Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/570/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514223146 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514223146.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 5, XXX XX X., proti odporkyni: T. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 5, XXX XX X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.05.2015, č.k. 22P/4/2014-43, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 26.06.2004 v Bratislave, maloletú J. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa (otca) s tým, že oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú obaja rodičia. Odporkyni (matke) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne vždy k 15-emu dňu v mesiaci vopred k rukám otca, styk matky s maloletou neupravil a o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods.1, 2 § 62 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine, § 113 ods. 1 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje účel a funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil prvotné osobné problémy odporkyne, ktoré v dôsledku nedostatočnej komunikácie medzi manželmi vyústili do jej neodôvodnených niekoľkodňových odchodov zo spoločnej domácnosti, ktoré popri v tom čase laxnom prístupe k plneniu jej rodičovských povinností postupne viedli k prehĺbeniu manželskej krízy a vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a napokon aj k mimomanželskému pomeru navrhovateľa. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, rešpektujúc vyjadrený názor maloletej a kvalitu osobnej starostlivosti navrhovateľa o maloletú, zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Styk odporkyne s maloletým dieťaťom súd autoritatívne neupravil, keďže rodičia na konkrétnej úprave styku netrvali. V rozhodnutí napokon zaviazal odporkyňu k plateniu výživného na maloletú J. W. vo výške 100 Eur mesačne, kedy pri rozhodovaní zohľadnil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Pri určovaní výšky výživného zo strany odporkyne súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností a schopností rodičov a ich životnej úrovne, prihliadajúc na osobnú starostlivosť navrhovateľa o maloletú.
Proti výroku rozsudku, ktorým bola odporkyni uložená vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa dôvodiac, že súdom určenú výšku výživného nie je schopná momentálne platiť. Uviedla, že doposiaľ nezískala trvalé pracovné miesto a jej terajšia práca je nepravidelná. Tvrdila, že sa o dcéru stará v čase výkonu práce navrhovateľa, ktorý pracuje na zmeny, kedy maloletej zabezpečuje stravu a občerstvenie. Žiadala o zmenu výšky výživného, pokiaľ sa jej finančné možnosti nezlepšia.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať, ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade podala odporkyňa odvolanie len proti výroku rozsudku v časti, v ktorej jej súd prvého stupňa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. W. sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
V prejednávanom prípade, aj podľa názoru odvolacieho súdu, výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je odporkyňa povinná prispievať na výživu maloletej narodenej z manželstva, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletej, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam. Na strane maloletej súd prvého stupňa správne do výšky výživného premietol náklady maloletej v súvislosti s jej fyzickým vekom (14 rokov), náklady spojené so školskou dochádzkou (školské pomôcky, poplatky, akcie poriadané školou), náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom maloletej (kožné ochorenie), ktoré náklady v primeranom (navrhovateľom vyčíslenom) rozsahu bolo možné premietnuť do výšky výživného. K odvolacím námietkam odporkyne je treba uviesť, že súd prvého stupňa v konaní pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil možnosti odporkyne v primeranej miere prispievať na výživu maloletej, pričom určená výška výživného pokryje len najzákladnejšie potreby maloletej spojené so zabezpečením bývania a stravy. Neobstojí obrana odporkyne, že jej práca je nepravidelná a nemá trvalý charakter, pretože pokiaľ má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu odkázanému na jej výživu, je v prvom rade povinná prijať akúkoľvek prácu za účelom zabezpečenia takéhoto plnenia. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z príjmu odporkyne získavaného brigádnickými prácami. V konaní odporkyňa nepreukázala žiadne významné skutočnosti v súvislosti s jej zlým zdravotným stavom, ktoré by v podstatnej miere mohli obmedziť jej možnosti na trhu práce, taktiež nepreukázala žiadnu svoju aktivitu pri hľadaní si trvalého pracovného pomeru. Zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je spôsobilé privodiť ani tvrdenie odporkyne v jej odvolaní (ničím nepreukázané), o občasnej starostlivosti o maloletú, prípadne o akomkoľvek financovaní jej odôvodnených potrieb.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.