Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/186/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221580 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514221580.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CESTY NITRA, a.s., Murgašova 6, 949 78 Nitra, IČO: 34 128 344, zast.: JUDr. Ing. Teodor Kapusta, advokát, Murgašova 6, 949 78 Nitra, proti odporcovi: OTNAVA Galanta s.r.o., Zadunajská cesta 12, 851 01 Bratislava, IČO: 47 324 147, zast.: JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 15.264 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/263/2014-48 zo dňa 12.05.2015 v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/263/2014-48 zo dňa 12.05.2015 v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 201,85 eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, prvým výrokom, konanie zastavil. Druhým výrokom navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 788,11 eur. Posledným výrokom vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 906,34 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 15.264 eur s príslušenstvom titulom Objednávky č. 20/160414 zo dňa 16.04.2014 a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2014 na sumu 15.264 eur, ktorou vyfakturoval odporcovi cenu diela. Dňa 17.03.2015 doručil navrhovateľ súdu podanie, ktorým zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Dňa 13.04.2015 navrhovateľ zaslal súdu stanovisko, v ktorom sa vyjadril k odporu odporcu podanému proti platobnému rozkazu a uviedol, že dôvody uvádzané v odpore sú bez akejkoľvek relevancie, nesledujú hospodársky cieľ, ale výlučne poškodenie zhotoviteľa. Zároveň uviedol, že nakoľko sa blíži termín kolaudácie stavby, generálny zhotoviteľ navštívil stavbu a zistil, že stanoviská odporcu vo veci odmietania úhrady zostávajúcej ceny diela prezentované konateľom odporcu, nie sú v súlade so zákonom. Preto došlo dňa 27.01.2015 k uzatvoreniu Dohody o prevzatí dlhu medzi zhotoviteľom - navrhovateľom a QINN INVEST s.r.o., Mánesova 4757, 430 01 Chomutov. Táto dohoda sa týka aj faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2014 na sumu 15.264 eur. Uzavrel, že na základe týchto skutočností zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním vo veci samej, konajúci súd bez toho, aby žiadal súhlas odporcu so späťvzatím, konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a uviedol, že otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Keďže návrh bol zobratý v celom rozsahu späť a dôvodom späťvzatia nebolo správanie odporcu, súd prvého stupňa neposudzoval dôvodnosť návrhu, ale aplikoval prvú vetu § 146 ods. 2 O. s. p.. Trovy právneho zastúpenia vo výške 788,11 eur predstavovali tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastupovania, písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu) po 320,34 eur, 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20 % DPH. Súd prvého stupňa pri priznaní výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z ustanovení § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c) a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O vrátení súdneho poplatku konajúci súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Proti tomuto uzneseniu, v časti trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane odporcu, ktorý svojím nepoctivým obchodným správaním zadal príčinu k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany navrhovateľa. Návrh bol podľa neho podaný dôvodne a odpor odporcu bol postavený na ničím nepreukázaných tvrdeniach, bez riadneho odôvodnenia, ktoré by zodpovedalo faktickému stavu, preto neexistoval žiaden relevantný dôvod na jeho podanie. Uhradenie žalovanej sumy generálnym dodávateľom spoločnosťou QINN INVEST, s.r.o., Chomutov, na základe Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 27.01.2015 je podľa navrhovateľa dostatočným dôkazom toho, že na diele neexistovali žiadne vady a zároveň dôvodom, na základe ktorého zobral návrh späť, keďže zanikol nárok navrhovateľa na požadovanie úhrady žalovanej čiastky. Podľa jeho názoru je na mieste aplikácia ust. § 150 O.s.p., nakoľko preukázal protiprávne konanie odporcu v rámci obchodného styku, a tým aj nedôvodnosť podaného odporu a naopak dôvodnosť podaného návrhu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania. K odvolaniu sa vyjadril odporca, v ktorom uviedol, že pre posúdenie oprávnenosti priznania nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania, musí súd skúmať procesnú zodpovednosť každého účastníka konania na jeho zastavení. Pokiaľ túto zodpovednosť zistí na strane navrhovateľa, prizná náhradu trov konania odporcovi a naopak. Súd skúma zodpovednosť jednotlivého účastníka z procesného hľadiska, to znamená, že posudzuje jeho procesné správanie v konaní. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nerozhoduje o merite veci, neskúma, či je nárok oprávnený a v akej výške a či tvrdenia účastníkov sú alebo nie sú pravdivé. Preto tvrdenia navrhovateľa o nepodloženosti dôvodov odporu, nemôžu byť pre procesné rozhodnutie súdu o trovách konania podstatné a ním uvádzané dôvody, odkazujúce na skutkový stav uvedený v žalobe, nemôžu mať žiadnu právnu relevanciu pre vydanie ním žiadaného rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov odporcovi. Zdôraznil, že nikdy nesúhlasil s úhradou jeho údajného dlhu treťou osobou a o prevzatí dlhu spoločnosťou QINN INVEST, s.r.o., Chomutov, do dňa späťvzatia návrhu nevedel. Podľa jeho informácie, uvedená spoločnosť neuhradila navrhovateľovi dlžnú sumu preto, lebo bola spokojná s jeho prácou, ale preto, lebo bola k takémuto postupu donútená navrhovateľom, keď tento začal robiť obštrukcie v rámci kolaudačného konania na stavbu P. L. R., na základe čoho bolo ohrozené vydanie kolaudačného rozhodnutia, čo by pre uvedenú spoločnosť znamenalo veľké straty a hrozbu vysokých škôd. Poukázal však na to, že aj tak nemajú tieto dôvody relevanciu pre rozhodnutie o trovách konania. Na záver uviedol, že navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že procesné zavinenie je na strane odporcu, na druhej strane žiada aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čím dosvedčuje, že náhradu trov konania je povinný znášať on. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 394,10 eur za jeden úkon právnej služby. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania odporcu iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania (napr. po podaní návrhu na začatie konania uhradil žalovanú pohľadávku). Ak však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ale bez uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní odporcu, súd zaviaže na náhradu trov konania navrhovateľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „k zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním odporcu, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania navrhovateľ v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa. Pokiaľ bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nemôžu ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten späťvzatím zastavenie konania vyvolal. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania sa odporcu. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, pričom uviedol, že došlo k uzatvoreniu dohody o prevzatí dlhu medzi ním a spoločnosťou QINN INVEST, s.r.o., Chomutov, ktorá sa týkala aj žalovanej pohľadávky. Uvedená spoločnosť žalovanú sumu uhradila. Takéto konanie však nemožno stotožniť s konaním odporcu, ktorý ani nebol účastníkom dohody o prevzatí dlhu. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Odporca jednoznačne nedal príčinu pre späťvzatie návrhu navrhovateľom. Hoci navrhovateľ tvrdí, že záväzok odporcu zanikol splnením, toto plnenie neposkytol odporca, ale tretí subjekt, ktorý pristúpil k záväzku a zviazal sa plniť voči veriteľovi - navrhovateľovi. Nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že zánikom pohľadávky, a teda odpadnutím právneho dôvodu podanej žaloby, odporca zavinil zastavenie konanie. Je potrebné zohľadniť spôsob zániku pohľadávky, pretože dôvodom, pre ktorý by bolo možné pripísať procesné zavinenie na zastavení konania odporcovi, by bolo len také plnenie, ktoré by vychádzalo priamo od tohto účastníka konania, a nie od osoby, ktorá k záväzku pristúpila. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 150 O.s.p., tá je možná iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v danej veci nejde o dôvody hodné osobitého zreteľa. Nepostačuje tvrdenie navrhovateľa, že odporca svojím nepoctivým obchodným správaním zadal príčinu k podaniu žaloby. Nejde o okolnosti, ktoré by dosahovali intenzitu výnimočnosti a súčasne treba dodať, že v tomto štádiu konania súd neskúma meritum veci, a preto nie je možné ustáliť záver o pravdivosti takéhoto tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v danom prípade mal úspech, a to za úkon vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 31.07.2015 v sume 160,17 eur (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko ide o vyjadrenie k odvolaniu proti výroku, ktorým sa nerozhodlo o veci samej), režijný paušál 8,04 eur a 20 % DPH, spolu 201,85 eur. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.