Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Tos/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010157 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515010157.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného H. E. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a iné o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu odvolacieho senátu zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 3To 91/2016, na neverejnom zasadnutí konanom 19. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sa sťažnosť obžalovaného H. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením senátu odvolacieho súdu zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 3To/91/2016 bolo podľa § 32 ods. 3 Tr. poriadku rozhodnuté, že senát Krajského súdu v Bratislave zložený z predsedníčky senátu JUDr. Zuzana Molnárovej a z členov senátu a JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného Štefana E., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3To/91/2016. Svoje rozhodnutie odvolací senátu odôvodnil tým, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedie trestné konanie pod sp. zn. 3To/91/2016 proti obžalovanému H. E. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a iné na základe odvolania podaného obžalovaným proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.01.2016, sp.zn. 2T/14/2015, ktorým bol uznaný za vinného v bode 1 až 4 z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a v bode 4 z prečinu krádeže podľa § 212 ods., 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 07.05.2015 sp.zn. 0T/173/2015 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Táto vec bola náhodným výberom pridelená odvolaciemu senátu tunajšieho súdu 3To, v zložení predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Molnárová a sudcovia JUDr. Danica Veselovská a JUDr. Peter Štift. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na 25.10.2016, ktorý termín obžalovaný prevzal dňa 19.09.2016. Senát odvolacieho súdu sa zaoberal podaním obžalovaného, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 07.10.2016 a vzniesol ním námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave. Svoj návrh odôvodnil tým, že má skúsenosť že medzi Krajským súdom v Bratislave a Okresným súdom Bratislava V sú nadštandardné a príbuzenské vzťahy a z dôveryhodného zdroja sa dozvedel, že v jeho trestnej veci bude odvolanie zamietnuté. Predsedníčka senátu a členovia senátu sa zhodne vyjadrili, že obžalovaného nepoznajú, necítia sa byť vo veci zaujatí. Senát odvolacieho súdu preskúmal podanú námietku zaujatosti a dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že obžalovaný podľa svojho tvrdenia má obavy o spravodlivé rozhodnutie, nestrannosť zo strany zákonného odvolacieho senátu, tieto nie sú ničím odôvodnené a ani podložené. Pokiaľ tvrdí, že všetky odvolania voči rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava V sú Krajským súdom v Bratislave zamietnuté z dôvodu nadštandardných a príbuzenských vzťahov sudcov, tieto nie sú ničím preukázané. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obžalovaný H. E.. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vo veci mal rozhodovať Najvyšší súd SR. Krajský súd v Bratislave, iný senát odvolacieho súdu podľa § 32 ods. 5 Tr. poriadku ako odvolací súd, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného Štefana E. nie je dôvodná. Senát odvolacieho súdu po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 04.08.2016 bolo Krajskému súdu v Bratislave predložené odvolanie obžalovaného H. E. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.01.2016 sp. zn. 2T/14/2015. Vec bola náhodným výberom pridelená do senátu 3To v zložení JUDr. Zuzana Molnárová, JUDr. Danica Veselovská a JUDr. Peter Štift a je vedená pod sp. zn. 3To/91/2016. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 25.10.2016. Ako ďalej vyplýva z predloženého spisového materiálu, dňom 07.10.2016 bola odvolaciemu senátu doručená námietka zaujatosti obžalovaného, ktorou žiada, aby bola vec Krajskému súdu v Bratislave odňatá a prikázaná inému súdu a požiadal na podklade takto vznesenej námietky o odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. poriadku. Vznesená námietka je odôvodnená zistením obžalovaného, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave majú nadštandardné vzťahy so sudcami Okresného súdu Bratislava V a v dôsledku toho všetky rozhodnutia, ktoré boli vynesené Okresným súdom Bratislava V boli zamietnuté. O námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným rozhodoval senát 3To na verejnom zasadnutí dňa 25.10.2016, pričom predsedníčka senátu a členovia senátu sa k vznesenej námietke vyjadrili tak, že obžalovaného nepoznajú a necítia sa byť vo veci zaujatí. Podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Podľa § 31 ods. 4 Tr. poriadku - veta prvá - námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Podľa § 32 ods. 3 Tr. poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa ods. 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. Podľa § 32 ods. 4 Tr. poriadku - veta prvá proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 tohto paragrafu, je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Podľa § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. poriadku o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa ods. 2 a ods. 3 rozhoduje iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu. V konkrétnom prejednávanom prípade po preskúmaní predloženého spisového materiálu, iný senát odvolacieho súdu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace pre záver, že by vo veci konajúci senát krajského súdu postupoval voči obžalovanému zaujato. Z podania obžalovaného vyplýva, že dôvodom, na ktorom postavil svoju námietku zaujatosti voči senátu, je predovšetkým zistenie, že sudcovia Krajského súdu v Bratislave nerozhodujú vždy v súlade so zákonom, pretože majú nadštandardné vzťahy a všetky odvolania krajským súdom sú zamietnuté. Sťažnostný senát v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Výnimka z článku 48 ods. 1 Ústavy je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 31 ods. 1 Tr. poriadku a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účelom týchto ustanovení o vylúčení sudcu je upevniť dôveru účastníkov konania a verejnosti v nestrannosť postupu súdov a sudcov. Preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov sudcov, u ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti z dôvodov taxatívne vymenovaných v citovaných ustanoveniach. Zákon stanovuje podmienky vylúčenia z úkonov trestného konania sudcu, prísediaceho sudcu, prokurátora, policajta, probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka, súdneho tajomníka a zapisovateľa, u ktorých možno mať v konkrétnej trestnej veci pochybnosť o ich nezaujatosti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom. Dôvodmi pre vylúčenie z konania je pomer uvedených osôb k prejednávanej veci alebo k niektorej osobe, ktorej sa úkon trestného konania priamo dotýka alebo k jej obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomer k prejednávanej veci môže spočívať aj v tom, že úradná osoba uvedená v tomto ustanovení bola sama poškodená trestným činom alebo boli poškodené jej blízke osoby a pod. Pomer sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka zákonodarca explicitne nedefinoval, ale z platnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ním je najmä pomer príbuzenský, švagrovský, druha a družky, úzko priateľský a podobne. Z dikcie slova najmä vyplýva, že nemožno vylúčiť ani existenciu iného pomeru spôsobilého vyvolať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti sudcu k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka. Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, alebo k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní je preto vylúčená úradná osoba uvedená v tomto ustanovení, ktorá je k týmto osobám v príbuzenskom alebo inom obdobnom pomere, ktorý by mohol odôvodniť pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby. Za relevantný pomer v zmysle tohto ustanovenia je potrebné považovať aj súčasný alebo minulý bližší priateľský vzťah, nepriateľský vzťah, osobný alebo pracovný konflikt, ako aj dlhotrvajúci bezprostredný osobný alebo pracovný kontakt, ktorý by mohol odôvodňovať pochybnosť o nezaujatosti. K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť len vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. poriadky takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok. Jedným z ústavných princípov čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Preto uplatnenie zákonného inštitútu vylúčenia zákonného sudcu prichádza do úvahy iba vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby preukázaná. Po zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, je možné prijať záver o nepreukázaní žiadnych relevantných skutočností, ktoré by vzbudzovali pochybnosť o nezaujatosti senátu konajúceho vo veci. Spôsob prideľovania vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov vylučuje zásah sudcu do tohto procesu s cieľom dosiahnuť, aby určitá vec napadla konkrétnemu senátu. Vzhľadom na počet odvolacích senátov (1To až 4To) je z hľadiska matematického nutné počítať s pravdepodobnosťou 1:4 a brať do úvahy aj ďalšie pravidlá vyplývajúce zo základných zásad uvedených v rozvrhu práce, napríklad, že ak sú súčasne v jednej veci predkladané na rozhodnutie viaceré opravné prostriedky podané proti viacerým rozhodnutiam, pridelia sa tomu istému senátu. Čo sa týka obžalovaným uvádzaných námietok, sťažnostný senát nemal k dispozícii žiadne dôkazy svedčiace o tejto skutočnosti a zároveň je nutné poznamenať, že z podania obžalovaného nie je zrejmé, akej povahy majú byť tieto nadštandardné vzťahy a z čoho pramenia. V každom prípade však bolo nutné pri rozhodovaní prezumovať, že ak by odvolací senát mal vedomosť o nadštandardných vzťahoch, túto skutočnosť v rámci vyjadrenia aj uviedol. Záverom sťažnostný senát konštatuje, že postup, ktorý senát rozhodujúci o námietke zaujatosti obžalovaného zvolil vo vzťahu k odvolaciemu senátu 3To je plne v súlade so zákonom. Nakoľko sťažnostný súd nezistil splnenie podmienok uvedených v § 31 ods. 1 Tr. poriadku a procesný postup pri rozhodovaní o vznesenej námietke zodpovedá Trestnému poriadku, považuje rozhodnutie odvolacieho senátu krajského súdu za vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť obžalovaného Štefana Soósa ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.