Zmenkového zákona sú zaviazaní ako žalovaný 1/, za ktorého sa zaručili. 8. V súvislosti s námietkou žalovaných, že majetok žalovaného 1/ mnohonásobne prevyšuje uplatnenú pohľadávku a žalobca (údajne) nevyužil možnosť uspokojiť si svoju kauzálnu pohľadávku speňažením majetku dlžníka, resp. pri dojednávaní splátkového kalendára požadoval vyššie splátky, než boli v možnostiach dlžníka, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaní 2/ a 3/ nemôžu odoprieť splnenie zmenkového ručiteľského záväzku len poukazom na to túto skutočnosť a nie je možné námietke priznať úspech. 9. Ďalej dal súd prvej inštancie do pozornosti, že v prípade všeobecného ručenia môže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie vyzval (§ 548 ods. 1 OZ), zmenkový ručiteľ je však samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 Zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady. Majiteľ zmenky by preto mohol žiadať plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb. 10. Poukázal na to, že záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či vystaviteľ zmenky má majetok, z ktorého bolo možné kauzálnu či zmenkovú pohľadávku uspokojiť. Nie je ku záväzku dlžníka subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine. Proti povinnosti poskytnúť plnenie zo zmenky sa avalista môže ubrániť len z dôvodov, ktoré vyplývajú zo zmenkového zákona. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že zmenkový ručiteľský záväzok žalovaných 2/ a 3/ by preto nezanikol ani v prípade, ak by preukázali, že žalovaný 1/ ponúkol splatenie kauzálneho záväzku, či už splátkami alebo speňažením majetku a žalobca jeho ponuku odmietol. 11. Súd sa stotožnil so žalovanými v tom, že doložka „bez protestu“ nezbavila žalobcu povinnosti predložiť zmenku na platenie. Skutočnosť, že ich žalobca na zaplatenie zmenky nevyzval, však nie je dôkazom, že zmenku na platenie nepredložil. Prezentačnú povinnosť mal žalobca len voči žalovanému 1/, z čl. I. § 38 Zmenkového zákona, ani z iných jeho ustanovení nevyplýva povinnosť majiteľa predkladať zmenku na platenie ručiteľom. 12. Súd prvej inštancie uzavrel, že záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach nemali žalovaní 2/ a 3/ povinnosť tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti splniť a z uvedeného dôvodu ponechal súd proti nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. 13. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 908,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 14. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 2/ a 3/ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.. Opätovne poukázali na to, že vyslovili dôvodnú pochybnosť, či zmenka, z ktorej žalobca odvodzuje svoje oprávnenie na zaplatenie zmenkovej sumy, nebola vyhotovená manipuláciou s podpismi. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa touto skutkovou námietkou hlbšie nezaoberal a len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom vyhodnotil ich podpisy ako pravé. Vyslovili názor, že otázka pravosti je pritom otázkou nie právnou, ale otázkou skutkovou, ktorá závisí od odborného posúdenia. Záver súdu o pravosti ich podpisov považovali za predčasný, nepodložený relevantnými dôkazmi a rozsudok za nepreskúmateľný, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku súd nijako nekonkretizoval tieto listinné dôkazy. Boli toho názoru, že pre posúdenie tak závažnej otázky ako je posúdenie pravosti podpisu, mal súd prvej inštancie jednoznačne vykonať znalecké dokazovanie. Na záver vytkli súdu, že sa dostatočne nezaoberal ich námietkou spochybňujúcou platnosť zmenky a bez ďalšieho prijal záver, že zmenka je platná. Namietli tiež nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa dobromyseľnosti žalobcu a trvali na tom, že uplatnenie záväzku vystaviteľa zmenky voči nim, napriek vedomosti o dostatočnom majetku žalovaného 1/ je v priamom rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz zo dňa 08.09.2014, č. k.: 4Zm 249/2014 - 15 sa voči žalovaným 2/ a 3/ zrušuje v celom rozsahu. 15. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a tzv. zmenková prísnosť (rigor cambialis). Uvedené vlastnosti sa prejavujú v tom, že žalovaný je povinný prípadné námietky vzniesť a ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Vyslovil názor, že prenesením dôkazného bremena na žalobcu by bol flagrantne porušený základný princíp a podstata zmenkového konania. Žalobca nemá povinnosť svoje tvrdenia preukazovať inak, ako predložením zmenky. Ak žalovaný v námietkach vysloví pochybnosť o istých skutočnostiach týkajúcich sa uplatnenej zmenky, je povinný toto tvrdenie náležité preukázať. Poukázal na to, že v predmetnom konaní žalovaní nepredložili žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by čo i len okrajovo nasvedčoval manipulácii s ich podpismi na zmenke. Žalovaní boli v konaní nečinní, pričom táto ich nečinnosť vo vzťahu k bráneniu ich práv nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu žalobcu (vigilantibus iura scripta sunt). Zároveň považoval za absurdné, aby prvoinštančný súd v súčinnosti so žalobcom alternoval povinnosť žalovaných predkladať dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti ich tvrdení, najmä keď oni sami sú počas celého konania úplne pasívni. S poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. poukázal na to, že žalovaní mali možnosť navrhnúť znalecké dokazovanie, avšak toto právo v konaní nevyužili, preto súd prvej inštancie pristúpil k vykonaniu navrhnutých listinných dôkazov a na ich základe mal preukázané, že k manipulácii s podpismi nedošlo. 16. V súvislosti s námietkou žalovaných v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal ich námietkou spochybňujúcou „platnosť zmenky“, žalobca poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá sa striktne uplatňuje v zmenkovom konaní, spočívajúcu v tom, že v konaní o námietkach môže súd preskúmavať iba námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a na neskôr podané námietky súd neprihliada (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2010, č.k. 1MObdoV/6/2008-163, in: ZSP 4/2010). 17. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že uplatnenie záväzku vystaviteľa zmenky voči nim (napriek vedomosti o dostatočnom majetku žalovaného 1/) je v priamom rozpore s dobrými mravmi, opätovne zdôraznil, že každá zo zmenkovo zaviazaných osôb má postavenie solidárneho dlžníka (čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ). Zmenkový dlžník, od ktorého požaduje majiteľ zmenky plnenie, nemôže uplatniť námietku, že sú tu ešte aj iní zmenkoví dlžníci, ktorých bolo nevyhnutné tiež žalovať, alebo že je potrebné pohľadávku pomerne rozdeliť medzi jednotlivých zmenkových dlžníkov. 18. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.06.2015, č. k. 1 CbZm 540/2014-65 v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa v celkovej výške 454,24 eur. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku 29.09.2016 bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaných 2/ a 3/, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 20. Podľa § 387 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o vec samú, a to z dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami žalovaných. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 21. Odvolací súd zhodne s názorom žalobcu dospel k záveru, že predmetom námietok žalovaných boli v zásade tri skutočnosti, a to, že súd prvej inštancie: - nezohľadnil, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vyslovili dôvodnú pochybnosť, či zmenka nebola vyhotovená manipuláciou s podpismi a v rozpore s požiadavkou na objektívne a spoľahlivé zistenie skutkového stavu rozhodol len na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, bez vykonania znaleckého dokazovania, - aj napriek ich spochybneniu prijal záver, že zmenka je platná, - nesprávne posúdil dobromyseľnosť žalobcu, ktorý si v rozpore s dobrými mravmi a napriek vedomosti o dostatočnom majetku žalovaného 1/ uplatnil zmenkové nároky aj voči nim. 22. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania ustálil právny názor spočívajúci v tom, že nakoľko záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach nemali žalovaní 2/ a 3/ povinnosť tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti splniť, ponechal proti nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. 23. Na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie aj v súvislosti s námietkami žalovaných odvolací súd zdôrazňuje, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovaných (povinných) a nie na žalobcovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. 24. Žalobca sa domáha plnenia zo zmenky, a keďže len takto predmet sporu skutkovo vymedzil v návrhu na začatie súdneho konania, svoju dôkaznú povinnosť už splnil predložením prvopisu zmenky zo dňa 07.06.2012, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 Zmenkového zákona). Podľa § 495 Občianskeho zákonníka nie je povinný preukazovať dôvod zmenky a túto povinnosť nemá ani v prípade tzv. zabezpečovacích zmeniek. Žalovaní preto nemôžu dôkazné bremeno v preukazovaní, či bola blankozmenka podpísaná podľa udeleného oprávnenia, presúvať na žalobcu. Ak mali pochybnosť o určitých skutočnostiach týkajúcich sa uplatnenej zmenky, mali svoje tvrdenia preukázať a v tejto súvislosti mali súdu prvej inštancie navrhnúť konkrétne dôkazy, ktorými svoje tvrdenia navrhujú preukázať. Žalovaní mali možnosť navrhnúť ohľadom pravosti ich podpisov znalecké dokazovanie, nakoľko však tento dôkaz nenavrhli, súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorých mal za preukázané, že k manipulácii podpisov nedošlo. Súd síce mal možnosť v zmysle cit. ust. zákona vykonať aj iné dôkazy ako navrhovali účastníci, ale túto možnosť mal len výnimočne, kedy by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Procesný predpis platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie síce pripúšťal, aby súd vykonal aj iné dôkazy ako navrhnuté účastníkmi, ale výnimočne, za podmienky, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o veci. V sporovom konaní, ktoré sa vyznačuje predovšetkým súkromnoprávnou povahou uplatňovaných nárokov, nesmelo však uvedené právo súdu zasahovať do rovného postavenia účastníkov konania. Zákon vytýčil hranicu dokazovania z vlastnej aktivity súdu tak, že činnosť súdu sa nesmela vyznačovať pátraním po dôkazoch. Oprávnenie súdu vykonať dôkazy nenavrhnuté účastníkmi sa uplatnila predovšetkým v súvislosti s právnym posúdením veci tam, kde mal súd na skutkový základ aplikovať právny predpis kogentnej povahy. Nakoľko v danom prípade sa nejednalo o zákonom upravenú dôkaznú situáciu výnimočnosti a nevyhnutnosti, súd prvej inštancie nemal dôvod nariadiť znalecké dokazovanie bez návrhu strán. Naviac odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaní v námietkach netvrdili, že ich podpisy sú nepravé, vyjadrili sa len v tom zmysle, že si nespomínajú, že zmenku podpísali a vyslovili len pochybnosť, či nedošlo k manipulácii s ich podpismi. Z uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že len samotná skutočnosť, že si žalovaní nepamätajú, že zmenku per aval podpísali, nepostačuje na záver, že ich zmenka nezaväzuje. 25. V súvislosti s námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal ich námietkou spochybňujúcou platnosť zmenky a bez ďalšieho prijal záver, že zmenka je platná, odvolací súd zhodne s názorom žalobcu uvádza, že súd prvej inštancie nemal dôvod takúto námietku prejednať, keďže ju žalovaní neuplatnili v námietkovom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre zmenkové konanie sa striktne uplatňuje koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach môže súd preskúmavať iba námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, pričom na neskôr podané námietky súd neprihliada. 26. K tvrdeniu žalovaných, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil vec týkajúcu sa dobromyseľnosti, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd na strane 4 podrobne odôvodnil, na základe ktorých zákonných ustanovení a z akých dôvodov nie je možné tejto námietke žalovaných priznať úspech. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom v celom rozsahu stotožňuje. 27. S poukazom na uvedené odvolací súd záverom uvádza, že sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvej inštancie, z ktorého vyvodil správny právny záver, keď zmenkový platobný rozkaz ponechal proti žalovaným 2. a 3. v platnosti v celom rozsahu. Žalovaní nepreukázali žiaden z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p., citovaných v odvolaní, ktorý by zakladal postup odvolacieho súdu zmeniť alebo zrušiť napadnuté uznesenie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 32. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).