Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515221714 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1515221714.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T. V., bytom X. D.. Č.. XXXX/X, X., zast. advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova ul. č. 32, Bratislava proti odporcovi: N.. L. V., bytom X. D.. Č.. XXXX/X, X., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Mikušom, ul. Šoltésovej č. 2, Bratislava, o príspevok na výživu rozvedenej manželky a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 1. decembra 2015, č. k. 15C/619/2015- 36, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom 01.12.2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 26.11.2013, č. k. 7C/243/2013- 19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2014. Navrhovateľka je od 01.01.2010 v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu invalidnou dôchodkyňou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Vážny zdravotný stav ju zásadným spôsobom obmedzuje pri bežných samoobslužných činnostiach a vylučuje ju zo zaradenia do pracovného procesu. Podľa lekárskej správy zo 07.04.2015 je jej stav trvalý, limitujúci pohyb, bežné a pracovné činnosti, nie je schopná fyzickej práce, bez perspektívy k zlepšeniu. Jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 150,30 eur, pričom jej mesačné výdavky predstavujú sumu 1.210,59 eur. Navrhovateľka žije sama a keďže odporca hradí iba náklady spojené s užívaním bytu vo výške 269,41 eur mesačne, je odkázaná na finančnú výpomoc svojho brata. Odporca je jediným spoločníkom v spoločnosti H., U.. U. G.. C.. Podľa vedomosti navrhovateľky táto spoločnosť má uzavreté dlhodobé kontrakty so spoločnosťou T., U.. U. G.. C.. na údržbu softvéru a správu počítačovej siete, z ktorých dosahuje príjem 3.500,- eur mesačne. Z týchto skutočností súd prvého stupňa vyvodil záver, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopná sama sa živiť, pričom táto neschopnosť vyplýva z objektívnych príčin. V životnej úrovni účastníkov konania vznikla výrazná nerovnováha, keďže príjem navrhovateľky predstavuje 150,30 eur mesačne a príjem odporcu 3.500,- eur mesačne. Od navrhovateľky nemožno spravodlivo žiadať, aby si vlastným pričinením príjem zvýšila. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne od 01.12.2015 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia požadovala sumu 650,- eur mesačne, súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku, t. j. v časti výživného presahujúceho sumu 200,- eur mesačne, zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca a napadol ním výrok, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Poukázal na to, že navrhovateľke už na výživu prispieva tým, že platí úhrady za užívanie bytu vo výške 269,41 eur mesačne. Mesačné výdavky vyčíslené navrhovateľkou sú podľa odporcu zjavne neprimerané (napr. položka hygiena 150,- eur mesačne, drogéria 30,- eur mesačne, kozmetika 50,- eur mesačne, taxík 80,- eur mesačne). Ďalej odporca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych údajov navrhovateľky o jeho príjme. V skutočnosti má príjem vo výške 410,95 eur netto mesačne, čo preukazuje výplatný lístok pripojený k odvolaniu. Výsledok hospodárenia spoločnosti H., U.. U. G.. C.. za rok 2014 bol v sume 1.977,- eur. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že dosahuje príjem vo výške 3.500,- eur mesačne, sú preto nepravdivé. Napokon odporca v odvolaní uviedol, že navrhovateľka od neho po rozvode prevzala sumu 15.000,- eur, čo preukazuje list jej právneho zástupcu z 26.05.2014. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Nie je sporné, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, že nie je schopná fyzickej práce a že jediným jej príjmom je invalidný dôchodok vo výške 150,30 eur mesačne. Je celkom zrejmé, že z tohto príjmu nie je schopná hradiť svoje pravidelné výdavky a to ani v nevyhnutnom rozsahu. Na druhej strane však treba zohľadniť, že odporca na jej výživu v podstate prispieva sumou 269,41 eur mesačne, keďže v tejto sume platí úhrady spojené s užívaním bytu, v ktorom býva navrhovateľka. Odporca k odvolaniu pripojil list právneho zástupcu navrhovateľky vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov Y.. Š. Y., L.. z 26.05.2014. V tomto liste sa okrem iného uvádza: „Suma 15.000,- eur, ktorú Vaša bývalá manželka od Vás prijala, nemá nič spoločné s vyporiadaním BSM. Jedná sa o čiastku, ktorou ste jej kompenzoval jej súčasný nízky príjem, ktorý tvorí dávka zo Sociálnej poisťovne po tom, ako zostala bez práce (pôvodne práve v spoločnosti H., U.. U. G.. C..) na pokrytie jej základných životných nákladov a služieb spojených s užívaním zatiaľ ešte spoločného bytu, energií, atď.“. Odporca na výživu navrhovateľky teda prispieva sumou 269,41 eur mesačne a jednorazovo jej z tohto titulu zaplatil sumu 15.000,- eur. Pri príspevku na výživu navrhovateľky vo výške 200,- eur mesačne táto suma pokrýva obdobie 75 mesiacov, t. j. vyše 6 rokov (15 000 eur : 200 = 75 mesiacov) a navrhovateľka tak v podstate poberá od odporcu príspevok na výživu vo výšku 469,41 eur mesačne (269,41 + 200 = 469,41 eur). Príspevok na výživu navrhovateľky v tejto výške je podľa názoru odvolacieho súdu pre účely predbežného opatrenia dostačujúci už aj vzhľadom na to, že výživné podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nesmie presahovať nevyhnutnú mieru. Za týchto okolností treba urobiť záver, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní a neexistuje teda naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Tým však odvolací súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, keďže z § 72 ods. 1 Zák. o rodine vyplýva, že rozvedený manžel má nárok na primeranú (nie teda iba nevyhnutnú) výživu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Preto odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku zamietnutý, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.