Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515207930 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515207930.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00492736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: E. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, J., o zaplatenie 70,70 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 7C/264/2015-22 zo dňa 07.01.2015, do výroku o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 7C/264/2015-22 zo dňa 07. 01. 2015, v spojení s opravným uznesením č.k.7C/264/2015-30 zo dňa 4.5.2016, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 20,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie 50,70 Eur konanie zastavil. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou dňa 09.04.2015 sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a prirážky k nemu vo výške 70,- Eur. Nárok odôvodnil tým, že dňa 18.12.2014 žalovaný cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave na linke č. XX bez platného cestovného lístka. Vo veci bol dňa 20.08.2015 vydaný platobný rozkaz č.k. 7C/264/2015 - 10, ktorým súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávka bola uhradená dňa 02.01.2015. K odporu pripojil fotokópiu potvrdenia VÚB, a.s., o vklade hotovosti na účet, z ktorej vyplýva, že žalovaný dňa 02.01.2015 vložil na účet žalobcu sumu 50,70 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 50,70 Eur späť a súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 3 OSP konanie v tejto časti zastavil. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že k nezaplateniu cestovného žalovaným došlo dňa 18.12.2014, žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie cestovného 0,70 Eur a sumy 70,- Eur. Keďže žalovaný dňa 02.01.2015 zaplatil navrhovateľovi sumu 50,70 Eur, v dôsledku čoho bolo konanie pre späťvzatie žaloby čiastočne zastavené, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 20,- Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd konštatoval, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 50,70 Eur zavinil žalobca z dôvodu, že žalovaný pred podaním žaloby uhradil sumu 50,70 Eur. To predstavuje miera úspechu žalobcu v konaní 28,29 % zo žalovanej istiny a miera úspechu žalovaného 71,71 %. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,42 % (71,71 - 28,29). Súd preto rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným ustanovením OSP a žalovanému podľa miery úspechu vo veci náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Proti rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal žalobca odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 12.2.2016. Uviedol, že považuje zníženie trov konania na základe § 150 ods. 2 O.s.p. za nesprávne. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na primerané zníženie trov konania. V zmysle dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, účinnej od 15. 10. 2008, sa pristupuje k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu, ako je samotná pohľadávka. V súlade s dôvodovou správou možno podľa názoru žalobcu ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. aplikovať len v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako je samotná pohľadávka. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadami uvedenými v dôvodovej správe k novele O.s.p.. Poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, ktoré zmenili rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcovi priznali uplatnené trovy konania z dôvodu, že nemožno znížiť trovy konania len s odôvodnením, že ide o drobný spor. Ďalej poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom deklaruje, že neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy. Nie je správny ani záver súdu v časti, ktorou mu nepriznal náhradu trov za úkon prevzatie a príprava veci, pretože ide o zákonne uplatnený nárok na odmenu. Cieľom konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a preto sú opodstatnené všetky trovy konania uplatnené v žalobe. Žalobca ďalej poukázal na to, že trovy právneho zastúpenia priznané súdom v predmetnej veci nepokrývajú ani náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb. Rozsah zníženia priznaných trov konania žalobca považuje za odporujúci dobrým mravom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 Eur za 3 úkony po 16,60 Eur, spolu s režijným paušálom 8,39 Eur a DPH. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 Eur. 3. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s citovaným ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v napadnutej časti rozsudku v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Keďže prechodné ustanovenia a ani samotné znenie Civilného sporového poriadku neupravilo, že by sa na rozhodovanie o trovách konania nemal aplikovať nový Civilný sporový poriadok, odvolací súd vychádzal v odvolacom konaní podľa § 470 ods. 1 CSP z aplikácie nového právneho predpisu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, teda z miery úspechu účastníkov v spore. Uvedená právna úprava má svoj ekvivalent v novom procesnom predpise v § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 5. Odvolanie žalobcu vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania je zmätočné a nepoužiteľné, pretože reaguje na rozhodnutie súdu v prípade, ak by súd vo veci aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. Toto ustanovenie umožňovalo súdom za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku znížiť alebo vôbec nepriznať náhradu trov konania ak vo veci šlo o tzv. drobný spor a uplatnené trovy konania by boli zrejme neprimerané k výške žalovanej pohľadávky. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. Súd prvej inštancie správne posúdil mieru úspechu žalobcu vo výške 43,42 %, čo znamená približne polovičný úspech pre obe strany sporu a zakladá to dôvod na aplikáciu § 142 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania. Vo výroku síce mal správne uviesť, že stranám sporu nepriznáva právo na náhradu konania, ale aj keď uviedol, že nepriznáva náhradu trov len žalovanému, nejde o také pochybenie, ktoré by ovplyvnilo správnosť rozhodnutia vo veci. 6. Z dôvodov uvedených pod bodmi 4. a 5. odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný. Odvolací súd by podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 2 CSP mal rozhodnúť aj o jeho nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).