Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/208/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221015 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514221015.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: U. C., Q. Q., Y. XXX/X, zastúpený JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Bratislava, Ružová dolina 10, proti oprávnenej osobe: U. C., Q. Q., D. X, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. 2. 2016 č.k. 43C/422/2014 - 40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči výživou oprávnenej osobe ( synovi ) naposledy určenú rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/343/2009 - 88, a to s účinnosťou od 26. 8. 2014. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že syn navrhovateľa v riadnom termíne maturitnej skúšky nezmaturoval z ÚFIČ z anglického jazyka; riaditeľom školy mu bolo povolené túto vykonať v náhradnom termíne v mesiaci septembri 2014. Z predloženého maturitného vysvedčenia vrátane jeho dodatku datovaného už dňom 10. 9. 2013 ale vyplynulo, že syn navrhovateľa ukončil denné štvorročné štúdium na strednej škole a nadobudol úplné stredné odborné vzdelanie v školskom roku 2012/2013, keď podľa charakteristiky študijného odboru uvedenej v dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške ukončený študijný odbor poskytuje základné informácie v oblasti podnikania, základných právnych, ekonomických, administratívnych a etických aspektoch súkromného podnikania. Od septembra 2013 je syn navrhovateľa vedený v evidencii nezamestnaných , ktorý stav pretrvával aj v čase vydania potvrdenia v januári 2016. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie teda bolo podstatné nadobudnutie schopností a možnosti syna navrhovateľa ako výživou oprávnenej osoby zabezpečovať si svoju obživu vlastnou prácou, čo mu umožnilo už ukončenie stredoškolského štúdia. Syn navrhovateľa nepokračoval v štúdiu na vysokej škole a preto nebolo podstatné, či od ukončenia školy zostal nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a ani skutočnosť, či reálne od tohto času dosahoval príjem. O nadobudnutí schopností a možností živiť sa sám svedčí podľa súdu prvej inštancie podporne aj skutočnosť, že syn navrhovateľa je od decembra 2013 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným so širokým predmetom podnikania. Neobstojí argumentácia syna navrhovateľa, že spoločnosť fakticky vedie na základe splnomocnenia tretia osoba, pretože on nemá prax; prax môže nadobudnúť jedine vykonávaním činnosti, o ktorej poznatky získal podľa maturitného vysvedčenia ukončeným štúdiom. Pre zákonnú úpravu a ustálenú súdnu prax je smerodajné nadobudnutie schopností živiť sa sám ukončenie sústavnej prípravy na budúce povolanie, t.j. zavŕšením denného štúdia a nie až reálne začatie dosahovania dostatočného príjmu; smeruje totiž k tomu, aby všeobecne zo strany osôb oprávnených výživou nedochádzalo k zneužívaniu vyživovacej povinnosti ani jedného z rodičov, a teda ich má motivovať k čo najskoršiemu využívaniu ich pracovného potenciálu. K obdobnému cieľu slúži aj ust. § 75 ods. 2 Zák. o rod., v zmysle ktorého výživné na plnoleté dieťa nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, pod čo je možné podradiť napr. aj neodôvodnené neúmerné predlžovanie štúdia dieťaťa so špekulatívnym úmyslom zotrvania v odkázanosti na výživné od rodičov. Keďže ako maturitné vysvedčenia syna navrhovateľa ako aj jeho evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaného svedčí dokonca o skoršom zániku vyživovacej povinnosti žalobcu voči synovi, súd prvej inštancie návrhu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ); navrhovateľ v konaní dosiahol plný úspech, pretože si však náhradu trov konania neuplatnil, túto mu nepriznal. 2/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním syn navrhovateľa, ako výživou oprávnená osoba; namietal, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nenamietal voči zrušeniu vyživovacej povinnosti , avšak žiadal, aby o jej zrušení bolo rozhodnuté ku dňu vynesenia rozsudku, t.j. počnú mesiacom februárom 2016. Nesúhlasil s viacerými skutkovými zisteniami súdu. Uviedol, že v byte žije sám a nie s matkou. Mama je na dlhodobom prechodnom pobyte v zahraničí aj s novou rodinou. Jej byt tak užíva on a on je tiež zodpovedný za úhradu nákladov za byt. Údaj o jeho príjme v rozsudku nie je správny. Poberá výživné od matky v sume 400 €/mesačne a od otca do januára 2016 tiež 400 €, čo spolu činí 800 € a nie 1.600 €. Maturitu urobil v septembri 2014, avšak právny postup škody bol taký, že mu vystavila maturitné vysvedčenie spätne ako bolo ukončené štúdium. Študijné obdobie na opravnú maturitu je apríl 2014 a maturitné vysvedčenie je spätne k septembru 2013, čo je logické, pretože škola vydáva písomné maturitné vysvedčenie vtedy, keď končí riadne štúdium - školský rok. Jeho štúdium začalo v r. 2009 a 2013 skončilo, opravný termín bol následne v termíne podľa rozhodnutia školy v apríli 2014 a opravný termín urobil v septembri 2014. Nie je preto pravdou, že štúdium ukončil v septembri 2013 ale až v septembri 2014, kedy aj reálne obdržal maturitné vysvedčenie. Firmu kúpil keď mal 19 rokov v septembri 2013 z finančných prostriedkov jeho matky a jej terajšieho manžela ako darček za školu a motiváciu, aby sa snažil urobiť opravnú maturitu. Nemal žiadny úmysel získavať finančný prospech od svojho otca. Dodal, že na Slovensku je na rozbeh firmy, a na to aby firma začala vôbec zarábať, potrebné neskutočné množstvo investícií a peňazí na zariadenie. Auto mu kúpila jeho babka a ešte dnes platí leasing. S navrhovateľom sa snažil mimosúdne dohodnúť, ale neobdržal od neho v termíne odpoveď. Preto žiada o opravu týchto skutkových okolností a zmenu rozsudku, ktorým sa zruší vyživovacia povinnosť voči nemu od mesiaca januára 2016. 3/ Na odvolanie výživou oprávnenej osoby sa navrhovateľ vyjadril písomne tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Požiadavka syna nemá podľa navrhovateľa oporu v zákone. Navrhovateľ sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý zistil skutkový stav úplne a objektívne a z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V konaní bolo preukázané, že syn ukončil stredoškolské štúdium dňom 10. 9. 2013, síce s opravnou maturitnou skúškou z anglického jazyka v náhradnom termíne september 2014, ale od 2. 10. 2013 bol vedený v evidencii nezamestnaných. Právne sa teda na neho hľadí ako na osobu, ktorú už rodič nie je povinný živiť, lebo nadobudol schopnosť živiť sa sám. Navyše od decembra 2013 sa syn stal jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti PLEASE s.r.o., IČO : 47 341 483. Je len vecou spoločníka, či podniká alebo sa podnikateľskej činnosti nevenuje, ale výhovorka, že de facto prácu konateľa robí iný človek, je irelevantná. Syn v odvolaní argumentuje nesprávnymi informáciami, uvedenými v rozhodnutí súdu, najmä že žije v byte sám, príjem nemá taký, ako ho ustálil súd, maturitu urobil až v septembri 2014, firma bola zakúpená z peňazí manžela jeho matky, babka mu kúpila auto na leasing a pod. Uvedené dôvody nemajú žiadny právny význam z hľadiska posudzovania opodstatnenosti nároku odporcu na výživné. Syn je nezamestnaný, ale potrebuje auto, má firmu, v ktorej nepracuje, lebo nemá skúsenosti, v byte žije sám. Súd posudzoval nárok navrhovateľa jedine z hľadiska, či nastala právna skutočnosť, v zmysle ktorej zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa, a to ukončením štúdií v školskom roku 2012/2013, keď navrhovateľ žiadal zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť až podaním návrhu dňa 26. 8. 2014, čomu aj súd vyhovel. Navrhovateľ dodal, že nežiada priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 4/ Podľa § 394 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CMP“,) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5/ Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CMP a CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. 8/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. 9/ Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10/ Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, kedy po vykonaní maturitnej skúšky syna navrhovateľa zanikla navrhovateľovi voči nemu vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie túto otázku posúdil vecne správne, keď rozhodol, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa po vykonaní maturitných skúšok v septembri 2013 zanikla, zrušil ju však v súlade s návrhom navrhovateľa, t.j. až od 26. 8. 2014. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, kedy v prejednávanom prípade syn navrhovateľa ako dovtedy výživou oprávnená osoba nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, t.j. schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky vlastné relevantné životné náklady. Táto schopnosť zároveň musí spĺňať požiadavku trvalosti, teda napr. príjem náhodného charakteru by nebolo možné považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Za nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť je aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nutné považovať ukončenie stredoškolského štúdia, v súdenej veci odvolateľ nadobudol túto schopnosť ( úspešným ) ukončením štúdia na strednej škole, ku dňu 10. 9. 2013, a to bez ohľadu na to, že k uvedenému dňu nemal úspešne zloženú maturitnú skúšku z anglického jazyka. Súdu bol v konaní predložený Dodatok k vysvedčeniu o maturitnej skúške, podľa ktorého absolvent študijného odboru manažment regionálneho cestovného ruchu ( t.j. aj odvolateľ ) získal stredoškolské odborné vzdelanie v oblasti regionálneho cestovného ruchu, okrem iného sa odvolateľ stal absolventom so všeobecným vzdelaním a širokým odborným profilom, schopným samostatne vykonávať manažérske činnosti strednej úrovne a ekonomicko-technologické činnosti v rôznych oblastiach cestovného ruchu doma i v zahraničí. Odvolateľ nadobudol kvalifikáciu na ucelenej úrovni ( stredoškolského odborného štúdia ) a teda predpoklady na výkon povolania, na ktoré sa pripravoval štúdiom na strednej škole. Z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa ( ale aj matky odvolateľa ) malo ukončenie štúdia maturitou už ku dňu 10. 9. 2013 za následok jej zánik. Pre odvolací súd bola teda v zhode s názorom prvoinštančného súdu pre vyvodenie záveru o zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči synovi rozhodujúca skutočnosť ( úspešného ) ukončenia jeho stredoškolského štúdia ku dňu 10. 9. 2013. Syn navrhovateľa totiž už vtedy - bez ohľadu na nezloženú maturitnú skúšku z anglického jazyka - nadobudol vedomosti, schopnosti a zručnosti vo zvolenom študijnom odbore, ktoré mu zabezpečili potrebný základ pre jeho uplatnenie na pracovnom trhu. Ukončením štúdia k 10. 9. 2013 nadobudol schopnosť zabezpečovať svoju výživu vlastnými silami, prestal byť výživou odkázaný na svojich rodičov, a teda aj navrhovateľa, a to v plnom rozsahu, keďže na strane odvolateľa neexistujú žiadne prekážky napr. zdravotného charakteru, ktoré by nejakým spôsobom znižovali jeho schopnosť zaradiť sa po ukončení štúdia do pracovného života. Ani prípadná vysoká konkurenciu absolventov s podobným kvalifikačným zameraním na pracovnom trhu nemôže byť dôvodom na prenesenie zodpovednosti za výživu odvolateľa na jeho rodičov ( navrhovateľa ), a to ani sčasti. Skutočnosť, že odvolateľ nadobudol schopnosť zabezpečovať výživu svojimi vlastnými silami potvrdzuje aj jeho evidencia nezamestnaných na úrade práce dňom 2. 10. 2013 a napokon aj fakt, že sa v decembri 2013 stal jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti PLESASE, s.r.o. 11/ Odvolateľove námietky v odvolaní neboli pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantné - pre rozhodnutie vo veci bolo zistenie, či a kedy nadobudol schopnosť samostatne sa živiť; navyše údaje uvádzané súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odvolateľ namieta, neboli závermi ku ktorým by dospel súd prvej inštancie. Tieto údaje boli v texte rozsudku uvedené v časti, v ktorej súd prvej inštancie len zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol na svoju obranu samotný odvolateľ - išlo o informácie prevzaté z jeho písomných podaní ( č.l. 14 a nasl. spisu, č.l. 31 spisu ). 12/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to aj čo do výroku o trovách prvoinštančného konania, v ktorom správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ). 13/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).