Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010620 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515010620.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Q. K. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/53/2015 zo dňa 05. 01. 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. 10. 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. K., H.. XX. XX. XXXX, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. 3T/53/2015 uznal obžalovaného Q. K. vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 02 .06. 2014 v čase asi o 17.45 hod. v C. na G. ulici XX v parkovacom dome OC B. po slovnej potýčke s poškodenou A. C. a po ich vzájomnom spore, kedy poškodená A. C. ako vodička vozidla zn. S. XXX chcela cúvaním zaparkovať na parkovacom mieste, a obvinený ako vodič vozidla zn. K. P., červenej metalízy, evidenčné číslo MA XXX CI ju zozadu blokoval pri parkovaní, vystúpil z vozidla a napadol poškodenú A. C. a poškodenú F. H. tak, že ako pristúpil k poškodenej A. C., tak sa mu do cesty postavila poškodená F. H., a na jej otázku, či sa ide stavať do ženy, ju dlaňou ruky udrel na ľavú časť hlavy a následne udrel aj poškodenú A. C., opätovne udrel poškodenú F. H. do oblasti tváre, ktorá sa snažila chrániť poškodenú A. C., a pokračoval v útoku voči poškodenej A. C., ktorá sa bránila, lebo obvinený začal útočiť na ňu päsťami, udrel ju zboku päsťou do pravej časti hlavy a poškodenú F. H. pritom, ako chcela k nemu pristúpiť, kopol do oblasti brucha, na čo ju odhodilo, pričom obvinený útočil päsťou striedavo na obe poškodené s cieľom udrieť ich, pričom mu v ďalšom konaní zabránil svedok Z. Q., ktorý vystúpil zo svojho motorového vozidla stojaceho v bezprostrednej blízkosti konfliktu, a vyzval obvineného, aby upustil od ďalšieho útoku, na čo obvinený nastúpil do svojho vozidla a odišiel z parkoviska, čím poškodenej A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., M. K.. R. XX, spôsobil pomliaždeninu a opuch v oblasti pravého líca, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti, a poškodenej F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., E. 5, spôsobil pomliaždeninu pod ľavým okom, zakrvácanie oka, difúzne poranenia mozgu a mozočka, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie bez následnej práceneschopnosti, a poškodenej N. zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom C., Z. XX, P.: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 132,37 €. Za to mu súd prvého stupňa podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 132,37,33 € poškodenej N.. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 12. 01. 2016 prostredníctvom obhajcu odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom rozsudku. V odôvodnení odvolania doručenom súdu prvého stupňa dňa 17. 06. 2016 obhajoba uvádza, že nemožno súhlasiť so stanoviskom súdu, že výpovede poškodených sú zhodné, nakoľko tieto vykazujú rozpory a rovnako sú v rozpore aj s výpoveďami svedka Q.. Súd sa nevysporiadal s vierohodnosťou poškodených a svedka Rozeka. Ak by obžalovaný útok viedol tak, ako to popisujú poškodené a svedok, tak poškodené museli mať väčší rozsah zranení. To, že väčšie zranenie mal obžalovaný, svedčí o tom, že obrana poškodených nebola primeraná, a samé sa dopustili trestnej činnosti (výtržníctvo, ublíženie na zdraví). Orgány činné v trestnom konaní toto ich konanie nechali bez následkov, čím nezachovali nestrannosť vo veci. Nie je pravdou, že incident vyvolal obžalovaný. Boli to poškodené, a začalo to nesprávnym postupom pri zaparkovaní ich vozidla a následným priebehom udalostí. Nie je bez významu, že svedok nehovoril vo svojich výpovediach o kolečku vozidlom, ktoré obžalovaný urobil pred tým, než zastal opätovne pri výjazde a vystúpil z vozidla. Samotný tento fakt svedčí o tom, že svedok nebol prítomný pri incidente, nakoľko obžalovaný po urobení kolečka by stál za jeho vozidlom a nie pred jeho vozidlom, ako to tvrdí. Rovnako rozporne vypovedal v prípravnom konaní a pred sudom. Vzhľadom na výpovede poškodených a svedka možno mať dôvodné pochybností o priebehu celého skutku a tým aj o tom, že by sa obžalovaný dopustil trestného činu výtržníctva. Bol to obžalovaný, kto sa bránil útoku poškodených, a tomu zodpovedajú aj jeho zranenia. Vzhľadom na uvedené obhajoba žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo aby obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Prokurátor využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu podľa § 314 Trestného poriadku a v podaní doručenom súdu dňa 01. 07. 2016 uvádza, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V vychádza z dôsledne a jednoznačne zisteného skutkového stavu, pričom súd predmetnú vec aj správne právne posúdil, čo zjavne vyplýva aj z odôvodnenia predmetného rozsudku. Rozsudok súdu spĺňa všetky zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaných dôkazov, pričom prokurátor sa stotožňuje s názorom súdu vyjadreným v rozsudku, že z dôkaznej situácie je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil fyzicky na verejnosti hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, čím naplnil znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a preto ho súd uznal z daného prečinu vinným. Obžalovaný v odvolaní uvádza, že výpovede poškodených vykazujú rozpory a rovnako sú v rozpore s výpoveďami svedka Z. Q.. S uvedeným tvrdením obžalovaného prokurátor nesúhlasí, nakoľko je nedôvodné a zároveň nepodložené, keďže obžalovaný neuviedol ani jeden konkrétny rozpor vo výpovediach svedkov, len vo všeobecnosti poukazuje na podľa neho existujúce rozpory. Zo spisového materiálu je zrejmé, že výpovede svedkov možno považovať, že sú bez rozporov. Obžalovaný tiež spochybňuje vierohodnosť svedkov. Prokurátor uvádza, že o vierohodnosti svedkov nie je dôvodné pochybovať. Obe poškodené vypovedali zhodne, pričom ich výpovede sa zároveň zhodovali s výpoveďou svedka Z. Q., ktorý bol náhodným očitým svedkom skutku. To, že obžalovaný v súčasnosti namieta, že svedok Z. Q. nehovoril vo svojich výpovediach „o kolečku vozidlom", je vo vzťahu k predmetnému skutku irelevantné, pričom výsluch svedka Z. Q. na hlavnom pojednávaní dňa XX. 01. 2016 mal možnosť vykonať aj obžalovaný, ktorý otázky nemal, a vykonal ho jeho obhajca, ktorý však k uvedenému smerujúcu otázku nepoložil, a pred vyhlásením dokazovania za skončené neboli návrhy na doplnenie dokazovania. Spochybňovanie sa teda javí ako účelové. K námietke obžalovaného ohľadom toho, že mal byt' zranený vo väčšom rozsahu ako poškodené, pričom ony ho mali napadnúť, prokurátor uvádza, že napadnutie obžalovaného poškodenými bolo vyvrátené výpoveďami poškodených, ako aj svedka Z. Q., ktorý v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 05. 01. 2016 uviedol, že to vnímal ako obranu, nie ako protiútok poškodených. S rozsahom zranení sa súd tiež vysporiadal vykonaním dokazovania oboznámením lekárskych správ poškodených a obžalovaného a vyčíslením nákladov na liečenie poškodených. Na základe uvedeného prokurátor tvrdí, že nie sú dané žiadne odvolacie dôvody, rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhuje zamietnuť odvolanie ako nedôvodné. Podaniami doručenými súdu dňa 06. 07. 2016 a 11. 07. 2016 sa písomne vyjadrili k odvolaniu obe poškodené, ktoré zhodne uvádzajú, že útočníkom bol obžalovaný, ktorý v odvolaní zavádza a klame. Vo vzťahu k zraneniam obžalovaného poškodené uvádzajú, že obžalovaný bol veľký silný chlap a ony obe 54 - kilové ženy boli šťastné, že sa dokázali ubrániť. Napadnutý rozsudok považujú za správny a navrhujú zamietnuť odvolanie obžalovaného. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil ostatné procesné strany. Obžalovaný, ktorý prevzal predvolania obsahujúce aj poučenie o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti dňa 30. 09. 2016, sa na verejné zasadnutie neustanovil a ani nepožiadal o jeho odročenie, preto odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania s tým, že je pochybné, či svedok Q. vôbec na mieste bol a incident videl, pretože ním vytvorený nákres miesta činu nezodpovedá okolnostiam, ktoré uviedli poškodené. Podľa svedka malo dôjsť k incidentu pri ľavom rohu osobného motorového vozidla obžalovaného, čo nezodpovedá výpovediam poškodených. Poškodená C. sa mala venovať bojovým umeniam a boxu na vrcholovej úrovni, ale podľa K. boxerskej asociácie nie je evidovaná. S. názoru obhajoby sa jedná o ďalšie klamstvo poškodenej. Počas incidentu malo medzi poškodenými dôjsť k odovzdaniu kľúčov od vozidla a iných vecí, z čoho je zjavné, že sa nebránili útoku, ale došlo k vytváraniu lepšej pozície pre útok na obžalovaného. Obhajca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava poukázala na vyjadrenie okresnej prokuratúry k odvolaniu a navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Q. K. je nedôvodné. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 29. 10. 2015 na Q. K. obžalobu pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného a svedkov F. H., A. C. a Z. Q. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, z ktorých odvolací súd poukazuje najmä na lekárske správy a fotodokumentáciu. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že trúbením reagoval na neobratnosť vodičky pred ním pri výjazde z parkoviska. Vodička bola agresívna, nadávala mu, priam vrieskala, na čo obžalovaný nereagoval. Ona sa pohla vpred, obžalovaný zatiaľ odbočil a chcel vyjsť z parkoviska, avšak trasa bola zmenená, tak sa vrátil. Vodička medzitým zaparkovala. Vodička prišla k vozidlu obžalovaného, on otvoril okno, a ona sa k nemu nahla. Obžalovaný sa chcel ospravedlniť za zatrúbenie, avšak ona mu nadávala. Vystúpil z vozidla, pretože počul tupý náraz, z ich auta vystúpila spolujazdkyňa, doskočila k obžalovanému a nadávala mu za trúbenie. C. trhla telom, akoby chcela dať obžalovanému po hube, v dôsledku čoho obžalovaný rozmachol rukami. Incident pokračoval obojstranným útokom, pri ktorom sa obžalovaný bránil. Pristúpil k nim pán do 50 rokov a poprosil ich, aby to nechali tak, čím sa incident skončil. Naproti tomu poškodená F. H. (spolujazdkyňa) po trúbení a gestikulácii zo strany obžalovaného pri ich snahe zaparkovať a „urobení kolečka“ obžalovaným, pozorovala, ako A. C. (vodička) sa naklonila k oknu spolujazdca na vozidle obžalovaného, na čo obžalovaný potiahol vozidlo ďalej a vystúpil. Išiel smerom k nim, pričom svedkyňa podľa spôsobu jeho chôdze vydedukovala, že chce A. C. napadnúť. Preto predstúpila pred neho s tým, či sa ide stavať do ženy. Nato dal obžalovaný svedkyni F. H. prvú facku na ľavé líce, následne ďalšiu. Obžalovaný s A. C. sa začali naťahovať a kmásať, udrel ju päsťou do tváre, svedkyňa F. H. ich chcela oddeliť, pričom ju obžalovaný kopol do brucha. Na to prišiel pán, ktorý to ukľudnil. Poškodená A. C. vypovedala zhodne ako poškodená F. H.. Uviedla tiež, že sa asi pred 10 rokmi venovala boxu. Svedok Z. Q. videl, ako obžalovaný vystúpil z vozidla, prebehla nejaká debata a udrel poškodené, obom dával facky, jedna bránila druhú. Svedok ho oslovil, on odišiel, a svedok zavolal políciu. Odvolací súd sa plne stotožnil s hodnotiacimi závermi súdu prvého stupňa o vyššie uvedených dôkazoch. Nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, objektívne spôsobilý spochybniť výpovede troch priamych svedkov o tom, že obžalovaný vygradoval verbálny konflikt do fyzického ataku na poškodenú F. H.. Okrem obsahu výpovedí F. H., A. C. a Z. Q., v ktorých ani odvolací súd nevzhliadol vnútorné či vzájomné rozpory, je útok obžalovaného logickým vyústením jeho vnútorného rozpoloženia potom, čo sa nahneval na spôsob vedenia motorového vozidla vodičkou pred ním. Nezvládol svoje negatívne emócie voči vodičke, najmä potom, čo aj F. H. na jeho postoj verbálne reagovala. Tesne pred incidentom poškodená zaparkovala vozidlo, z ktorého následne vystúpila, pretože prišla do areálu, naproti tomu obžalovaný, ktorý chcel z areálu odísť, zastavil a tiež vystúpil z vozidla. Náhodný očitý svedok Z. Q. videl, ako obžalovaný ako prvý fyzicky zaútočil na poškodenú, pričom ani odvolací súd nevidí žiaden dôvod pre spochybnenie tejto výpovede. Z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti je podstatný práve uvedený moment - napadnutie, ktorý je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ďalší priebeh skutku sporný nebol. Tak obžalovaný ako aj poškodené popisujú vzájomné údery, čo však pre vyhodnotenie vzniku trestnej zodpovednosti nie je podstatné, rovnako ako zranenia, ktoré zainteresovaní utrpeli (ibaže by zranenia boli vyššej než zadokumentovanej intenzity a došlo by k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona). Z rovnakého dôvodu je irelevantné, či sa poškodená venovala boxu a či bola schopná mať nad obžalovaným fyzickú prevahu. K vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa svoje hodnotiace úvahy dostatočne rozviedol a ustálenie skutkových okolností vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil, a preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby ho znova opakovať. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného a tieto vyhodnotil ako nepravdivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný trestný čin sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný Q. K. na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodenú F. H., čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona po stránke objektívnej i subjektívnej. Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný Q. K. spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na 3 roky. Súd prvého stupňa venoval dostatočnú pozornosť zisťovaniu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnocovaní týchto okolností, ako aj ďalších okolností, ktoré treba pri úvahách a druhu a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona zohľadniť. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že v danom prípade bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0, preto sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, tzn. aktuálna trestná sadzba obžalovaného je až na 2 roky. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd konštatuje, že trestný čin obžalovaného bol ojedinelým excesom v riadnom spôsobe života, avšak uloženie iného (miernejšieho) druhu trestu vylučujú okolnosti prípadu, kedy obžalovaný demonštroval slabšiu schopnosť zvládať svoj hnev v úplne bežnej a častej životnej situácii, a to voči cudziemu človeku, a preto je žiaduce po určitý čas monitorovať jeho správanie z hľadiska súladu so zákonom. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, splní požiadavky individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa. Zákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody, ktorý korešponduje s výsledkami dokazovania. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného Q. K. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.