Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/363/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221200 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514221200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloletého: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka Q. Q. - V., bytom O., F. XX, zastúpená Milanom Kunom, bytom Bratislava, Šuňavcova 1, otec Y. V., bytom O., B. 9, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/309/2014-143 zo dňa 14.04.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Y. nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3000,- Sk na 200,- eur mesačne od 01.09.2014, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.03.2015 v sume 702,94 eur uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.06.2003 č.k. 71Croz/12/2003-17 v časti o výživnom na maloletého Y.. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V časti návrhu o uloženie povinnosti otcovi podieľať sa 50 % na mimoriadnych výdavkoch spojených so vzdelaním a záujmami maloletého konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkom nepriznal súd prvého stupňa právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 78 ods. 1, § 78 ods. 3, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, vyhovel mu však čiastočne a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého na sumu 200,- eur od 01.09.2014, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala predmetný návrh. Súd nezistil žiaden dôvod na zvýšenie výživného spätne od 01.09.2013, keď matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa posúdil odôvodnené potreby maloletého, výšku 200,- eur považoval za dostatočnú na úhradu odôvodnených potrieb maloletého. Súd prvého stupňa neprihliadol na argument otca, že spláca hypotekárny úver nakoľko túto skutočnosť vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nad rámec svojej vyživovacej povinnosti podstatným spôsobom ďalšie potreby syna nezabezpečuje. Každý rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zabezpečil dostatočný príjem a mohol plniť základnú vyživovaciu povinnosť riadne. Zročné výživné uložil súd prvého stupňa otcovi zaplatiť podľa § 160 ods. 1 O.s.p., konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a vo zvyšku návrh matky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého, ktorý namietal, že v čase rozhodovania súdu až do podania odvolania bol práceneschopný, nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosť na 200,- eur mesačne, pretože nezodpovedá jeho zárobkovým pomerom. Podľa vyjadrenia jeho bývalej manželky, matky maloletého, táto dostáva veľmi výraznú materiálnu pomoc nielen od neho, ale aj od jeho rodičov a jeho sestry. Jeho zárobkové pomery sú nižšie, platí poplatky za užívanie bytu, spláca hypotéku, čo súd prvého stupňa nebral do úvahy. Tiež nie je pravda, že nezabezpečuje potreby nad rámec poskytovaného výživného, nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, že jeho bývalý zamestnávateľ ho hodnotil negatívne, žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Súdom určené výživné je primerané pomerom zisteným na strane oboch rodičov a zodpovedá potrebám a veku maloletého. Matka maloletého žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedla, že hypotéku, ktorú si zobrala s otcom ešte za trvania manželstva spláca ona aj so svojím terajším manželom, pričom otcovi maloletého poukázala na účet 11.617,87 eur. Otec maloletého si kúpil byt v roku 2014 pričom pomery maloletého sa od roku 2003 zmenili prinajmenšom 3-krát. Otec maloletého sa nezmienil, že ako vodič kamiónovej dopravy sa viac dní nachádza mimo svojho bydliska a rekonštrukciu bytu nemôže vykonať len svojpomocne, nakoľko by to z časových dôvodov nezvládol. Otec sa tiež nezmienil, že má ďalšie vozidlo E. motocykel Z.. K pomoci zo strany jeho rodičov a sestry uviedla, že potrebnú podporu dávali starí rodičia a jeho sestra maloletému a nie jej ako matke, teda svojou starostlivosťou nahrádzali povinnosti otca. Doplnila, že sústavnú starostlivosť o maloletého prevzal jej manžel od roku 2005 aj bez prípadného osvojenia maloletého Y.. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal vo veci potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil aj správny právny záver. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedeného žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď námietkami, ktoré otec maloletého uviedol v odvolaní, sa súd prvého stupňa vyporiadal. Náklady, na ktoré otec maloletého poukazuje má taktiež matka, ktorá naviac zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého. Nepochybil súd prvého stupňa, ak konal v neprítomnosti otca maloletého, ktorý termín 14.04.2015 zobral na vedomie, svoju neúčasť na pojednávaní zákonom predpísaným spôsobom neospravedlnil. Pomoc, ktorú mali matke maloletého poskytovať jeho rodičia a sestra možno vyhodnotiť v prospech rodiny otca maloletého, však v žiadnom prípade nenahradzuje jeho vyživovaciu povinnosť, ktorá je prvoradou povinnosťou každého rodiča a túto si on musí plniť aj na úkor svojich vlastných osobných potrieb. Na námietky otca, ktoré sa týkajú jeho hodnotenia spoločnosťou O., odvolací súd poukazuje na č.l. 74 spisu, kde sa spoločnosť O., s.r.o. k pracovnej morálke menovaného a k možnosti vyššieho mesačného príjmu vyjadrila tak, že otec maloletého je človek, ktorému sa nechce pracovať, má možnosti mať vyšší príjem, nakoľko pracoval ako vodič Q. a jeho mzda sa odvíjala od mesačného základu a diét, ktoré mu prislúchajú v čase výkonu práce. Pracovný pomer bol ukončený na základe dohody, pretože otec maloletého si vraj našiel lepšie platenú prácu. Ani uvedená námietka otca teda neobstojí, keď súd vychádzal z riadne podložených skutočností a oznámenia spoločností O., s.r.o. V ostatnom odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. K samotnej výške výživného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynula dlhá doba, počas ktorej sa viackrát zmenili pomery maloletého a je potrebné, aby sa otec maloletého taktiež podieľal na zvýšených výdavkoch na maloletého a vyživovaciu povinnosťou nepresúval len na matku. Správne rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ ide aj o zročné výživné, kde určil dlžnú sumu uhradiť v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. naraz, keď uvedené ustanovenie ukladá zaplatiť dlžnú sumu v danom prípade zročné výživné, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd môže použiť výnimku, že poskytne splátky alebo dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžnej sumy avšak len vo výnimočných prípadoch, čo súd prvého stupňa využil uložením lehoty 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.