Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/747/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216296 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515216296.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. G. M., F..: XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky - R. J., F..: XX.XX.XXXX, Q. T. J. XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Prievozská 2/B, Apollo Business Center, Blok B, 821 09 Bratislava, a otca - B. G. M., F..: XX.XX.XXXX, Q. T. S. U., A. XXX, O..Z..E. - T., D., štátny občan D., zastúpeného opatrovníkom Beátou Pápežovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2015, č. k. 17P/180/2015-20, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 27.08.2015, č. k. 17P/180/2015-20, zastavil konanie vo veci. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, dôvodiac, že v čase začatia konania (31.07.2015) mal maloletý obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky. Zo samotného návrhu na začatie konania totiž vyplynulo, že maloletý býval spoločne s matkou v Nemecku od polovice apríla 2015, kde im priateľ matky zabezpečil byt na adrese J. J. XX, XXX XX J., v ktorom mal maloletý samostatnú izbu a od septembra 2015 tam mal navštevovať aj základnú školu. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkla, že neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že prvostupňový súd nesprávne ustálil, že miestom obvyklého pobytu maloletého nie je Slovenská republika. Keďže maloletý neovláda nemecký jazyk, v F. nemá vytvorené žiadne sociálne väzby, žiadnych kamarátov a jej práca v F. má len dočasný charakter, s prihliadnutím na neexistenciu legálnej definície obvyklého pobytu mala za to, že obvyklým pobytom maloletého je Slovenská republika. Na podporu svojho tvrdenia o obvyklom pobyte maloletého poukázala na skutočnosť, že maloletý má silné citové väzby najmä na starých rodičov žijúcich na Slovensku, kde má aj lekárov, poistenie a takisto i trvalý pobyt. Dňa 08.02.2016 bolo Okresnému súdu Bratislava V doručené doplnenie odvolania matkou, v ktorom uviedla, že k 07.01.2016 ukončila pobyt spolu s maloletým v F. a vrátila sa spolu so synom k jej rodičom na J.Ú. K.. Č.. XX, T.. Uviedla, že maloletý bol k 07.01.2016 odhlásený zo základnej školy U. V. R. J. - F. a od 11.01.2016 bol znovu zapísaný do I. triedy na Základnej škole, so sídlom U. XX, T.. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2. O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenie Brusel IIa, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9,10 a 12. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o povinnosti súdu v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci v zmysle § 103 O.s.p. Jeho záver vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, založený na nedostatku súdnej právomoci v zmysle článkov Nariadenia Brusel IIa a obvyklom pobyte maloletého mimo územia Slovenskej republiky, vyhodnotil v čase rozhodovania súdu prvého stupňa za správny. Tu sa však žiada zdôrazniť, že v zmysle ust. § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 154 a ust. § 167 ods. 2 O.s.p. bol pre odvolací súd rovnako dôležitý skutkový stav v čase jeho rozhodovania vo veci, resp. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd sa preto k času svojho rozhodovania zaoberal skutočnosťami, ktoré ako rozhodujúce pre trvanie právomoci stanovuje Nariadenie Brusel IIa. Z obsahu spisu vyplynulo, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 31.07.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu matka uviedla, že nebola s otcom maloletého zosobášená, v priebehu roka 2014 sa zoznámila s terajším priateľom pochádzajúcim z F., s ktorým sa zhodla, že bude v najlepšom záujme maloletého, ak sa spolu odsťahujú za ním do Nemecka, aby maloletý mohol vyrastať v ucelenej rodine. Z podaného návrhu ďalej vyplynulo, že priateľ matky zabezpečil pre nich 4-izbový byt v F. J.. Matka s maloletým odišli do F. v polovici apríla 2015, s tým, že maloletý začal v septembri 2015 navštevovať základnú školu v F.. Ku dňu 07.01.2016 matka ukončila spolu s maloletým pobyt v F. a natrvalo sa presťahovala na územie Slovenka. Dňa 11.01.2016 bol maloletý opätovne zapísaný do základnej školy v Bratislave. Zo strany otca pretrváva nezáujem o maloletého. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd mal za nepochybné, že v danom prípade bolo v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel IIa potrebné skúmať obvyklý pobyt maloletého C.. S prihliadnutím na súčasný pobyt maloletého na území Slovenskej republiky, odvolací súd sa stotožnil s námietkami matky súvisiacimi o dočasnom charaktere pobytu maloletého v Nemecku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že definícia obvyklého pobytu nie je nikde obsiahnutá (tak ako to správne uvádza i právny zástupca matky) a preto súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. Nakoľko v súčasnosti je väčšina života maloletého sústredená v Bratislave na Slovensku, nemožno vyvodiť záver o obvyklom pobyte maloletého na území F.. Naviac odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť o prítomnosti maloletého na území F. v čase podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nezakladá sama o sebe jeho obvyklý pobyt na tomto území. Tu treba prihliadať na ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že fyzická prítomnosť dieťaťa v členskom štáte má dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa neodzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Keďže maloletý sa v čase začatia konania (31.07.2015) nachádzal na území F. približne len tri mesiace a v súčasnosti je znova na území Slovenska, má slovenské štátne občianstvo, jeho materinským jazykom je slovenčina, ako i vzhľadom na prítomnosť matky maloletého na Slovensku, ktorá mu ako jediná poskytuje starostlivosť a on je vzhľadom na svoj útly vek na ňu úplne odkázaný, možno uzavrieť, že obvyklým pobytom maloletého v čase začatia konania bola Slovenská republika. S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.