Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/677/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224798 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514224798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, P., zastúpená Mgr. Janou Hoksovou, Advokátskou kanceláriou, so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce a otec - I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, P., adresa na doručovanie: L. XX, P., zastúpený JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou so sídlom Estónska 16, Bratislava, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie matky a otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/51/2014-224 zo dňa 21.08.2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/51/2014-223 zo dňa 31.08.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého E. Y., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 01.10.2014, ktorú je otec povinný platiť vždy vopred do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Otca zaviazal k povinnosti zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2014 do 21.08.2015 vo výške XXX eur k rukám matky maloletého do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom rodičia uzatvorili dohodu v nasledujúcom znení: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým E. Y. v každom párnom kalendárnom týždni vo štvrtok od 14.30 hod. do 19.00 hod. a od piatku od 14.30 hod. nepretržite do nedele 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 14.30 hod. do 19.00 hod., počas letných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 1.08. od 08.00 hod. nepretržite do 31.08. do 19.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 01.07. od 08.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod., v každom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme od matky v mieste jej trvalého bydliska, kde jej ho v čase ukončenia styku odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Súčasne zmenil rozsudky Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/298/2012-64 zo dňa 03.12.2012 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca a č.k. 17P/126/2013-20 zo dňa 03.07.2013 v časti styku otca s maloletým. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením č.k. 22P/51/2014-223 zo dňa 31.08.2015 súd prvej inštancie opravil výrok vyhláseného rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/51/2014 v zápisnici zo dňa 21.08.2015 v časti upravujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia nasledovne: Týmto sa menia rozsudky Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/298/2012-64 zo dňa 03.12.2012 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca a č.k. 17P/126/2013-20 zo dňa 03.07.2013 v časti styku otca s maloletým. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane dieťaťa došlo od poslednej úpravy výživného ku zmene pomerov, vzhľadom na vzrast životných nákladov súvisiacich so záujmovými aktivitami, ktorým sa začal maloletý venovať bez súhlasu otca s poukazom na právo dieťaťa rozvíjať svoje schopnosti a talent, pokiaľ to zodpovedá schopnostiam a možnostiam rodičov. Zmenu rozhodnutia odôvodňuje aj zmena osobných a zárobkových pomerov na strane rodičov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka nezmenila svoj osobný stav, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, oproti predchádzajúcej úprave výživného zaznamenala mierny nárast príjmu. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému I. Y., s matkou dieťaťa žije v spoločnej domácnosti, pričom v plnom rozsahu vzhľadom na trvajúcu rodičovskú dovolenku ho táto povinnosť fakticky zaťažuje. Otcovi pribudli výdavky s bývaním, ktoré hradí aj za partnerku. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletý E. od septembra 2015 navštevuje základnú školu, zohľadňoval výdavky na odôvodnené potreby dieťaťa vychádzajúc z bežných nákladov primeraných veku maloletého. Súčasne zvažoval aj potreby maloletého vyskytujúce sa nepravidelne alebo náhodne, napr. letný tábor, či jednorázové výdavky v súvislosti s nástupom do školy. Návrhu matky vyhovel čiastočne, zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové schopnosti oboch rodičov a na strane otca vzhľadom na jeho podnikanie nemohol vychádzať z jeho vykazovaného príjmu, ale zo schopností a možností. Výživné zvýšil za obdobie od podania návrhu matky, čo je obdobím, kedy došlo ku zmene pomerov na strane dieťaťa. Prihliadol i na kompenzáciu starostlivosti o dieťa matkou s prihliadnutím na nízky vek dieťaťa. Možnosti a schopnosti otca odvodzoval súd prvej inštancie zo životnej úrovne otca, ktorý pôsobí naďalej ako jediný konateľ a spoločník a doterajších výdavkov otca na maloletého, resp. v súvislosti s maloletým, keď o podstatne vyšších schopnostiach a možnostiach otca svedčí výška a sporná účelnosť týchto výdavkov určených nie priamo na výživu, ale ako sponzorské materskej škole, či darčeky iným deťom, resp. neúmerne vysoké náklady na ďalšie ošatenie dieťaťa, ktoré vzhľadom na zverenie matke a určenie významnej časti vyživovacej povinnosti otca práve na tento účel má jednoznačne povinnosť maloletému zabezpečiť matka. Súd prvej inštancie zároveň apeloval na matku, aby ako súčasť prípravy dieťaťa na styk s otcom rešpektovala povinnosť zbaliť dieťaťu potrebné oblečenie, aby otec časť zo svojho príjmu nemal dôvod použiť na zakupovanie oblečenia maloletému dôvodiac jeho nutným zabezpečením počas realizácie styku. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne matky k reálnemu príjmu otca, ktorá po analýze peňažného denníka otca výraznú časť účtovných odpisov označila ta skresľovanie výsledkov hospodárenia otca a to pravdepodobne za účelom optimalizácie daňovej povinnosti, ktorá skutočnosť však nemôže byť na úkor oprávnených nárokov maloletého. K tomuto záveru svedčia aj zistené výsledky hospodárenia spoločnosti za obdobie od poslednej úpravy, ktoré nezodpovedajú dosiahnutej životnej úrovni otca. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 75 ods. Zákona o rodine prihliadajúc na ukončenie účasti otca v ďalšej obchodnej spoločnosti formou bezodplatného prevodu obchodného podielu, v súvislosti s ktorou boli podľa vyjadrenia otca značné nadbytočné výdavky, na ktoré súd nemohol prihliadať s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, a podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Naopak platobnú neschopnosť otca v tomto smere musel zohľadniť v rámci jeho majetkových schopností a možností. Súd prvej inštancie zvýšil výživné o XX eur majúc za to, že uvedená suma neohrozuje životnú úroveň otca a jeho schopnosť dostatočného resp. obdobného ekonomického zabezpečenia jeho ďalšieho dieťaťa a novej rodiny. Vzhľadom na dôvodnosť návrhu matky, návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zročné výživné v celkovej výške XXX eur zaviazal otca uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výživného tak, že súd zvýši výživné na maloletého E. minimálne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 01.10.2014 s uložením povinnosti otcovi uhradiť zročné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odvolaní poukázala na nesprávne závery súdu prvej inštancie na základe dostatočne vykonaného dokazovania, ktorú nesprávnosť vidí v stanovení výšky výživného nezohľadňujúce opodstatnené potreby dieťaťa a nezodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca. Podľa názoru matky súdom stanovené výživné nepokrýva odôvodnené potreby dieťaťa a nevyrovná sa životnej úrovni otca, ktorá je podstatne vyššia ako na strane dieťaťa, čo je v hrubom rozpore s ust. § 62 Zákona o rodine. Matka poukázala na odprezentovanie pravidelných mesačných výdavkov otca v rámci podnikania a jeho dosiahnutého ročného príjmu a skutočnosť, že otec si ponecháva na vlastnú spotrebu mesačne v priemere viac ako X.XXX eur, nakoľko ďalšie výdavky nevedel preukázať. Uviedla, že otec sa v rámci konania o rozvod manželstva zaviazal prispievať na dieťa naviac a znášať minimálne náklady spojené s pobytom v materskej škôlke. Matky sa však doposiaľ nespýtal, či dieťa niečo potrebuje. Poukázala na protichodnosť tvrdení otca, na bezodplatné zbavovanie sa ďalších podnikateľských aktivít, kde bol možno predpoklad dosiahnutia nejakého majetku, ako aj schopnosti a možnosti otca. Podľa názoru matky sa v konaní preukázala zvýšená životná úroveň otca a zvýšené náklady na dieťa. Otec nerešpektuje záujmové aktivity maloletého, odmieta sa spoločne so synom zúčastniť jeho tréningov a víkendových zápasov, hoci sám požiadal o úpravu styku, ktorú nerešpektuje. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne. V odvolaní spochybnil tvrdenie matky, že vyživovacia povinnosť bola určená na základe jeho záväzku platiť náklady spojené s návštevou materskej škôlky, že sa nepodieľa na nákladoch na maloletého iným spôsobom okrem platenia výživného na dieťa, že matka odôvodňovala zmenu pomerov na strane dieťaťa zvyšovaním nákladov na školu, že matka očiernila otca v súvislosti s hospitalizáciou dieťaťa. Namietal, že súd nereagoval na zárobkové pomery otca za rok 2015 a uspokojil sa len s účelovým rozborom matky na výdavky otca v súvislosti s podnikaním. Namietal, že nebol súdom poučený o možnosti splácania zročného výživného v splátkach, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie nebol právne zastúpený. Poukázal nadhodnotené náklady na dieťa vyčíslené matkou v roku 2011 vo výške XXX eur, do ktorých započítala i splátky spotrebného úveru vo výške XXX eur mesačne. Finančné prostriedky získané zo spotrebného úveru použila na vylepšenie bytu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Financie z pôžičky boli použité do majetku nepatriaceho do BSM. Otec zostatok nesplatenej pôžičky vyrovnal zo svojich finančných prostriedkov. Namietal, že matka skreslila počiatočné náklady na výchovu a výživu syna minimálne o XXX eur. Otec uviedol, že v konaní prezentoval množstvo výdavkov na syna, ktoré za rok 2014 predstavujú XXX eur. Mnohé z nich vynaložil na kúpu veci, keďže dieťa nebolo na styk riadne pripravené. Uhradil aj výdavky na lieky, ZRPŠ a športové aktivity. Otec je toho názoru, že matka nepreukázala zmenu pomerov na zvýšenie výživného na dieťa. K tvrdeniam matky o hospitalizácii dieťaťa uviedol, že matka nebola ochotná za synom prísť do nemocnice, výživné na dieťa zaplatil aj za mesiac august 2014, hoci bol syn v auguste u neho. Mal za to, že výdavok v nemocnici je povinná zaplatiť matka. Poukázal na zmenu pomerov na jeho strane pribudnutím ďalšieho dieťaťa a vyživovacou povinnosť aj k matke dieťaťa. K podnikateľskej činnosti uviedol, že vykonáva prácu na základe objednávok na rozvoz tovaru, od ktorých je závislý. V roku 2015 otec vie, že jeho tržby budú predstavovať sumu XX.XXX eur, avšak firma K. platí otcovi len za poskytované služby, iba za skutočne odpracované dni a skutočne poskytnuté služby, nie za dni, kedy nemohol pracovať pre chorobu alebo zabezpečovanie iných povinností. Z dosiahnutých tržieb musí uhradiť najprv náklady na podnikanie. Mal by si vytvárať určité rezervy pre krytie neočakávaných výdavkov a až zo zvyšku môže zabezpečiť potreby svojej rodiny a seba. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykoval riadne dokazovanie vo veci v tomto smere. Namietal neobjektívnosť rozboru peňažného denníka právnou zástupkyňou matky, zameraný na spochybnenie výdavkov otca. Peňažný denník za rok 2014 považoval za neaktuálny dôkaz, keďže súd rozhodoval v roku 2015. Otec žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu oboch rodičov uviedol, že výšku výživného v sume XXX eur mesačne považuje za primeranú, zodpovedajúcu veku a potrebám dieťaťa, a tiež pomerom na strane oboch rodičov. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 6. Otec vo vyjadreniach k odvolaniu matky namietal tvrdenia matky ohľadom poslednej úpravy výživného so zohľadnením započítania výdavkov otca na platenie nákladov na dieťa v materskej škôlke. Tvrdenia matky v priebehu konania považuje za klamstvá a zavádzanie súdu. Poukázal na nepripravenosť dieťaťa na stretnutia s otcom, jeho nevybavenie potrebnými vecami a na výdavky, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli, na nevybavenie dieťaťa do škôlky a aktuálne do školy, keď matke tlmočil sťažnosti škôlky a žiadosť o zjednanie nápravy a na výroky dieťaťa v škôlke súvisiace so zákrokom (operácia zväčšenia pŕs), ktorý absolvovala matka. Poukázal na vedomosť, že matka vyhadzuje veci, ktoré synovi kúpi otec alebo tieto veci dieťaťu neoblieka a objednanie fotografií dieťaťa v škole otcom, ktoré si matka ponechala. Na skutočnosť, že dieťa je správaním matky traumatizované a matka mu kriví charakter. K svojej životnej úrovni poukázal na jeho bývanie v dvojgarsónke s partnerkou a synom a jeho tri vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom a partnerke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Uviedol, že nevlastní osobné motorové vozidlo a nefajčí. Namietal, že matka poprela prítomnosť jej partnera v byte, v ktorom žijú s tým, že matka má k dispozícii dve osobné motorové vozidlá. Je fajčiarka, podrobila sa zákroku plastika pŕs, za operáciu sa hradí X.XXX eur. Namietal, že súd dostatočne neskúmal pomery matky. Poukázal na sms správy, z ktorých je zrejmá komunikácia rodičov a vyjadrovanie matky. Otec vyčíslil mesačné výdavky jeho rodiny na sumu X.XXX . eur. V odvolaní otec ďalej uviedol, že pracuje ako dopravca a poskytuje služby prostredníctvom svojej spoločnosti Z. s.r.o., pričom podnikateľské prostredie otca sa mení v závislosti od jeho zdravotného stavu, stavu jeho automobilu a situácie vo firme. Jeho obchodným partnerom je firma K. s.r.o., ktorá zaviedla pre rok 2015 novú obchodnú stratégiu, na základe ktorej je otec platný paušálom - čiastkou XXX eur za jazdy doobeda a čiastkou XX eur za jazdy poobede (rozvod ovocia, zeleniny a potravín) , pričom cesty sú stanovené na obmedzený počet a otec musí vedieť vykryť z týchto paušálnych čiastok svoje výdavky. Čím viacej jázd najazdí, tým menšia čiastka mu zostane. Otec nemôže zarobiť brutto X.XXX eur, z čiastky musí zaplatiť náklady súvisiace s výkonom práce (poplatky za garáž, pohonné hmoty, zabezpečenie vozidla, parkovanie, účtovníctvo, pôžičky, poistenie a podobne). Uviedol, že nie je schopný vytvoriť si finančné rezervy a v prípade ochorenia nemá príjem. Otec spochybnil matkou uvádzanú výšku jeho príjmu a skutočnosť, že sa zbavil bezodplatne majetku považuje za fikciu. Namietal, že nástupom do školy zanikli dieťaťu výdavky za škôlku, pričom matka dieťaťu zabezpečila krúžkové aktivity, ktoré kolidujú s časom, kedy má mať dieťa v starostlivosti. Poukázal na vyživovaciu povinnosť k dieťaťu aj druhého rodiča. Namietal nesprávne zistenie skutočného stavu a vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní navrhoval zamietnuť návrh matky a neskôr zmenil svoje stanovisko po vypočutí neodbornej a subjektívne podanej analýzy príjmov a výdavkov otca zo strany právnej zástupkyne matky. Poukázal na nesporové konanie a zásadu vyšetrovaciu a povinnosť súdu dôkladne skúmať možnosti, schopnosti a pomery účastníkov. K podaniu pripojil potvrdenie o výške fakturácie za rok 2015 vyhotovené spol. K. s.r.o. dňa 11.11.2015, z ktorého vyplýva, že spoločnosť fakturovala za dopravné služby za rok 2015 sumu XX.XXX,XX eur, z toho DH X.XXX, XX eur, netto XX.XXX,XX eur /pripojený súpis faktúr). Uviedol, že na výživu maloletého od rozhodnutia súdu zasiela mesačne sumu XXX eur, pričom matka neustále vyžaduje od otca ďalšie peňažné a vecné plnenie na dieťa (okuliare XX eur, plavecký výcvik XX eur, angličtina XXX eur (žiada úhradu X sumy, požaduje dovolenku pri mori, odvoz dieťaťa na zápasy mimo Bratislavy a pod. Poukázal na skutočnosť, že matka býva s priateľom na adrese D. 4. P., v ktorom bývala, sa renovuje. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca a matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 zamietol návrh otca na zníženie výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého E., čím zmenil rozsudky Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/298/2012-64 zo dňa 03.12.2012 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca a č.k. 17P/126/2013-20 zo dňa 03.07.2013 v časti styku otca s maloletým. 12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky a otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné, keď neobstoja ich tvrdenia uvedené v odvolaní. 13. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, keď v čase poslednej úprave výživného dieťa bolo vo veku troch rokov, pričom od tejto úpravy uplynula doba troch rokov. Je teda nesporné, že výdavky na dieťa predškolského veku a jeho potreby sa zvýšili, nakoľko maloletý navštevuje krúžkové aktivity (futbal, angličtina a plávanie), ktoré navyšujú náklady na dieťa, ktorú skutočnosť matka preukázala. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o vyhodnotení zmeny pomerov s prihliadnutím na vzrast životných nákladov súvisiacich so záujmovými aktivitami dieťaťa a jeho právom rozvíjať svoje schopnosti a talent, keďže v danom prípade je v možnostiach a schopnostiach rodičov toto dieťaťu poskytnúť. Otec nepoprel aktivity dieťaťa, keď sám poukazuje na potrebu účasti dieťaťa na zápasoch aj mimo Bratislavy. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na následné výdavky na dieťa v súvislosti s prípravou a nástupom do školy. Súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletých detí treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého za obdobie troch rokov (od poslednej úpravy výživného v roku 2012) zvýšili. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má ďalšie vyživovacie povinnosti. Odvolací súd neprihliadol na argumenty a tvrdenia otca odvolávajúc sa na pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti a nezohľadnenie jeho výdavkov na maloleté deti. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na maloletého E., musí si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám dieťaťa. Pokiaľ otec argumentuje svojimi výdavkami v rámci podnikania, odvolací súd poukazuje na údaje uvádzané otcom v daňovom priznaní (výdavky a náklady) a ním prezentované a vyčíslené náklady v priebehu konania, z ktorých je nesporné, že otec vykonáva prácu v rámci obchodnej spoločnosti, z ktorej dosahuje príjem a zisk, pričom výkon práce potvrdzujú i faktúry vyhotovené za výkon prác. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti využívajúcej vozidlo na výkon práce. Je nespochybniteľné, že náklady súvisiace s podnikaním otcovi vznikajú a s týmito hospodári a nakladá v rámci spoločnosti. V prípade, ak by otcovi príjem z tejto práce neprinášal zisk, bolo by na jeho zvážení, či bude vykonávať prácu týmto spôsobom, alebo či si zvolí iný spôsob práce. Pokiaľ sa otec odvoláva na svoje zdravotné problémy, ktoré nepreukázal v konaní a možnosť ochorenia a zníženia príjmu, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nakladanie a hospodárenie s finančnými prostriedkami v rámci obchodnej spoločnosti je v jeho kompetencii. Odvolací súd taktiež poukazuje na vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 23.4.2015, kedy sa sám vyjadril, že nemá problém synovi kúpiť čokoľvek navyše, ale s bývalou manželkou má problém komunikovať. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje aj pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine v súvislosti s vyhodnotením bezodplatného prevodu obchodnej spoločnosti na inú osobu ako bezdôvodné zbavenie sa majetku a prospechu. Nemožno opomenúť ani vyčíslenie nákladov otca na domácnosť v nemalej sume cca X.XXX eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a tak ako súd prvej inštancie považuje zvýšenie výživného na sumu XXX eur mesačne primeranú veku a potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacie námietky otca proti rozsudku súdu prvej inštancie za nedôvodné. K námietke týkajúcej sa nesplnenie povinnosti súdu o poučení otca ohľadne možnosti splácať zročné výživné, odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať aj formou splátok. Keďže v danom prípade vzniklo otcovi zročné výživné v celkovej výške XXX eur, správne rozhodol súd prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku prihliadajúc na výšku zročného výživného a schopnosti a možnosti otca. Súd nemá poučovaciu povinnosť vo vzťahu k návrhom podávaným účastníkom konania o spôsobe platby zročného výživného. 14. Pokiaľ ide o odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Výška výživného XXX eur mesačne zohľadňuje vek a potreby dieťaťa a výdavky na náklady súvisiace so zabezpečením jeho starostlivosti. Uvedená výška výživného zohľadňuje aj schopnosti a možnosti otca a jeho životnú úroveň s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného prihliadal na zvýšenie nákladov súvisiacich s rozvojom dieťaťa a jeho aktivitami, pričom výživné zohľadňuje aj široký rozsah styku otca s dieťaťom (aj v priebehu pracovného týždňa), na ktorom sa rodičia dohodli, a ktorá dohoda je súčasťou rozsudku. Je nesporné, že počas doby, kedy je dieťa u otca, jeho potreby hradí otec. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby zlepšili svoju vzájomnú komunikáciu, čím vytvoria dieťaťu pokojné a zdravé prostredie pre jeho vývin tak, aby maloletý neprežíval nezhody rodičov a ich konflikt. Zlepšením komunikácie súčasne dôjde ku zníženiu nákladov rodičov, keď nebudú maloletému zabezpečovať duplicitné platby na nákup potrebných vecí (oblečenie a pod), ktoré maloletý riadne nevyužije vzhľadom na jeho rast. K námietkam matky vzťahujúcim sa k nerešpektovaniu termínov stretnutia otca s maloletým zo strany otca a odmietanie otca zabezpečiť doprovod synovi pri jeho športových aktivitách, odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu je pre oboch rodičov záväzný, obaja sú povinní ho rešpektovať a zabezpečiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval v termínoch stanovených v rozhodnutí súdu a rodič, u ktorého sa dieťa aktuálne nachádza zabezpečil aktivity a program dieťaťa. 15. Záverom odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak sa otec domnieva, že výživné bolo určené nadštandardne, odvolací súd k tomu udáva, že výživné bolo zvýšené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého a nemožno ho považovať za nadštandardné. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s určením výživného za obdobie od podania návrhu matky, keďže zmena pomerov u dieťaťa zvýšením výdavkov nastala a matka ju preukázala. Zvýšená výška výživného zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. 16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).