Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/259/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221126 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514221126.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Advokátska kancelária, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: AQA Restaurant & Pub, s.r.o., Budatínska 57/A, 851 06 Bratislava, IČO: 35 837 098, o zaplatenie istiny vo výške 155,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 21Cb/40/2015-58 zo dňa 23.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/40/2015-58 zo dňa 23.04.2015 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 51,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 15.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti, vo zvyšku súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom podaným dňa 28.08.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 155,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % od 15.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,13 Eur z titulu plnenia Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej účastníkmi s účinnosťou od 15.3.2012 o 0,00 hod., a to dlžného poistného za obdobie od 15.6.2012 do 14.3.2013. Súdny poplatok za návrh zaplatil žalobca v zákonnej výške 16,50 Eur kolkami dňa 16.10.2014. 3. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. návrhu B. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia od 15.3.2012 na dobu neurčitú. Poistným obdobím v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami je jeden rok, v danom prípade technický rok. V poistnej zmluve bola dohodnutá poistná povinnosť žalovaného platiť ročné poistné vo výške 207,- Eur v štvrťročných splátkach vo výške 51,75 Eur. Žalovaný zaplatil poistné za obdobie od 15.3.2012 do 14.6.2012 vo výške 51,75 Eur. Na základe oznámenia žalovaného o zániku poistného rizika, poistenie žalovaného v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. zaniklo dňa 17.8.2012 zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel. Žalobca v návrhu uviedol, že nakoľko dňa 21.6.2012 bola poisteným vozidlom spôsobená škoda, vznikla žalovanému ako poistiteľovi povinnosť na základe ust. § 11 ods. 13 zákona č. 381/2001 Z.z. zaplatiť žalobcovi dlžné poistné až do konca poistného obdobia, a to do 14.3.2013. Žalovaný bol o zániku poistenia upovedomený, zároveň bol vyzvaný na úhradu dlžného poistného. Na výzvu však žalovaný nereagoval a dlžnú sumu nezaplatil. Žalobca si v návrhu uplatňuje dlžné poistné za obdobie od 15.6.2012 do 14.3.2013 vo výške 155,25 Eur. 4. Na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov súd dňa 21.10.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 19Rob/242/2014, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že špecifikácia nárokov a podklady ním predložené nezodpovedajú skutočnému stavu. Žalovaný reklamoval u žalobcu poskytnuté plnenia, opakovane vyzýval žalobcu k náprave a k predloženiu riadnych podkladov pre úhradu, ktoré by zodpovedali dohodnutým podmienkam. Žalobca požadované náklady preukazujúce dôvodnosť poskytnutých plnení a nevyhnutné k splneniu záväzku zo strany žalovaného nepredložil a nepokúsil sa vec vyriešiť mimosúdne. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov žalovanému. Žalovaný nepripojil k odporu žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení, pričom na odpore chýbal i podpis štatutárneho zástupcu žalovaného. Odpor bol podpísaný až dodatočne po písomnej výzve súdu dňa 09.01.2015. Súdny poplatok za odpor vo výške 16,50 Eur, na základe uznesenia súdu č. 21Cb/40/2015-44 zo dňa 16.03.2015, ktorý žalovaný prevzal na pošte dňa 13.04.2015, žalovaný nezaplatil. Žalobca sa k odporu žalovaného písomne nevyjadril. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu i žalovaného, Návrhom poistnej zmluvy č. XXX XXXXXXX zo dňa 14.3.2012 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, osvedčením o evidencii motorového vozidla s EČ: Z., výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.7.2014 za obdobie od 15.3.2012 do 14.3.2013, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.1.2013, Oznámením o zániku poistného rizika zo dňa 21.9.2012, Výzvou žalobcu na úhradu dlžného poistného zo dňa 1.2.2013, ostatným spisovým materiálom a bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko sa jedná o drobný spor, za splnenia podmienky podľa § 156 ods. 3 O.s.p., pričom oznam o verejnom vyhlásení rozsudku bol vyvesený na úradnej tabuli dňa 23.3.2015. 6. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 200a ods. 1 a 3, § 115a ods. 2, O.s.p., § 261 ods. 1 a 9, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1 a 2, § 803 ods. 1 Obč. zák., § 3 ods. 1, § 6 ods. 2 veta prvá, § 9 ods. 4. § 11 ods. 13 zák. č. 381/2001 Z.z., § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 7. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci ako podnikatelia uzavreli dňa 14.3.2012 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistenie bolo dohodnuté so začiatkom poistenia podľa § 795 ods .1 Obč. zák. a dohody účastníkov v zmysle poistného návrhu od 15.3.2012 o 00.00 hod. na dobu neurčitú. Žalovaný sa zmluvou zaviazal platiť žalobcovi ročné poistné vo výške 207,- Eur, a to vo štvrťročných splátkach po 51,75 Eur (lehotné poistné), splatných k 15.3., 15.6.,15.9. a 15.12., teda v prvý deň každého štvrťroka. Žalovaný lehotné poistné vo výške 51,75 Eur splatné dňa 15.6.2012 za dobu od 15.6.2012 do 15.9.2012 žalobcovi nezaplatil. Úhradu tohto lehotného poistného nevykonal ani do uplynutia lehoty jeden mesiac odo dňa jeho splatnosti. Žalobca k návrhu nepripojil všeobecné poistné podmienky, ktoré by boli súčasťou predloženej poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno v tom, že si účastníci dohodou určili zánik poistenia dobu dlhšiu ako jeden mesiac v zmysle § 9 ods. 4 zák. 381/2001 Z.z.. Z uvedeného dôvodu zmluva zanikla ku dňu 15.7.2012. V zmysle § 803 ods. 1 Obč. zák. poisťovateľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. za obdobie od 15.6.2012 do 15.7.2012. V tomto období však nastala poistná udalosť dňa 21.6.2012, preto v zmysle § 11 ods. 13 zák. 381/2001 Z.z. žalobca má nárok na poistné až do konca poistného obdobia, teda do 15.9.2012. Tvrdenú skutočnosť, že poistné obdobie bolo dohodnuté na 1 rok v zmysle VPP žalobca súdu nepreukázal, lebo neboli predložené spomínané VPP k predmetnej poistnej zmluve. Taktiež na právo žalobcu na poistné do 15.9.2012 nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že vozidlo bolo dňa 17.8.2012 prevedené na inú osobu, nakoľko k zániku poistnej zmluvy došlo ešte pred prevodom vozidla, a to dňa 15.7.2012. Žalobca si preto oprávnene uplatnil voči žalovanému nárok na dlžné poistné len do konca poistného obdobia. Vo zvyšku bola žaloba podaná nedôvodne. Úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne si žalobca uplatňoval od 15.3.2013 do zaplatenia v súlade so zákonom. 8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. S poukazom na skutočnosti z predchádzajúcich podaní má zato, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nesprávne vec posúdil z dôvodu, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nakoľko nesprávne kvalifikoval nárok aj jeho právny základ a nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že sa nezaoberal výškou uplatneného nároku. Podľa žalovaného sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a konanie v prvom stupni má zásadné vady, ktoré prispeli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 10. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.4.2015 č.k. 21Cb/40/2015-58 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. 11. Súdu bolo doručené aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne významné skutočnosti a z toho dôvodu považuje odvolanie žalovaného za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa plneniu povinností a uhradiť dlžnú sumu. Žalobca v celom rozsahu trvá na podanom návrhu. 12. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.4.2015 č.k. 21Cb/40/2015-58 ako vecne správny potvrdil. 13. Súčasne si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,99 Eur (za 1 úkon právnej služby á 16,60 Eur a 1x paušálna náhrada á 3,89 + 20 % DPH), ktoré žiada uhradiť na účet právnej zástupkyne. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 13.07.2016 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného a žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 16. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Správne vyhodnotil uzavretie poistnej zmluvy na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zánik poistnej zmluvy ku dňu 15.7.2012, ako aj nárok poisťovateľa na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. za obdobie od 15.6.2012 do 15.7.2012 (v prípade, že by nedošlo k poistnej udalosti). Nakoľko však v tomto období nastala dňa 21.6.2012 poistná udalosť, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca má nárok na poistné až do konca poistného obdobia, t.j. do 15.9.2012, keďže žalovaný sa zaviazal platiť ročné poistné vo výške 207,- Eur v štvrťročných splátkach po 51,75 Eur, splatných k 15.3., 15.6., 15.9. a 15.12., a splátku splatnú dňa 15.6.2012 za dobu od 15.6.2012 do 15.9.2012 vo výške 51,75 Eur žalovaný nezaplatil. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne námietky, ktoré by spochybnili zistený skutkový stav veci. 17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Súd prvého stupňa správne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 788 a nasl. Obč. zák., § 796 ods. 1 Obč. zák., § 803 ods. 1 Obč. zák., § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 13 zák. č. 381/2001 Z.z. a odvolací súd sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný v odvolaní bližšie ani nezdôvodnil, v čom je právne posúdenie nesprávne. 18. Nedôvodná je i námietka odvolateľa, ktorá je navyše len vo všeobecnej rovine, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože súd vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, a že konanie pred súdom prvého stupňa tak má aj ďalšie zásadné vady, ktoré prispeli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 19. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, v čom videl dôvodnosť nároku žalobcu v priznanej čiastke. Rozsudok prvostupňového súdu nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na obsah odvolaním napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že právo odporcu na riadne odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie porušené nebolo. Dôvody odvolania žalovaného sú tak v celom rozsahu právne irelevantné. 21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti a výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP, pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).