Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226822 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514226822.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému LAVISH GROUP s.r.o., Krásnohorská 3118/12, Bratislava, IČO: 45 528 250, zast. opatrovníčkou K. G., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, o zaplatenie 411,92 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 21Cb/105/2015-69 zo dňa 22.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb/105/2015-69 zo dňa 22.10.2015 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 212,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 171,21 EUR od 10.2.2011 do zaplatenia a zo sumy 41,71 EUR od 10.3.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 411,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 171,21 EUR od 10.2.2011 do zaplatenia a zo sumy 240,71 EUR od 10.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 24,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 91,01 EUR, a to z titulu nezaplatených faktúry č. 7100565473, splatnej dňa 9.2.2011 na sumu 171,21 EUR a faktúry č. 7101627942, splatnej dňa 9.3.2011 na sumu 240,71 EUR, ktorými obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyfakturovala žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a poplatky za upomienky spolu v sume 212,92 EUR a zmluvnú pokutu v sume 199,- EUR, pričom táto pohľadávka voči žalovanému je vedená pod referenčným číslom 9001070376 a bola žalobcovi postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok. Na základe uvedeného návrhu súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz, ktorý však bol zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk. Súd prvého stupňa uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie listinnými dôkazmi a ostatným spisovým materiálom a zistil, že žalovaný ako účastník a právny predchodca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzavreli dňa 3.6.2010 Zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. spolu s Dodatkom. Na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanému služby prostredníctvom verejnej telekomunikačnej siete a za tým účelom mu poskytol SIM kartu a telefónne číslo. Súčasťou tejto zmluvy mali byť všeobecné obchodné podmienky a cenník služieb, ktoré však žalobca súdu nepredložil. Z dodatku k zmluve súd zistil, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v uvedenom zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a platiť cenu za poskytované služby a poplatky podľa cenníka a pre prípad porušenia zmluvných podmienok i zmluvnú pokutu v sume 199,- EUR. Súd prvého stupňa však zistil, že v zmluve ani v dodatku a ani v jednej z priložených faktúr sa neuvádzalo žalobcom uvedené referenčné číslo 9001070376 identifikujúce žalovaného. V oboch faktúrach bol účastník zmluvného vzťahu označovaný číslom 1.91940039. Súd uviedol, že z predložených faktúr mal preukázané, že poskytovateľ vystavil za poskytnuté služby faktúru č. 7100565473 za obdobie od 22.12.2010 do 21.1.2011 a č. 7101627942 za obdobie od 22.1.2011 do 21.2.2011 na sumy a so splatnosťou tak, ako uviedol v žalobe. Z faktúry č. 7101627942 súd zistil, že súčasťou fakturovanej sumy bola aj zmluvná pokuta v sume 199,- EUR, avšak poskytovateľ v nej neuviedol akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil a nebolo možné ani určito a jasne zistiť, podľa čoho bola táto pokuta žalovanému vyúčtovaná, pričom vo faktúre nebol uvedený žiadny odkaz na konkrétny článok alebo bod zmluvy či dodatku. Súd ďalej zistil, že žalobca sa dňom 25.6.2013 stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok právnym nástupcom poskytovateľa, čo žalobca aj preukázal a z predmetnej zmluvy súd zistil, že k povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávok sa zaviazal postupca. Súd prvého stupňa skonštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu a za použitia príslušných zákonných ustanovení OZ, ObZ a zákona č. 610/2003 Z. z. dospel k záveru, že žaloba bola v časti žalovanej istiny s príslušenstvom podaná dôvodne. Okrem vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu zistil, že žalovaný si za obdobie od 22.12.2010 do 21.1.2011 nesplnil povinnosť zaplatiť žalobcovi faktúru č. 7100565473, splatnú dňa 9.2.2011, ktorej súčasťou bol aj vyfaktúrovaný poplatok v sume 2,50 EUR za upomienku oneskorenej platby. Za obdobie od 22.1.2011 do 21.2.2011 poskytovateľ žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 7101627942, splatnou dňa 9.3.2011 cenu a poplatky za služby v sume 41,71 EUR a zmluvnú pokutu v sume 199,- EUR avšak bez špecifikácie porušenia konkrétnej povinnosti žalovaného. Žalovaný nezaplatila na základe uvedených faktúr spolu sumu 411,92 EUR. Súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal nepochybne preukázané, že žalovaný nezaplatil cenu a poplatky za poskytnuté služby spolu v sume 212,92 EUR, a preto v tomto rozsahu žalobe vyhovel, avšak v časti zmluvnej pokuty v sume 199,- EUR žalobu zamietol, nakoľko podľa súdu prvého stupňa neboli splnené podmienky v zmysle § 544 ods. 1 OZ, pretože poskytovateľ vo faktúre č. 7101627942 ani v prílohe nijakým spôsobom nešpecifikoval, za porušenie ktorej konkrétnej povinnosti ju žiadal zaplatiť, pričom všeobecne platí, že pri uplatnení nároku na zmluvnú pokutu je potrebné nepochybným spôsobom jasne a určito uviesť a konkretizovať aká zmluvná povinnosť bola žalovaným porušená. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe uvedeného dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, pretože v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno a keďže úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške 9 % ročne, v tomto rozsahu žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa miery úspešnosti účastníkov v konaní, čo odôvodnil tým, že žalobca mal úspech v rozsahu 51,69 % a žalovaný v rozsahu 48,31 %, teda každý približne v jednej polovici. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nepreukázal a nekonkretizoval aká zmluvná povinnosť bola žalovanou porušená a poukázal na čl. 4 dodatku, z ktorého podľa žalobcu jasne vyplývala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia akejkoľvek z povinností účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytovania služieb, cenníkom služieb a dodatkom. Uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, a preto žalobcovi vzniklo právo vypovedať zmluvu podľa všeobecných zmluvných podmienok, následkom čoho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Čo sa týka výroku o trovách konania, žalobca pre prípad, ak odvolací súd rozhodne o priznaní zmluvnej pokuty žiadal, aby zároveň zmenil predmetný výrok z dôvodu 100 % úspešnosti žalobcu a priznal mu plnú náhradu trov konania. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 30/2012 zo dňa 17.10.2013 a poukázal aj na príslušné ustanovenia O.s.p. týkajúce sa trov súdneho konania a vychádzajúc z nich mal za to, že v sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a len ojedinele a vo výnimočných prípadoch môže súd v konaní úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil. Žalobca ani skutočnosťami uvádzanými v podanom odvolaní nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nijakým spôsobom ani nespochybnil závery súdu prvého stupňa. K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolací súd uvádza a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia zdôrazňuje, že v bode 4 dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 199,- EUR v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej by došlo k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry, uvedené slovné spojenie ,,v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti...“ predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení, ktoré poskytovateľ služieb označil len indikatívne, bližšie nešpecifikovaným odkazom na články dodatku a všeobecných podmienok, pričom výška stanovenej zmluvnej pokuty ani nezohľadňovala mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti. Teda žalobca nielen vo faktúre č. 7101627942 či jej prílohe, ale ani v samotnom dodatku k zmluve bližšie nekonkretizoval povinnosť, ktorú mal žalovaný porušiť a za ktorej porušenie mal zaplatiť požadovanú zmluvnú pokutu, napriek tomu, že ide o základnú podmienku v zmysle § 544 ods. 1 OZ. Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nepriznania práva na náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že vzhľadom k vyššie uvedenému záveru o čiastočnom úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa, je odvolanie v tomto smere nedôvodné. Žalobca aj žalovaný tak, ako správne skonštatoval súd prvého stupňa, boli v konaní úspešní každý približne v jednej polovici, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania, považuje odvolací súd za správny. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovanému, ktorý bol úspešný však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.