Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224928 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514224928.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobkyne: D.. E. J., T. H. K.. Č.. X, T. proti žalovanému: UPC BROADBAND Slovakia, s.r.o., Ševčenkova ul. č. 36, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, o 608,85 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 3. decembra 2015, č. k. 40C/192/2014- 92, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 608,85 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 24.06.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok za žalobu vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou dňa 28.03.1994 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXX v znení jej zmeny zo dňa 02.07.2012, kedy žalobkyňa podpísala Žiadosť o zmenu v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Žalovaný na základe uvedenej zmluvy žalobkyni v zmysle zmluvy o pripojení poskytoval žalobkyni služby prístupu do siete Internet, digitálnej retransmisie televíznych a rozhlasových programov príslušného programového súboru a telekomunikačných služieb. Súčasťou zmluvy bola dohoda medzi stranami, že žalobkyňa bude využívať zvýhodnené sadzby poplatkov za využívanie poskytovaných služieb, súčasťou čoho bola aj viazanosť na 24 mesiacov, t. j. do 02.07.2014. Čl. 19.8. Všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb obsahuje záväzok užívateľa, že v prípade ak využije pri uzatváraní Zmluvy akciové ceny (kampaň), nepožiada počas doby uvedenej v kampani o ukončenie Zmluvy, alebo o pozastavenie poskytovania Služby, ani sa nedopustí takého konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Poskytovateľovi vzniklo právo pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie Služby, odstúpiť od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany Užívateľa, pričom v nadväzujúcom čl. 19.9. sa užívateľ zaväzuje v prípade porušenia svojho záväzku stanoveného v čl. 19.8. podmienok zaplatiť Poskytovateľovi sumu zľavy z Ceny poskytnutej na základe kampane, resp. zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v kampani. V zmysle Vyhlásenia užívateľa, ktoré je súčasťou Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.07.2012 sú Všeobecné zmluvné podmienky na poskytovanie verejných služieb súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Bod f) Vyhlásenia obsahuje klauzulu, že užívateľ využil pri zatváraní tejto Žiadosti o zmenu v Zmluve kampaň, ak je jej kódové označenie uvedené v záhlaví tejto žiadosti. Užívateľ vyhlasuje, že svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s podmienkami kampane, ktoré mu boli odovzdané, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V záhlaví Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb nie je možné kódové označenie kampane jednoznačne identifikovať, keď až v obsahovej časti Žiadosti je odkaz na poberané služby - kampaň DIGITAL BASIC - RHS, TELEFÓN ANYTIME EU - NJQ, FIBER POWER 30 - RGZ a Požadované služby - kampaň SMARTGUARD - 1PC - NKD, DIGITAL BASIC - NLG, TELEFÓN BASIC - NLG, FIBER POWER 50 - NLG, NÁJOM ZA WIFI ROUTER - NM5. Všeobecné obchodné podmienky a ani Podmienky kampane „triple Basic + FP50 + Telefón - NLG“ bez uvedenia dátumu, ktoré v závere pri využitej kampani/balíku služieb Basic + UPC FP50 + UPC Telefón Basic uvádzajú zmluvnú pokutu 566,- eur, neboli zo strany účastníkov zmluvného vzťahu samostatne podpísané. Listom z 09.08.2013 žalobkyňa z dôvodu prevodu nehnuteľnosti, na užívanie ktorej bolo viazané poskytovanie služieb žalovaným a nemožnosti preniesť poskytovanie služieb do nového bydliska žalobkyne v E. S., v súlade s čl. 19 VOP vypovedala zmluvu o pripojení. S poukazom na objektívnosť dôvodov vypovedania zmluvného vzťahu žiadala o ich zohľadnenie a neuplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 566,- eur. Žalovaný ukončenie zmluvného vzťahu akceptoval listom z 05.09.2013, v ktorom súčasne žalobkyňu informoval, že svojou výpoveďou porušila podmienky kampane „NLG/NM5“ a po odpojení jej bude zaslaná poštová poukážka na jednorazovú zmluvnú pokutu, keďže storno zmluvnej pokuty nie je možné akceptovať vzhľadom na to, že bude účtovaná oprávnene v zmysle Všeobecných podmienok spoločnosti. Následne na základe žiadosti žalobkyne uzavreli strany dňa 16.12.2013 Dohodu o splácaní dlhu, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť čiastku 599,84 eur bez bližšej špecifikácie výlučne s konštatovaním, že tento dlh vznikol na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel dlžník (žalobkyňa) s poskytovateľom dňa 28.03.1994, pričom dlh bude splácaný počas doby 9 mesiacov v splátkach po 66,65 eur mesačne splatných najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci s tým, že prvá splátka dlhu je určená na 15.01.2014 pod hrozbou straty výhody splátok. V zmysle tejto dohody oznámil žalovaný žalobkyni dňa 19.12.2013 splátkový kalendár za rovnakých podmienok, na čo žalobkyňa dňa 10.01.2014 zadala trvalý príkaz na úhradu splátok v dohodnutej výške 66,65 eur mesačne. Žalovaný však žalobkyni napriek dohode o splátkach zasielal faktúry mesačne na sumu 67,65 eur a súčasne pohľadávku postúpil na vymáhanie spoločnosti Intrum Justititia Slovakia s.r.o., ktorá žalobkyňu opakovane vyzývala na úhradu najskôr dlžnej sumy 609,14 eur dňa 19.12.2013 a následne na úhradu dlžnej sumy 406,19 eur dňa 13.03.2014. Úhrada celej dlžnej sumy žalobkyňou na základe vystavovaných faktúr žalovaným v celkovej sume 608,85 eur, nebola medzi účastníkmi sporná. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami vznikol spotrebiteľský právny vzťah, keď žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a § 43 zák. č. 610/2003 Z.z.. Preto treba na tento spotrebiteľský právny vzťah aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že v článku 19.8 VOP v spojení so zmluvnými ustanoveniami Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb a ich odkazom na Podmienky kampane bez jej jednoznačného a nezameniteľného určenia nie je určite a jasne v zmysle 544 ods. 1, 2 Obč. zák. dohodnutá výška zmluvnej pokuty ako esenciálna podmienka platnosti takejto dohody, keď nie je vzhľadom na absentujúci podpis žalobkyne na Podmienkach kampane jednoznačne naplnená aj zákonom stanovená písomná forma vyžadovaná pre platnosť takéhoto záväzku. Odkaz na Podmienky kampane bez ich konkrétnej špecifikácie v Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktoré navyše na rozdiel od VOP netvorili súčasť Zmluvy o pripojení, nemožno považovať za splnenie písomnej formy takejto dohody, rovnako ako obdobný odkaz v čl. 19.9. VOP nemožno považovať za dostatočné určitý spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Vzhľadom na to dohoda o zmluvnej pokute, na základe ktorej žalobkyňa zaplatila žalobcovi po zániku zmluvného vzťahu sumu 608,85 eur, je podľa súdu prvej inštancie neplatná z dôvodu nedodržania písomnej formy. Pokiaľ žalobkyňa na základe takéhoto neplatného právneho úkonu žalobcovi zaplatila sumu 608,85 eur, ide o plnenie bez právneho dôvodu a žalovaný sa v tomto rozsahu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy zo strany žalobkyne mu vznikla škoda vo výške 322,78 eur spočívajúca v rozdiele medzi kampaňovou cenou a tarifou za obdobie viazanosti. K tomu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tento prejav žalovaného posudzoval v súlade s ust. § 98 O.s.p. za obranu proti žalobe. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal ani prvý predpoklad nároku na náhradu škody, ktorým je vznik samotnej škody. Za škodu sa považuje ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku vyčísliteľného v peniazoch poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný za škodu, ktorá mu mala vzniknúť, považoval rozdiel v sume poskytnutých služieb za zvýhodnenú cenu pri stanovenej dobe viazanosti a bežnou cenou za služby bez viazanosti. Z toho teda vyplýva, že žalovaný si v podstate uplatňuje nárok na tzv. ušlý zisk, za ktorý sa považuje strata očakávaného prínosu, ktorý mohol poškodený dôvodne očakávať ako rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti). Žalovaný však nešpecifikoval, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku. Dôkaz o skutočnosti, za akú tarifnú cenu ponúkal služby bez viazanosti a za akú cenu ich ponúkal pri pristúpení spotrebiteľa na viazanosť, a teda akú výšku zľavy v súvislosti so záväzkom spotrebiteľa využívať služby počas stanovenej doby viazanosti poskytol, nie je dôkazom o tom, aká výška škody žalovanému vznikla, keď žalobkyni poskytol služby za zľavnenú cenu aj pri nedodržaní doby viazanosti. Cena poskytovaných služieb totiž nie je totožná s pojmom zisk, pretože zisk tvorí rozdiel medzi nákladmi a výnosmi. Preto súd prvej inštancie uvedenú obranu žalovaného nepovažoval za opodstatnenú. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 608,85 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni nepriznal právo na ich náhradu, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V poplatok za žalobu 36 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v prípade vyhlásenia dohôd o zmluvných pokutách za neplatné treba tieto dohody posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a posúdiť, či došlo k zneužitiu týchto dohôd v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie podľa žalovaného „neprepojil“ tieto dohody s uplatňovaným nárokom a neuviedol, akým spôsobom predmetné dohody spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nešpecifikoval, v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností zmluvných strán v dôsledku súdom prvej inštancie konštatovaných neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že predmetnú zmluvnú pokutu považuje za primeranú. Zmluvná pokuta má zabrániť klientom - špekulantom zneužívať výhodnejšiu kampaňovú cenu a má tiež klientov odradiť od neplatenia ceny služby a iného porušenia zmluvy. Žalobkyňa je osoba s právnickým vzdelaním a preto ju nemožno považovať za priemerného spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 250/2007 Z.z.. Napokon žalovaný v odvolaní poukázal na to, že v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy zo strany žalobkyne mu vznikla škoda vo výške 322,78 eur, výšku ktorej špecifikoval v podaní z 31.07.2015. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol: „V danom prípade však súd dospel na základe vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo k záveru, že došlo k porušeniu už všeobecných ustanovení relevantných občianskoprávnych predpisov bez ohľadu na charakter navrhovateľky ako spotrebiteľky.“ Inými slovami, súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že medzi stranami vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa (čo žalovaný v odvolaní ani nespochybnil), ale žalobe vyhovel nie z dôvodu, že by dohoda o zmluvnej pokute bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo by spôsobovalo jej neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák., ale z dôvodu, že mal za to, že nebola dodržaná písomná forma tejto dohody vyžadovaná ustanovením § 544 ods. 2 Obč. zák. a nebola dostatočne určito dojednaná výška zmluvnej pokuty. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zo strany žalobkyne išlo o plnenie bez právneho dôvodu a žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobkyni vydať podľa § 456 Obč. zák. To znamená, že spotrebiteľský charakter predmetného právneho vzťahu nehral žiadnu úlohu pri rozhodovaní súdu prvého stupňa; neplatnosť dohody o zmluvnej pokute pre nedodržanie písomnej formy je dôvodom neplatnosti takejto dohody v zmysle § 39 Obč. zák. bez ohľadu na to, či zmluvná pokuta bola dojednaná v rámci spotrebiteľského právneho vzťahu alebo nie. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že súd prvej inštancie neuviedol, akým spôsobom predmetné dohody spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, táto argumentácia žalovaného je zjavne nedôvodná. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky nekonštatoval. V súvislosti s tým je právne bezvýznamný odkaz žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 11.03.2014, sp. zn. 9Co/35/2013 v spotrebiteľskej veci a tiež jeho odkaz na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka k spotrebiteľským veciam. 7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute a v tomto ohľade poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Tento záver súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní kvalifikovane nespochybnil, keď iba uviedol, že podľa neho so žalobkyňou uzavrel písomnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v podmienkach kampaní a žalobkyňa svojím podpisom na Žiadosti o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb potvrdila, že sa oboznámila s VOP a s podmienkami kampaní a zaviazala sa ich dodržiavať. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že odkaz na podmienky kampane a na čl. 19.9 Všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb nemožno považovať za riadne a určité dojednanie výšky zmluvnej pokuty. Naviac, podmienky kampane žalobkyňa ani nepodpísala a tieto podmienky netvorili súčasť zmluvy o pripojení. Zmluvná pokuta teda skutočne nebola dojednaná dostatočne určito a dohoda o nej nebola uzavretá písomne, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Obč. zák. To však nijako nesúvisí s tým, že medzi účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský právny vzťah. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že nie je dôvodná obrana žalovaného (§ 98 O.s.p.) spočívajúca v tvrdení, že v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy zo strany žalobkyne mu vznikla škoda vo výške 322,78 eur. V tomto ohľade odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd dodáva, že zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Ak teda žalovanému vznikla v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy zo strany žalobkyne škoda, táto bola zohľadnená už v rámci zmluvnej pokuty, ktorá však nebola dojednaná platne. 9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalobkyni nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Cs.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).