Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010678 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515010678.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému U. B., stíhaného pre zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obhajcu obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/73/2015 zo dňa 29.03.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. 09. 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. B., nar. XX.XX.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/73/2015 zo dňa 29.03.2016 bol obžalovaný U. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu podielnictva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že po vzájomnej prechádzajúcej dohode od 25.09.2009 do 21.10.2009 v Bratislave na rôznych miestach v Petržalke, najmä na Furdekovej ulici č. 16, prevzali od B. W. pod rozličnými zámienkami finančnú hotovosť a to obv. P. Q. osobne sumu vo výške 10.200 € a obv. U. B. sumu vo výške 42.000 €, ktorú následne odovzdal obv. P. Q., hoci mali vedomosť, že predmetné finančné prostriedky pochádzajú z trestnej činnosti B. W., ktorá ich ako zamestnankyňa spreneverila z pokladne pobočky VÚB banky a.s., na adrese Furdekova 16, Bratislava, pričom B. W. bola za toto konanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/145/2010 zo dňa 27.10.2010, právoplatným dňa 27.10.2010, uznaná vinou zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., uvedeným konaním získali prospech v celkovej sume 52.200 €. Za to mu bol podľa § 231 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 39 ods. 1 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov (slovom : 4 roky a 8 mesiacov). Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal za obžalovaného U. B., voči ktorému sa vedie konanie proti ušlému, odvolanie jeho obhajca. V písomných dôvodoch odvolania uvádza, že namieta iba výrok o treste. Trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Je názoru, že súd nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu, najmä jeho osobu a to, že doposiaľ nebol súdne trestaný a bol iba prejednávaný za priestupok. V plnom rozsahu obžalovaný priznal spáchanie skutku a svoje konanie oľutoval. Obžalovaný bol iba v postavení osoby, ktorá bola zneužitá odsúdeným Q., všetky prevzaté peniaze mu odovzdal a nemal z tohto konania žiadny prospech. Nemožno si nevšimnúť aj to, že P. Q. bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, zatiaľ čo jemu uložil prísny trest. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko proti obžalovanému sa vedie konanie proti ušlému s tým, že jeho práva vykonáva obhajca obžalovaného P.. F. Y.. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby mu bolo vyhovené a obžalovanému bol uložený miernejší trest. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obhajcu obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že obhajca obžalovaného svojím odvolaním napáda len výrok o treste. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp preto odvolací súd preskúmal len výrok o treste, pričom vychádzal z napadnutého rozsudku v tom, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd preskúmal výrok o treste, ktorý bol obžalovanému U. B. uložený súdom prvého stupňa vo výmere 4 roky a 8 mesiacov za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Súd prvého stupňa tento svoj postup odôvodnil v napadnutom rozsudku v podstate len všeobecným odkazom na dve zistené poľahčujúce okolnosti. Podľa § 39 ods.1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za zo, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia so spáchaným trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o treste. Ide napríklad o nepriaznivý zdravotný stav páchateľa, starostlivosť o početnú rodinu, kde je jediným živiteľom a podobne. Žiadne takéto, prípadne iné výrazné okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa § 39 ods.1 Tr. zák. však neboli zistené počas celého trestného stíhania. K uvedenému je potrebné dodať, že priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, jeho oľutovanie, či aj vedenie riadneho života, nemožno mechanicky považovať za okolnosti predpokladané ustanovením § 39 ods.1 Tr. zák. Ide totiž o bežne sa vyskytujúce okolnosti, ktoré môžu mať (a zväčša aj majú) vplyv na uloženie nižšieho trestu, avšak len v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (napríklad na dolnej hranici trestnej sadzby). Navyše, ani prísnosť (tvrdosť) zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (primerane judikatúra - R 24/1966 - III). To, že sa obžalovaný priznal k spáchanému trestnému činu a že doposiaľ nebol súdne trestaný preto celkom určite nie je možné považovať za mimoriadne, či výnimočné okolnosti prípadu, či pomery páchateľa, ktoré by opodstatňovali uloženie trestu obžalovanému pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. V tomto smere odvolací súd pripomína, že ustanovenie § 39 Tr. zák. je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“ z čoho možno vyvodiť, že ho možno aplikovať len pri ojedinelých (výnimočných, či mimoriadnych) okolnostiach, ktoré sa vymykajú z inak bežne sa vyskytujúcich okolností prípadu, či pomerov páchateľa. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ani okolnosti prípadu nesvedčia tomu, že by práve v nich mohla byť videná možnosť na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd pripomína, že v danej veci sa mal obžalovaný vedome podieľať na protiprávnom konaní iných osôb a práve „cez neho“ malo prejsť až 42.000 euro. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s námietkami obhajcu obžalovaného, že súd prvého stupňa mal obžalovanému len s poukazom na dve zistené poľahčujúce okolnosti uložiť, za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ešte miernejší trest odňatia slobody. Aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu obžalovanému bolo totiž nesprávne a pri správnom aplikovaní Trestného zákona mal byť obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe. Toto pochybenie pri ukladaní trestu však nemohol odvolací súd napraviť z dôvodu absencie odvolania zo strany prokurátora. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.