Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514225500 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514225500.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, zastúpeného HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi: V. F., V. XX, Z., o zaplatenie 2.211,68 eura s prísl., na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 27Ro/2254/2014-29, zo dňa 3.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor odporcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.2.2016, pod č. 27Ro/2254/2014. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie 2.211,68 eura s prísl. V konaní bol 9.2.2016 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 27Ro/2254/2014, proti ktorému podal odporca 1.3.2016 odpor, v ktorom uviedol, že v súčasnej dobe spláca viacero finančných splátok, nemá financie a žiada súd o odročenie platobného rozkazu. Súd prvého stupňa skonštatoval, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti a že nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999). Uzavrel, že keďže odporca vo svojom podaní neuvádza žiadne vecné alebo právne tvrdenie spochybňujúce opodstatnenosť vymáhaného nároku, postupoval podľa § 174 ods. 3 O.s.p. a odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej odmietol. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že si je vedomý záväzku voči navrhovateľovi, ale v súčasnosti, tak ako uviedol aj v odpore, nie je schopný danú sumu v plnej výške uhradiť. S poukazom na vyššie uvedené výdavky, požadoval odklad danej čiastky, ktorú je ochotný splácať splátkovým kalendárom, kde bude zohľadnená jeho súčasná finančná situácia. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 172 ods. 1 druhá a tretia veta O.s.p. súd v platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tom súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Podľa § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. Súd prvého stupňa platobným rozkazom č.k. 27Ro/2254/2014-27, zo dňa 9.2.2016 uložil odporcovi, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi 2.211,68 eura spolu s príslušenstvom, nahradil trovy konania 132,50 eura a trovy právneho zastúpenia 238,39 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa alebo, aby v tej istej lehote podal vecne odôvodnený odpor na tomto súde; v poučení platobného rozkazu súd prvého stupňa uviedol, že súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 O.s.p.). Právna úprava podmienok skráteného konania (§ 172 a nasl. O.s.p.) nie je zárukou toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len zo skutočností uvedených navrhovateľom. Nástrojom, ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas podaný odpor s vecným odôvodnením (§ 172 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť vecne odôvodniť odpor znamená uviesť také tvrdenia (skutkové alebo právne), ktoré spochybňujú opodstatnenosť rozhodnutia vydaného v skrátenom (rozkaznom) konaní. V zmysle ustálenej judikatúry, na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 124/1998, zo dňa 28.1.1999, publikovaný pod č. 76 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/1999). Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou odporcu uviesť akékoľvek tvrdenia spochybňujúce povinnosť uloženú výrokom platobného rozkazu; nepostačuje však obrana spočívajúca v tvrdení, že odporca nedisponuje žiadnym majetkom, ale musí vecným spôsobom spochybniť uplatnenú pohľadávku. Povinnosťou odôvodniť odpor takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti navrhovateľovým tvrdeniam a predloženým dôkazom, sa má zabraňovať odďaľovaniu právoplatného ukončenia sporu. Požiadavku odôvodnenia odporu treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda takto odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej. Odporca musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Odporca podal proti platobnému rozkazu (včas) podanie označené ako odpor na platobný rozkaz (č.l. 28), v ktorom uviedol, že v súčasnej dobe spláca viacero finančných pohľadávok, ktoré aj konkrétne vymenoval a dodal, že v súčasnosti ani v najbližšej dobe na platobný rozkaz nemá financie. Poukázal na svoj mesačný príjem 515 eur a skutočnosť, že po vyplatení výdavkov mu nezostáva ani životné minimum; žiadal, aby súd platobný rozkaz odročil. Z uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že odporca na odôvodnenie odporu neuviedol také tvrdenia, ktoré spochybňujú opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti; z obsahu odôvodnenia odporu nie je zrejmé, v čom odporca vyjadril svoj nesúhlas s návrhom (že nárok považuje za neopodstatnený) a jeho argumentáciu o súčasnej finančnej tiesni a platobnej neschopnosti nemožno považovať za spochybnenie navrhovateľom uplatneného nároku; žiadne iné tvrdenia odpor odporcu proti platobnému rozkazu neobsahuje. Odvolací súd súčasne poznamenáva, že nemajetnosť nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať odpor proti platobnému rozkazu za odpor odôvodnený vo veci samej. Prípadná skutočná nemajetnosť odporcu by mala význam jedine v rámci exekučného konania, kedy by bol daný dôvod pre zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak nepredstavuje prekážku, pre ktorú by nebolo možné priznať navrhovateľovi ním uplatnený nárok, ktorý odporca žiadnym spôsobom nespochybnil. Pretože odporca odpor proti platobnému rozkazu vecne neodôvodnil a jeho tvrdenia obsiahnuté v podanom odpore nepredstavujú relevantný dôvod vo veci samej, súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením odpor odporcu proti platobnému rozkazu odmietol (§ 174 ods. 3 písm. b) O.s.p.). Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.