Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218129 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514218129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1, Praha 4- Michle, Česká republika, organizačná zložka: UniCredít Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, proti odporcom: 1) DAVICOR, a.s., IČO: 43 987 915, so sídlom Páričkova 18, Bratislava a 2) H. Š., A. XX.X.XXXX, W. T. P. XX, W. W., o zaplatenie 203.000,- EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 533/2014-107 zo dňa 3.11.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 533/2014-107 zo dňa 3.11.2015 v časti týkajúcej sa odporcu 2/ p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm 251/2014-16 zo dňa 16.9.2014. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 18.8.2011, súd zistil, že sa odporca 1/ zaviazal zaplatiť na rad UniCredit Bank Slovakia a.s., bez protestu, dňa 2.6.2014 zmenkovú sumu 203.000 EUR. Zmenka je splatná u UniCredit Bank Slovakia a.s., pobočka Aupark, Einsteinova 18, Bratislava. Ako zmenečný ručiteľ zmenku podpísal odporca 2/. Konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len Zmenkový zákon). Uviedol, že z pohľadu formálnej platnosti zmenky je rozhodujúce jedine to, či listina obsahuje všetky vyžadované náležitosti alebo nie. Ak ich obsahuje, je platná ako zmenka bez ohľadu na to, či ide o údaje správne alebo pravdivé. Zmenkový zákon v niektorých ustanoveniach určuje, kedy sa nesprávne údaje na zmenke považujú za nenapísané (napr. v čl. I. je tomu tak v §§ 5, 12 a 16, ktoré v zmysle § 77 ods. 1 a 2 platia aj pre vlastné zmenky, resp. v § 9 výlučne len pre cudzie zmenky) a len na tieto sa hľadí, ako by na zmenke neboli uvedené. Nie je preto možné považovať zmenku za neplatnú pre absenciu zmenkovej sumy, dátumu splatnosti a miesta platenia, ak zmenka tieto údaje obsahuje, len preto, že ich dlžníci považujú za nesprávne. Ako nedôvodnú hodnotil súd námietku nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa pre chýbajúci prevod zmenky rubopisom. Konštatoval, že je pravdou že za majiteľa zmenky sa považuje osoba, v prospech ktorej bola zmenka vystavená alebo na rad ktorej bola indosovaná. Zmenkové práva a povinnosti sa v zásade prevádzajú indosamentom (čl. I. § 14 ods. 1 Zmenkového zákona). Pokiaľ však majiteľ zmenky - obchodná spoločnosť - zanikne zlúčením s inou právnickou osobou, ktorá prevzala všetky jej práva a záväzky, stáva sa ako jej právny nástupca majiteľom zmenky aj bez indosácie. Ustanovenie § 69aa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, upravujúce prechod práv a záväzkov pri cezhraničnom zlúčení obchodných spoločností, podľa ustálenej judikatúry treba považovať za osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu čl. I. § 14 ods. 1 Zmenkového zákona. K námietke neplatnosti dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky pre jej neurčitosť pri stanovení výšky zmenkovej sumy súd prvého stupňa uviedol, že za určitú treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v zmluve, z ktorej pohľadávky sú blankozmenkou zabezpečené. Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky, ktorú účastníci 18.8.2011 uzavreli, považoval v určení spôsobu výpočtu zmenkovej sumy za dostatočne určitú. Z bodu 2.1. jednoznačne vyplýva, že blankozmenka slúži na zabezpečenie pohľadávok veriteľa voči odporcovi 1/ z úverovej zmluvy č. 000094/SB/11/011 zo dňa 18.8.2011. V bode 2.2 sú definované záväzky vystaviteľa ako úverového dlžníka, ktoré sú zmenkou zabezpečené a v bode 2.4. sa účastníci dojednali, že pre určenie existencie a výšky pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka sú rozhodujúce účtovné záznamy veriteľa a výpisy z nich, pokiaľ sa nepreukáže iné. Podľa bodu 3.3. dohody bol veriteľ oprávnený vyplniť zmenku, ak zabezpečený záväzok nebude splnený riadne a včas. Zmenkou zabezpečený záväzok odporcu 1/ a jeho splatnosť vyplýva priamo z úverovej zmluvy, v ktorej je stanovený aj spôsob výpočtu. Okrem záväzku vrátiť čerpaný úver, mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z úveru, poplatky a v prípade omeškania so splnením povinnosti aj úroky z omeškania. Vyslovil názor, že dôvodom neplatnosti dohody nemôže byť skutočnosť, že si jej účastníci nedojednali dobu, do kedy má veriteľ povinnosť chýbajúce údaje v blankozmenke vyplniť. Náležitosti, ktoré má dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke obsahovať, zákon nepredpisuje, preto záleží len na vôli jej účastníkov, akým spôsobom si podmienky vyplnenia upravia. Ak teda majiteľ udelené oprávnenie využil po viac než roku od uplynutia konečnej splatnosti úveru, dojednané podmienky neporušil. Výšku zmenkovej sumy odporcovia spochybnili len poukazom na výšku úveru a výšku záväzku uvedenú veriteľom v pokuse o zmier pred vyplnením blankozmenky. Majiteľ bol podľa bodu 2.4. dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky oprávnený ako zmenkovú sumu vyplniť pohľadávku vo výške uvedenej v účtovných záznamoch veriteľa a výpisoch z nich. Odporcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ani nepredložili dôkazy, ktorými by sa preukázalo, že záväzok odporcu 1/ z úverovej zmluvy (nesplatený úver s príslušenstvom) bol ku dňu splatnosti zmenky nižší, než je zmenková suma. Nepreukázali ani tvrdenie, že odporca 1/ časť dlhu splatil. Tzv. kauzálne námietky odporcu v 1. rade sú síce v zmysle čl. I. § 17 Zmenkového zákona prípustné, ale vzhľadom na všeobecné formulácie (že nevie, z akej kauzy a v akej výške je suma určená, či ide len o istinu alebo aj úroky a iné pohľadávky) súd prvého stupňa konštatoval, že nemôže námietka obstáť. Odporcovia v námietkach nespochybnili, že zmenkou bol zabezpečený ten kauzálny vzťah, ktorý navrhovateľ označil už v návrhu. Odporca 1/ ako úverový dlžník musí vedieť, aké záväzky preňho zo zmluvy o kontokorentnom úvere vyplývali, akú časť z nich splnil, aká časť ostala neuhradená a aké sankcie z porušenia povinností zo zmluvy vyplývajú. Za nedôvodnú označil aj námietku odporcu 2/ spochybňujúcu výrok zmenkového platobného rozkazu preto, že odporcov zaväzuje na plnenie spoločne a nerozdielne. Súd zhodne s navrhovateľom poukázal na čl. I. § 47 ods. 1 Zmenkového zákona, podľa ktorého všetci, kto zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Na rozdiel od všeobecného ručenia je zmenkový ručiteľ samostatným dlžníkom, ručením nezabezpečuje záväzok avaláta ale zaplatenie zmenky samotnej (čl. I. § 30 ods. 1 Zmenkového zákona). Záväzok zmenkového ručiteľa nie je preto akcesorický k záväzku avaláta, majiteľ zmenky môže žiadať zaplatenie aj od ručiteľa samotného, bez toho, aby plnenie požadoval od vystaviteľa (čl. I. § 47 ods. 2 Zmenkového zákona). Odlišne od všeobecnej úpravy sú preto v čl. I. § 32 ods. 3 zmenkového zákona riešené práva zmenkového ručiteľa, ktorý zmenku zaplatil. Napokon súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ, ktorý mal v konaní o námietkach úspech, takže mal v zmysle § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu trov, nenavrhol, aby súd o jeho trovách rozhodol. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 2/ navrhujúc ho zrejme v časti sa ho týkajúcej zmeniť a zmenkový platobný rozkaz voči nemu zrušiť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko neboli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu v neprítomnosti účastníkov. Vyslovil názor, že procesné strany musia dostať príležitosť nie len predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva napr. prípad O. proti Slovenskej republike zo 4.6.2002, NiderostHuber proti Švajčiarsku z 18.2.1997. Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že na pojednávaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, len sa odvolal na jeho doterajšie písomné podanie a podklady, ktoré mal odporca 2/ k dispozícii dávno pred pojednávaním. Podľa § 471 ods. 2 zák. č. 160/215 Z.z., konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu 2/ a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu 2/ a vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje odvolací súd za potrebné tieto dôvody opakovať a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu 2/ podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odvolací súd so zreteľom na uvedené nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu 2/, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, odporca 2/ síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 3.11.2015, zdravotnými dôvodmi ale ospravedlnenie neobsahovalo potrebné vyjadrenie ošetrujúceho lekára uvedené v § 119 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd pritom prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 3.11.2015 neuvádza žiadne nové skutočnosti, odporca 2/ bol účastníkom dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo 000094C/SB/11/011 zo dňa 18.8.2011, ktorá bola predložená navrhovateľom na tomto pojednávaní, takže mu jej obsah musel byť známy a fotokópie iných dokladov mu boli doručené spolu so zmenkovým platobným rozkazom. So zreteľom na uvedené mal odporca 2/ podľa názoru odvolacieho súdu možnosť napriek jeho neprítomnosti na pojednávaní predložiť všetky potrebné doklady ako aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný takže by mal podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.