Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218958 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514218958.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Š. R. - K., O. B. M. B. XXX/X, XXX XX O., Y.: XX XXX XXX, proti odporcovi: OTTTAVA s.r.o., so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 264 281, (predtým pod obchodným menom OTNAVA s.r.o.), zast.: JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 470,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/168/2014-27 zo dňa 17.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/168/2014-27 zo dňa 17.12.2014 v časti trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom zastavil konanie, druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ďalším výrokom rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi a posledným výrokom zrušil uznesenie č.k. 29Cb/168/2014-15 zo dňa 20.10.2014. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 430,80 eur s príslušenstvom titulom vykonaných prác a dodaného tovaru. Dňa 18.11.2014 doručil navrhovateľ súdu podanie, ktorým zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. V súvislosti s dôvodom späťvzatia uviedol, že odporca odmietol uznať nárok a navrhovateľ fakturovaný tovar a služby dodal. Nakoľko navrhovateľ veril v predchádzajúce dobré vzťahy s odporcom, nepovažoval za potrebné si dať dodanie tovaru a služieb potvrdiť odporcom. Uviedol, že na základe týchto skutočností navrhovateľ nedisponuje relevantnými dôkaznými prostriedkami, ktorými by súdu formálne preukázal existenciu nároku. Z dôvodu absencie dôkazov navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. a skonštatoval, že navrhovateľ ako účastník v spore má povinnosť uniesť dôkazné bremeno, ale vzhľadom na to, že nedisponuje dôkaznými prostriedkami, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Uzavrel, že preto je povinný uhradiť odporcovi trovy konania. Keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, nakoľko súdny poplatok za odpor neuhradil a v odpore podanom na súd dňa 15.08.2014 si právny zástupca odporcu neuplatnil ani nevyčíslil trovy právneho zastúpenia, konajúci súd mu ich nepriznal. Proti tomuto uzneseniu, v časti trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že právny názor týkajúci sa nepriznania trov právneho zastúpenia konajúci súd nepodriadil pod žiadne zákonné ustanovenie. V prípade, že sa okresný súd pri svojom rozhodovaní riadil ustanovením § 151 ods. 2 prvá veta O.s.p., nakoľko znenie odôvodnenia tomu nasvedčuje, je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedené ustanovenie sa použije len na prípady, keď sa konanie skončí rozhodnutím, ktoré sa vyhlasuje. Len v tomto prípade možno sankcionovať neuplatnenie a nevyčíslenie trov právneho zastúpenia ich nepriznaním zo strany súdu. V predmetnom prípade však bola vec skončená uznesením, ktoré sa nevyhlasuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Obdo/2/2007 zo dňa 15.04.2004, v ktorom Najvyšší súd SR zaujal rovnaký právny názor. Mal za to, že tým, že v podanom odpore navrhoval platobný rozkaz zrušiť, dôvodne predpokladal, že predmetné súdne konanie bude ďalej pokračovať, a preto nepovažoval za potrebné trovy uplatňovať a vyčíslovať. Správny postup by bol taký, že súd mal na uplatnenie a vyčíslenie trov konania odporcu vyzvať s ohľadom na skutočnosť, že mu bol doručený návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.07.2014 domáhal zaplatenia sumy 470,80 eur s prísl.. Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz č.k. 26Rob/215/2014-9 zo dňa 29.07.2014, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom namietal, že fakturovaný tovar a služby mu neboli navrhovateľom riadne dodané, túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Následne navrhovateľ dňa 18.11.2014 doručil súdu späťvzatie návrhu, ktoré na výzvu súdu doplnil a uviedol, že k späťvzatiu návrhu pristúpil z dôvodu, že nedisponuje relevantným dôkazom, ktorým by súdu formálne preukázal existenciu jeho nároku. Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že konajúci súd nedoručil na vedomie odporcovi späťvzatie návrhu na začatie konanie. Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom tým, že mu pred zastavením konania napadnutým uznesením nedoručil späťvzatie návrhu. Takúto povinnosť mu totiž Občiansky súdny poriadok v žiadnom ustanovení neukladá. Práve naopak, ak navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania späť pred začatím pojednávania, je súd v zmysle ust. § 96 ods. 3 O.s.p. povinný konanie zastaviť do 30 dní od späťvzatia návrhu, keďže prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný. Uvedené ust. § 96 ods. 3 O.s.p. teda ukladá súdu bez ďalšieho povinnosť v zákonom určenej lehote konanie zastaviť. Nebolo jeho povinnosťou späťvzatie návrhu doručovať odporcovi, ani zisťovať jeho stanovisko k nemu, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, ani prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím by nemal žiadny vplyv na povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení konania v tridsaťdňovej lehote. Argumentáciu odporcu, ktorý tvrdil, že súd prvého stupňa ho mal vyzvať na uplatnenie a vyčíslenie trov konania s ohľadom na skutočnosť, že mu bol doručený návrh na späťvzatie, vyhodnotil odvolací súd ako účelovú snahu preniesť na súd zodpovednosť za nepodanie včasného návrhu na priznanie trov konania z jeho strany. O náhrade trov konania totiž súd rozhoduje len na návrh, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom takýto návrh odporca počas konania nepodal (ani to netvrdil), hoci mu v uplatnení si nároku na náhradu trov, teda v realizácii jeho práva podať takýto návrh, nič nebránilo. Je totiž výlučne na jeho rozhodnutí, či si bude v konaní náhradu trov uplatňovať alebo nie. Naviac, skutočnosť, že konanie môže byť aj pred začatím pojednávania v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, musela byť odporcovi, ktorý je v tomto konaní zastúpený advokátom, známa (nakoľko ju Občiansky súdny poriadok v ust. § 96 priamo predpokladá), a ak si mienil uplatňovať náhradu trov, mal si svoje práva strážiť, a urobiť tak včas už v podanom odpore. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/367/2014 zo dňa 27.07.2015, v ktorom najvyšší súd riešil obdobnú situáciu ako v prejednávanej veci a uzavrel, že keďže sa vo veci nezačalo pojednávanie, išlo o prípad, v ktorom súd (výnimočne) nemá procesnú povinnosť vyzvať odporcu na vyjadrenie, či so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí (a z akého dôvodu), a preto stanovisko k tomuto dispozitívnemu úkonu navrhovateľa nebolo právne relevantné. Súd prvého stupňa preto nemal povinnosť doručovať odporcovi podanie navrhovateľa o späťvzatí návrhu. Procesným postupom súdu prvého stupňa, ktorý konanie zastavil bez toho, aby rešpektoval procesné oprávnenie odporcu vyjadriť svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania doručeným súdu pred začatím pojednávania tak nebola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že priznanie trov právneho zastúpenia účastníkovi konania je viazané na splnenie si subjektívnej povinnosti advokáta vyčísliť si včas trovy právneho zastúpenia a nie od svojvôle súdu. Preto nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia účastníkovi konania súdom z dôvodu porušenia, resp. nesplnenia si subjektívnej povinnosti advokátom účastníka konania (hmotnoprávny vzťah), nemožno ponímať ako sankciu súdu voči účastníkovi konania (procesný vzťah), resp. ako svojvoľné rozhodnutie porušujúce právo účastníka konania (napr. II. ÚS 206/2008). Najvyšší súd mal za to, že z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú trov konania, vyplýva, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh a prisúdenie trov konania sa viaže na splnenie formálnych podmienok a predpokladov, ktoré sú predmetom súdneho posúdenia a uváženia. Vo vzťahu k uplatneniu trov konania ide o povinnosť účastníka konania vyčísliť trovy konania v ustanovenej lehote. Uzavrel, že súd nemá povinnosť účastníka vyzývať, či si náhradu trov konania uplatňuje, pretože o trovách konania účastníkov a ich náhrade môže súd rozhodovať výlučne len na návrh účastníka (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Ak by tak súd urobil, porušil by princíp rovnosti účastníkov v konaní (§ 18 O.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.