Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/354/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218705 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515218705.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SIOS, s.r.o., Komenského 5, 911 01 Trenčín, IČO: 34 131 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti odporcovi: MIDUKO, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 45 902 194, o zaplatenie 47.231,98 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/362/2015-139, zo dňa 19.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že pri preskúmaní majetkových pomerov vychádza predovšetkým z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov konania (PRÁVNICKÁ OSOBA) a príloh k nemu priloženému. Pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ je právnická osoba, ktorá sa v podnikateľskom prostredí pohybuje už dlhšiu dobu, keďže podniká od roku 1995, musí si byť vedomá rizík, ktoré obnáša podnikateľská činnosť. Zároveň pri svojej činnosti zistil, že navrhovateľ sa v období od 30.1.2015 do 9.4.2015 nachádzal v likvidácii, teda ešte predtým ako s odporcom uzavreli Zmluvu o dielo č. 0104/2015, zo dňa 31.3.2015, z ktorej následne vzišli neuhradené faktúry a neskôr tento súdny spor. Na základe uvedeného sa tak nemohol stotožniť vyjadreniami navrhovateľa, ktorý tvrdil, že jeho finančná neschopnosť uhradiť ďalšie záväzky bola zapríčinená odporcom, pretože navrhovateľ sa v likvidácii nachádzal ešte pred záväzkovým vzťahom s odporcom, takže finančné problémy sa vyskytli ešte pred týmto vzťahom. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na to, že pri uzatváraní nových zmluvných vzťahov si musí byť podnikateľ vedomí istých rizík, ktoré obnáša uzatváranie nových dohôd, teda podnikateľská činnosť. Taktiež by si mal pre úspešné podnikanie zabezpečiť aj istú rezervu, pre prípady ako je tento, aby bol schopný vyplatiť mzdy zamestnancom, na ktoré majú zo zákona nárok, i ostatné faktúry. Súčasne poukázal aj na fakt, že mnohé faktúry boli splatné ešte skôr ako vznikla splatnosť faktúr, ktoré odporca navrhovateľovi neuhradil. Zdôraznil, že podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát. Pomery navrhovateľa ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci. Ak by nepriaznivá finančná situácia bola dôvodom pre oslobodenie do súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika spojeného s podnikaním na štát, keďže súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý je podnikateľským subjektom, musí niesť zodpovednosť za svoju podnikateľskú činnosť a podnikateľské riziko nemôže prenášať na štát vo forme priznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Záverom uviedol, že nakoľko nebola splnená prvá z dvoch kumulatívnych podmienok na priznanie oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok, so splnením druhej podmienky sa už nezoberal a dodal, že momentálne z predložených podaní a dôkazov nie je schopný určiť úspešnosť resp. neúspešnosť bránenia práva. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uviedol, že všeobecne právne predpisy neukladajú podnikateľským subjektom povinnosť vytvárať finančné prostriedky potrebné na krytie výdavkov spojených s vymáhaním a uplatňovaním pohľadávok. Upravením možnosti oslobodenia od súdnych poplatkov zákonodarca sledoval ochranu základného práva domáhať sa ochrany práv v súdnom konaní aj v prípade vzniku nepriaznivej finančnej situácie, bez ohľadu na dôvody jej vzniku. Nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov v takomto prípade nemožno brániť účastníkovi v uplatňovaní svojich práv pred súdom. Zastával názor, že práve nepriaznivá finančná situácia je dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov. Zdôraznil, že zákon ustanovuje rovnaké kritéria pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Uviedol, že sa síce nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, avšak ocitol sa v nej nie vlastným zavinením, o čom svedčí toto konanie a jeho snaha ďalej uskutočňovať podnikateľskú činnosť. Bol názoru, že od neho nemožno spravodlivo požadovať splnenie poplatkovej povinnosti, nakoľko listinami pripojenými v návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov preukázal, že jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje uhradiť súdny poplatok. Záverom upriamil pozornosť odvolacieho súdu, že z konania o zaplatenie sumy 47.231,98 eura s prísl. z titulu neuhradenia faktúr, je nesporná aj skutočnosť, že z jeho strany nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, čo bude v následnom konaní aj náležité preukázané. Argumentoval tým že aj keď v súčasnosti nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a nie je schopný zaplatiť súdny poplatok, uvedená skutočnosť však nemôže byť prekážkou v riadnom uplatňovaní, resp. bránení jeho práva. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje s oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s účastníkmi konania je možné podľa § 138 ods. 1 O.s.p. priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe. Ak sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, zákon nerobí rozdiel medzi fyzickými a právnickými osobami. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že u všetkých podnikateľských subjektov je potrebné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, teda či má pôvod v podnikaní, pričom tu nie je dôležité, či postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, lebo to všetko treba zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika, alebo či sa podnikateľ ocitol v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním. Obdobný názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/248/2010, zo dňa 30.3.2010, ktorý konštatoval, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ postupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery navrhovateľa ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci. Odvolací súd posúdil splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a v celom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že nepriaznivá finančná situácia sama o sebe nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože navrhovateľ je podnikateľom a jeho nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní súdu o oslobodení od súdnych poplatkov nie je možné prihliadať na jeho záväzky, ktoré mu vyplývajú z uzavretých zmlúv, pretože do týchto vzťahov vstúpil na základe vlastnej slobodnej vôle. Je vecou podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy a v tejto súvislosti nemožno dôsledky podnikateľského rizika prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Okrem iného podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR ide o riadne fungujúcu spoločnosť s ručením obmedzeným, na ktorú nebol vyhlásený konkurz, ani začaté reštrukturalizačné konanie, a ktorá má rozsiahly predmet svojej podnikateľskej činnosti. Záverom je potrebné podotknúť, že pokiaľ by zákonodarca okolnostiam tejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1992 Zb. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok tak nemožno považovať za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samo o sebe nebolo v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.