Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/241/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216002 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515216002.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: O. B. G., D. X, I., zastúpenej opatrovníčkou Ľ. K., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 271 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C/450/2015-48, zo dňa 7.6.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,15 eura ako aj náhradu trov konania 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 29,98 eura. Vo zvyšku konanie zastavil. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou z 27.7.2015 domáhal zaplatenia istiny 271 eur s úrokom z omeškania ako aj náhrady trov konania titulom neuhradených faktúr za odber zemného plynu. V priebehu konania vzal žalobca v časti istiny 271 eur žalobu späť, nakoľko po jej podaní došlo zo strany žalovanej k úhrade predmetnej pohľadávky. Naďalej však požadoval úrok z omeškania, ktorý vyčíslil na 41,15 eura. 3. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania s poukazom na § 52 ods. 1, § 491 ods. 1 a § 517 ods. 2 Obč. zák. mal súd prvej inštancie preukázanú oprávnenosť nároku žalobcu. Žalovaná žalobcovi neuhradila vyúčtovacie faktúry za dodávky elektriny v lehote splatnosti, a dostala sa do omeškania v rozsahu ako vyčíslil žalobca; preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák. na zaplatenie úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko v danom prípade išlo o drobný spor, v ktorom súd môže náhradu trov nepriznať, resp. znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Na náhradu týchto trov, predstavujúcich zaplatený súdny poplatok 16,50 eura a trov právneho zastúpenia 29,98 eura (odmena za jeden úkon 16,60 eura + 8,39 eura režijný paušál + 4,99 ako 20 % DPH), zaviazal v spore neúspešnú žalovanú. 4. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu; zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že konanie bolo v časti istiny zastavené pre správanie žalovanej (z dôvodu čiastočnej úhrady) a preto v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. má nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa touto rozhodujúcou skutočnosťou vôbec nezaoberal, a to napriek skutočnosti, že pri rozhodovaní o trovách konania je povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania. 5. K použitiu § 150 ods. 2 O.s.p. súdom prvej inštancie uviedol, že cieľom tohto zákonného ustanovenia bolo predovšetkým zabrániť neprimeranej výške cestovného, príp. náhrady za stratu času v drobných sporoch, avšak nie úspešnú stranu sporu zbaviť nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá existencie svojej pohľadávky, na čo bola upozornená predžalobnou výzvou. Napriek tomu dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila ani čiastočne, na základe čoho bol nútený pristúpiť k podaniu žalobného návrhu. Zdôraznil, že si svoj nárok uplatnil dôvodne, nakoľko nedošlo k jeho zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Uviedol, že vo veci vykonal a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že inou ako súdnou cestou by sa nedomohol poskytnutých peňažných prostriedkov. 6. Žalobca poukázal na to, že v prípade uplatnenia práva na súde stranou, ktorá je zastúpená advokátom, je pre podanie samotnej žaloby nevyhnutné prevzatie právnej služby a s tým spojená prvotná príprava zastúpenia a až následne je možné uplatniť právo podaním samotnej žaloby. Z uvedeného mal za zrejmé, že v danom prípade si uplatnil právo na náhradu za základné úkony, nevyhnutné pre posúdenie odôvodnenosti uplatnenia nároku. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3923/11, zo dňa 29.3.2012, ktorým zjednotil judikatúru všeobecných súdov v tzv. drobných sporoch pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania a taktiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/169/2015-103, zo dňa 29.4.2015, na základe ktorého krajský súd žalobcovi priznal nárok v obdobnej veci. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd ustálil, že podmienka pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. nie je splnená, nakoľko uplatnená náhrada trov konania nedosahuje ani len hodnotu uplatnenej pohľadávky, a teda trovy konania nie sú neprimerané voči pohľadávke. Na základe uvedeného tak poukázal na svoje podanie z 8.4.2016, ktorým si uplatnil trovy konania 130,61 eura a uviedol, že predmetná suma nedosahuje ani len polovicu hodnoty uplatňovaného nároku. Domnieval sa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko súd prvej inštancie riadne a náležite rozhodnutie neodôvodnil. Zastával názor, že pokiaľ súd prvej inštancie využil svoje moderačné právo zakotvené v § 150 ods. 2 O.s.p., bol povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Trovy právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené počas konania, sú podľa jeho názoru (spolu so súdnym poplatkom) nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. 7. O odvolaní žalobcu proti napadnutej časti rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 9. Podľa § 251 ods. 2 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súd prizná podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Prípadne, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 C.s.p.). 10. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred súdom je poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa môžu uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, v zmysle ktorej účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania a § 146 O.s.p. zásadu zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, podľa ktorej strana bola povinná nahradiť trovy, ktoré zavinila; obe boli obmedzené na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ak boli trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, mohol ich súd nepriznať alebo znížiť. Uvedené ustanovenie umožňovalo súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. bola zákonom viazaná len na splnenie dvoch podmienok a to, že išlo o drobný spor a že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatnil, boli neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola predmetom konania. 11. V danej veci nie je sporné, že predmetný spor bol vzhľadom k výške uplatnenej sumy (271 eur s prísl.) v zmysle § 200ea ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania, drobným sporom. V čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 130,61 eura, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia 114,11 eura za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podania žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby) po 27,89 eura spolu s režijným paušálom. 12. Pre zníženie trov konania podľa názoru súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky § 150 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania tým, že v danej veci išlo o drobný spor a trovy konania boli neprimerané proti pohľadávke. Súd prvej inštancie neodôvodnil skutočnosti, ktoré zohľadnil pri realizácii moderácie povinnosti nahradiť trovy konania žalobcu, keď inak považoval za zrejmé, že trovy je povinná nahradiť žalovaná žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žaloba bola v časti istiny vzatá späť pre správanie žalovanej, ktorá žalovanú istinu zaplatila po podaní žaloby a že tak v tejto časti zavinila zastavenie konania, tento nedostatok nič to nemení na správnosti záveru, že trovy je povinná nahradiť žalovaná žalobcovi. 13. Rozsudok súdu prvej inštancie však v napadnutej časti neobsahuje odôvodnenie toho, v čom súd prvej inštancie považoval uplatnené trovy konania vo výške 130,61 eura (zaplatený súdny poplatok za návrh 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia 114,11 eura) za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 271 eur. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., z ktorého vychádzal, definovalo dôvod nepriznania, resp. zníženia náhrady trov, spočívajúci v tom, že trovy konania boli v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Zákon teda v tomto prípade označoval za dôvod moderácie (zmiernenia) výšky náhrady trov neprimeranosť výšky týchto trov. Toto ustanovenie zákona bolo ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Išlo o také ustanovenie, ktoré dávalo relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Aký pomer výšky trov k výške žalovanej pohľadávky bol primeraný zákon nestanovoval; vo všeobecnosti však podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že uplatnená náhrada trov konania nedosahovala ani polovicu žalovanej sumy, nie je možné uvažovať o neprimeranosti. 14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak nie je zrejmé akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, keď dospel k záveru, že výška pohľadávky uplatňovanej v spore je neprimeraná výške trov konania. Na tomto základe je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti na náhradu trov konania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva ani to, z akej tarifnej hodnoty veci vychádza základná sadzba tarifnej odmeny, ale ani za ktorý z poskytnutých úkonov právnej služby, ktoré právny zástupca žalobcu ako advokát vo veci vykonal, priznal náhradu trov konania žalobcovi. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nemohol preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a reagovať na odvolacie dôvody odvolateľa, nakoľko by svojím postupom vzhľadom k absencii odôvodnenia súdom prvej inštancie nahrádzal jeho činnosť. Na uvedenom základe je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný; nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. 15. Keďže uvedeným nesprávnym procesným postupom bolo stranám sporu znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania žalobcu podľa zásady procesného úspechu v spore (§ 255 <aspi://module='KO'&link='KO160_2015SK%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ods. 1 C.s.p.) a v ďalšom konaní tiež posúdi, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 257 C.s.p. v prospech žalovanej. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).