Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515000847 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515000847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného G. X., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.1.2016, sp.zn. 0T/291/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 17. mája 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovanému G. X., X.. X.X.XXXX Y. Č., V. L. L., K. X u k l a d á podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. peňažný trest vo výmere 1.200 (jedentisíc dvesto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.1.2016, sp.zn. 0T/291/2015, bol obžalovaný G. X. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 18.11.2015 v čase asi o 00.28 hod. v L. na H. ulici viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. K. U., U.: BL-XXXGC, šedej farby, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ J. - stred a pri kontrole bol dotazovaný, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol, načo odpovedal, že vypil 1 dcl vína, po čom bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, s čím súhlasil a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške s meracím prístrojom C. XXXX č. C.-XXXX na zistenie alkoholu v dychu, pri ktorej dňa 18.11.2015 v čase o 00.52 hod. mu bola nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej skúške dňa 18.11.2015 v čase o 01.08 hod. mu bola nameraná hodnota 0,64 mg/l alkoholu v dychu, následne mu bol na mieste zadržaný VP č. L a vystavené potvrdenie o zadržaní VP č. AA XXXXXX. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest vo výmere 1.200 eur a podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Obžalovanému bol tiež podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) prokurátor písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 20.1.2016, a to voči výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor uviedol v písomnom odôvodnení odvolania, ktoré doručil na prvostupňový súd dňa 11.2.2016, že v napadnutom rozsudku bez akejkoľvek zmeny skutkových a právnych okolností, ako i pri absolútne nezmenenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prvostupňový súd oproti trestnému rozkazu neopodstatnene a neprimerane znížil a zmenil druh trestu z podmienečného trestu odňatia slobody na peňažný trest. Uložený peňažný trest, ako druh trestu, ako i jeho výšku považuje odvolateľ za mierny a nezodpovedajúci závažnosti konania obžalovaného. O závažnosti konania spočívajúceho v jazde motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu netreba diskutovať. Súčasne poukazuje odvolateľ i na to, že obžalovaný neuvedomujúc a nepripustiac si nebezpečnosť svojho konania, ani nepriznal trestný čin a svoje konanie neoľutoval, vzhľadom k tomu mu súd správne ani nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. Súčasne však odvolateľ namieta, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v minulosti riešený za dva priestupky v súvislosti s cestnou premávkou, pričom jeden zo dňa 3.6.2013 závažný priestupok - rýchlosť jazdy a stíhaný trestný čin tak isto súvisí s premávkou motorového vozidla, nemal súd obžalovanému priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., že viedol riadny život. Ďalej podľa odvolateľa napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 168 Tr.por. čo sa týka druhu a najmä výšky uložených trestov, osobitne poukazujúc na uloženie peňažného trestu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je formálne, všeobecné, nekonkrétne a rozsudok je z pohľadu uloženého druhu a výšky trestov arbitrárny a nepreskúmateľný. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci rozsudkom a obžalovanému uložil podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu minimálne 2 roky. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 29.3.2016. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 17.5.2016 prokurátor uviedol, že odkazuje na písomné dôvody odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému primeraný podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že chce poukázať na poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného, predovšetkým to, že viedol riadny život. Domnieva sa, že priestupky ktoré sú v evidenčnej karte vodiča nie sú natoľko závažné, aby mohli viesť k opačnému. Vzhľadom k tomu, že pri priestupkoch nie je možné využiť inštitút zahladenia, je potrebné zvažovať vzhľadom na povahu a charakter o aké konanie išlo. Myslí si, že v tomto prípade je splnená podmienka pre vyslovenie bezúhonnosti obžalovaného. Vo vzťahu k priťažujúcim okolnostiam prvostupňový súd správne ustálil, že tieto neboli zistené žiadne. Napriek tomu, že z rozsudku vyplýva, že obžalovaný vyhlasuje, že je nevinný, z obsahu jeho výpovede možno aj tak prijať záver, že sa k protiprávnemu konaniu tak či tak priznáva. Dodržiavajúc ustanovenia Trestného zákona o účele trestu uprednostňujúc preventívne pôsobenie pred represiou je toho názoru, že v prípade obžalovaného nie je potrebné pôsobiť ani podmienečným trestom odňatia slobody. Výrok o treste prvostupňového rozsudku v celom rozsahu obhajoba akceptuje a navrhuje, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté ako nedôvodné. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol obhajca. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 ods. 2 Tr.zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné iba v tej časti, kde sa poukazuje na nesprávne určenie poľahčujúcich okolností prvostupňovým súdom. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a jeho obhajcovi bola riadne doručená obžaloba (zo spisu nevyplýva, že bola doručovaná aj výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr.por.), pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania potom, čo obžalovaný podal odpor voči trestnému rozkazu. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.1.2016 po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por., že je nevinný ma následne bol vypočutý s tým, že priznal požitie alkoholu, a to dvoch alebo troch pohárov vína s tým, že je pravdou, že viedol motorové vozidlo, bol zastavený policajtmi, podrobil sa dychovej skúške a bol mu zistený alkohol v dychu, je mu jasné, čo spravil, mrzí ho to s tým, že keby mal podmienečný trest odňatia slobody a v budúcnosti by sa niečo stalo, môže oveľa ťažšie nájsť zamestnanie a tým by ohrozil celú rodinu. Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., keďže z vykonaných dôkazov (najmä s poukazom na výpoveď obžalovaného, správu o výsledku objasňovania skutku na úseku cestnej dopravy a zápisy o vykonanej dychovej skúške), ktoré vzhľadom na obsah podaného odvolania nie je nutné podrobne rozoberať, bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v napadnutom rozsudku, tento napĺňa všetky zákonné znaky predmetného prečinu a spáchal ho obžalovaný. Ako bolo už vyššie uvedené, podané odvolanie smeruje voči výroku o treste, pričom prvostupňový súd uložený trest v napadnutom rozsudku odôvodnil nasledovnými skutočnosťami. Obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný dvakrát v roku 2013 pre dopravné priestupky, keď v prvom prípade dostal napomenutie a v druhom blokovú pokutu 70 eur. Hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestov zohľadnil uvedené skutočnosti a riadiac sa ustanovením § 34 Tr.zák. dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere 1.200 eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov splní svoj účel generálnej aj individuálnej prevencie prihliadnuc pritom aj na majetkové a osobné pomery obžalovaného. Z poľahčujúcich okolností súd zistil jednu, a to bezúhonný život obžalovaného, z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu. Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 2 rokov, nakoľko jeho trestná činnosť súvisela s vedením motorového vozidla. Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie pri posudzovaní uloženého trestu na jednej strane nezistil, že by uložený trest bol neprimeraný, avšak na druhej strane zistil, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nesprávne určil poľahčujúce okolnosti, čím došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. Prvostupňový súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., t. j. obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom to bližšie ani nezdôvodnil. S priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti sa odvolací súd nemohol stotožniť tak, ako bolo správne poukázané na túto skutočnosť aj v odvolaní. Vedením riadne života sa rozumie dodržiavanie právneho poriadku ako celku a ďalších základných noriem spoločnosti. V prípade, že obžalovaný bol už v priestupkovom konaní postihnutý za dopravný priestupok (v roku 2013 uloženie blokovej pokuty a tiež priestupok vybavený napomenutím) a navyše teraz posudzovaného konania sa mal dopustiť v súvislosti s vedením dopravného prostriedku, nie je možné v jeho prípade konštatovať, že viedol riadny život a priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. Navyše prvostupňový súd nezobral do úvahy, že obžalovaný už bol v trestnom konaní odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, pričom ohľadom tohto odsúdenia sa síce na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak to neznamená, že je možné konštatovať, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Prvostupňový súd správne u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Ohľadom uloženého trestu sa odvolací súd naopak s podaným odvolaním nestotožnil a nezistil, že by bol uložený trest mierny, nezodpovedajúci závažnosti konania obžalovaného. Treba však prisvedčiť dôvodom odvolania, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je veľmi stručné a z pohľadu uložených druhov trestov a ich výmery iba všeobecného charakteru na hranici preskúmateľnosti. Tieto nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu napravil v tomto rozhodnutí odvolací súd. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 289 ods. 1 Tr.zák. je 0 až 1 rok), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Hoci vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný mal svojim protiprávnym konaním viesť osobné motorové vozidlo po predošlom požití alkoholu, pričom dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 0,71 mg/l resp. opakovanou skúškou 0,64 mg/l alkoholu v dychu. Obžalovaný uviedol, že motorové vozidlo viedol po predošlom požití vína s tým, že si išiel niečo kúpiť na jedenie. V osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá bola už síce raz v minulosti odsúdená, ale na odsúdenie nie je možné prihliadať, keďže sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v registri priestupkov a z evidenčnej karty vodiča nevyplýva, že by obžalovaný bol nedisciplinovaným vodičom, keďže vodičské oprávnenie má od roku 1995 a sú zaznamenané dva dopravné priestupky z roku 2013 vybavené blokovou pokutou a napomenutím. Obžalovaný je ženatý, má jedno maloleté dieťa a je zamestnaný. Zo spisu nevyplýva, že by bolo voči obžalovanému vedené ďalšie trestné stíhanie. Odvolací súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu a osobu obžalovaného v prejednávanej veci nie je nutné obžalovanému ukladať podmienečný trest odňatia slobody ako to navrhol v odvolaní prokurátor, ale naopak účelu trestu zodpovedá uloženie peňažného trestu spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu ako rozhodol prvostupňový súd, pričom odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Peňažný trest možno uložiť páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez splnenia týchto podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. V takom prípade, je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe z pohľadu účelu trestu zakázať dotknutej osobe vykonávať takú činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie, resp. ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V tejto súvislosti je treba poukázať, že zákonodarca v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. ustanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, ktorý je možný uložiť, rozmedzím 0 až 1 rok, teda ide o jednu z najmiernejších trestných sadzieb upravených v Trestnom zákone, pričom trest odňatia slobody je naopak trestom najprísnejším, hoci v odvolaní sa navrhovalo uložiť taký trest s podmienečným odkladom jeho výkonu. Navyše, ako už bolo uvedené, z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný bol výslovne nedisciplinovaným vodičom, na ktorého by bolo nutné vplývať uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Z pohľady výmery trestu odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Pri ukladaní peňažného trestu má súd podľa § 57 ods. 1 Tr.zák. prihliadnuť na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest možno uložiť od 160 eur do 331.930 eur. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný pri výsluchu uviedol k svojej osobe z pohľadu majetkových pomerov, že je majetný, zamestnaný a má čistý mesačný príjem 750 - 800 eur. Osobné pomery boli opísané už vyššie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je teda uloženie peňažného trestu vo výmere 1.200 eur (teda približne 1,5 násobku mesačného príjmu obžalovaného) spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov ustanoveným pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu v súlade so zákonom. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden až desať rokov. Ako bolo uvedené vyššie, obžalovaný bol síce už prejednávaný za dopravné priestupky, ale išlo o priestupky menej závažné vybavené blokovou pokutou a napomenutím. S poukazom na zistenú hodnotu alkoholu v dychu u obžalovaného (0,71 mg/ l alkoholu v dychu, pričom podľa ustálenej súdnej praxe je v zásade nutné pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. zistiť hodnotu alkoholu najmenej 0,48 mg/l) je výmera tohto trestu 2 roky dostatočná na to, aby spolu s uložením peňažného trestu vo výmere 1.200 eur bol riadne naplnený účel trestu z hľadísk jednak represie, jednak individuálnej a generálnej prevencie. Na základe uvedených skutočností teda odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu uložil obžalovanému rovnaké druhy trestov a v rovnakej výmere ako prvostupňový súd, pričom vo výroku o treste oproti napadnutému rozsudku vypustil nesprávne určenú poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. j) Tr.zák., čím stratilo opodstatnenie uvádzanie vo výroku ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák., pri uložení peňažného trestu vyjadril vo výroku z pohľadu výmery trestu, že sa tento trest ukladá aj podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. (keďže v tomto ustanovení je určená výmera trestu) a tiež vypustil uvádzanie ustanovenia § 57 ods. 1 Tr.zák., ktoré do výroku o treste nepatrí. Odvolací súd vo veci rozhodol sám rozsudkom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.