Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/118/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010173 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516010173.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného W. B., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/32/2016 zo dňa 15.11.2016, na neverejnom zasadnutí konanom 06. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného W. B., I.. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/32/2016 zo dňa 15.11.2016 bola podľa § 79 ods. 3, § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zamietnutá žiadosť obžalovaného W. B. o prepustenie z väzby. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku súd väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a postupom podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku súd neprijal písomný sľub obžalovaného. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný W. B. neuviedol vo svojej žiadosti žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na prepustenie obžalovaného z väzby. Obžalovaný sa vo svojej žiadosti zaoberá skutkovými zisteniami a dokazovaním svojej neviny. Zdôrazňuje, že doposiaľ bolo vykonané iba jedno hlavné pojednávanie a vyslovil názor, že poškodený mal zištné dôvody, ktoré ho viedli k súhlasu so súložou. Je sexuálne nezrelý, hľadá sexuálnu orientáciu a pravdepodobne sa chcel presvedčiť, či mu je styk s rovnakým pohlavím príjemný. Okresný súd dôvodí aj tým, že od posledného rozhodnutia sťažnostného súdu sa v rámci dôvodov väzby nič nezmenilo. S prihliadnutím na povahu prejednávaného prípadu a osobu obžalovaného, nepovažoval súd prvého stupňa za dostatočné záruky ani písomný sľub obžalovaného, ani dohľad mediačného a probačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný W. B. sťažnosť, ktorú dodatočne odôvodnil písomným podaním doručeným sťažnostnému súdu dňa 24.11.2016. V dôvodoch sťažnosti obžalovaný namieta, že v odôvodnení uznesenia sa uvádza, že súd prvého stupňa rozhodoval na verejnom zasadnutí, čo nie v súlade so zápisnicou, pretože tá hovorí o neverejnom zasadnutí. Okresnému súdu vytýka, že vôbec nebral do úvahy aktuálny stav dokazovania v tejto trestnej veci a iba mechanicky skopíroval posledné uznesenie. Dôkazom toho je aj zistenie, že sa v texte nachádza stále tá istá pisárska chyba. V tejto súvislosti obžalovaný dáva do pozornosti čl. 6 Dohovoru, ktorý hovorí o práve na spravodlivý proces a poukazuje aj na judikatúru, v zmysle ktorej sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti obžalovaný vyjadruje nesúhlas s konštatovaním súdu, že bol päťkrát súdne trestaný, pretože v dôsledku ukladania súhrnných trestov sa tresty zminimalizovali len na dva výroky. Čo sa týka konštatovaní súdu prvého stupňa ohľadom zištných dôvodov maloletého, obžalovaný sa nestotožňuje ani s týmito úvahami súdu, nakoľko predpoklad, že ak maloletý nebude súhlasiť s jeho sexuálnymi návrhmi, automaticky ho odmietne prijať na brigádu, nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Nedostatočne sa okresný súd zaoberá závermi znaleckého posudku z odboru psychológie, ktoré súvisia s dôveryhodnosťou svedka. Znalec zistil u poškodeného únikové tendencie a znaky psychopatie. Na jednej strane si poškodený na veľa vecí ani nepamätal, pretože chcel na všetko zabudnúť, zároveň si však chcel všetko zapamätať. Sám obžalovaný bol v minulosti obeťou znásilnenia a vie, že ide o udalosti, ktoré sa stávajú výnimočne a človek si ich veľmi dobre fixuje v pamäti. Pochybnosti o tom, že sa obžalovaný dopustil žalovaného trestného činu, podporuje aj zistenie, že poškodený dosiahol vyvrcholenie a ak by bolo pravdou, že mal strach a išlo by o násilné konanie voči nemu, takéto niečo by sa nemohlo stať, nedokázal by sa vzrušiť. Obžalovaný sa ďalej v dôvodoch svojej sťažnosti odvoláva na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o podmienky väzby. Prehlasuje, že nikdy nemal v úmysle ujsť, či skrývať sa a už vôbec nie pokračovať v trestnej činnosti, navyše žiadny trestný čin vôbec nespáchal. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu je možné vyvodiť, že pri skúmaní dôvodov väzby, ktorá už trvá určitý čas musí k existujúcim dôvodom pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod a zároveň musí byť splnené, že kompetentné orgány postupujú s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Do pozornosti dáva obžalovaný, že súd prvého stupňa odmietol konať o jeho žiadosti podanej 25.07.2016 z dôvodu, že bola podaná pred uplynutím tridsaťdňovej lehoty a neobsahuje nové dôvody. Toto oznámenie mu bolo doručené až 04.09.2016, teda po viac ako dvoch mesiacoch. Ústavný súd pritom opakovane zdôrazňuje požiadavku urýchleného rozhodovania o žiadosti, pričom počíta s lehotami, ktoré sa pohybujú v týždňoch a nie mesiacoch a to vrátane druhostupňového konania, teda až do právoplatnosti rozhodnutia. Záverom obžalovaný pripomína, že v prípadoch, v ktorých možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania, musí byť obžalovaný neodkladne prepustený z väzby. Obdobná situácia je daná v prípadoch predpokladu oslobodenia spod obžaloby. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol obžalovaný zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a rozhodnúť o jeho prepustení na slobodu. Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného W. B. nie je dôvodná. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého, doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že obžalovaný W. B. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 4Pv 558/15/1105 zo dňa 23.03.2016 trestne stíhaný pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na skutkovom základe, že dňa 07.10.2015 v čase od 08,00 hod do 11,00 hod v Z. - B., vedľa štátnej hranice s Rakúskou republikou pri vojenskom cintoríne násilím donútil k análnemu styku ml. G. B., nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ho zavolal, aby si sadol k nemu na pravé zadné sedadlo vozidla zn. O. J., červenej farby, S.: DS XXXEP, ktoré bolo odstavené na uvedenom mieste a ktorým tam predtým s G. B. na vozidle došiel, dal mu ruku na koleno a následne až do rozkroku, pričom mu ju ml. G. B. odhodil, obvinený na to zamkol dvere na aute, ml. G. B. si otvoril dvere a snažil sa z vozidla vystúpiť, pričom obvinený ho vtedy pohrýzol na ľavé líce a vtiahol ho naspäť do auta, potom znova zamkol dvere na aute, G. B. začal kopať do sedačiek a brániť sa odtláčaním tela obvineného z jeho bezprostrednej blízkosti, pričom mu obvinený začal vyzliekať oblečenie z tela a potom sa vyzliekol on, po celú dobu jednou rukou držal maloletého, ktorá sa ho po celý čas snažil od seba odstrčiť, no keďže bol ťažší toto sa mu nepodarilo, po tom čo G. B. vyzliekol, chytil ho za ruky a začal mu zdvíhať nohy hore, začal masturbovať, následne si na penis naniesol lubrikačný gél a vykonal na maloletom análny styk, uvedeným konaním obvinený donútil násilím ml. G. B. k análnemu styku, čím mu spôsobil posttraumatický stres, bolesť, začervenanie a iritačné zmeny v oblasti análneho kanála a zakrvácanie na ľavom líci. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0Tp/510/2015 zo dňa 25.10.2015 bol obžalovaný W. B. vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňom 21.10.2015 od 16,15 hod. Naposledy bolo o väzbe obžalovaného rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.06.2016 sp. zn. 2T 32/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.07.2016 sp. zn. 3Tos 66/2016 tak, že žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Súd súčasne rozhodol o neprijatí písomného sľubu obžalovaného a tiež o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Tak ako to obžalovaný uvádza v dôvodoch svojej sťažnosti, žiadosť o prepustenie z väzby podal dňa 25.07.2016, avšak o tejto žiadosti nebolo meritórne rozhodované. Súd prvého stupňa vyhodnotil žiadosť ako predčasne podanú, pretože bola podaná pred uplynutím tridsaťdňovej lehoty od právoplatnosti posledného rozhodnutia o väzbe a neobsahoval nové dôvody. Obžalovaný bol o spôsobe jej vybavenia vyrozumený prípisom zo dňa 30.09.2016. Dňa 03.11.2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby. Obžalovaný dáva do pozornosti, že od rozhodnutia o ponechaní vo väzbe uplynulo sedem mesiacov, ktoré nestačili na rozhodnutie vo veci samej. Väzba mi pritom trvať iba nevyhnutne potrebný čas. Obžalovaný hodnotí vo svojej žiadosti aj doterajší priebeh dokazovania na hlavnom pojednávaní, vrátane hodnotenia motívu, ktorý viedol poškodeného k súhlasu so súložou. Poukazuje na to, že poškodený dosiahol erekciu a je nemožné, aby takýto stav nastal, ak je voči nemu vyvíjané násilie. Obžalovaný ďalej upozorňuje, že výpovede poškodeného sú odlišné, pretože inú verziu príbehu uviedol svojej priateľke. Mnohé z jeho tvrdení nekorešpondujú napríklad so závermi znaleckého skúmania. Podľa obžalovaného je možné prijať záver, že skutok sa stal, obžalovaný ho vykonal, avšak nemá znaky trestného činu. Keďže nedošlo k spáchaniu trestného činu, nehrozí ani obava z pokračovania v trestnej činnosti. Odkazujúc na vyššie uvedené dôvody požiadal obžalovaný o prepustenie z väzby. Prílohou žiadosti je aj písomný sľub obžalovaného, ktorým sa zaviazal viesť riadny život, nedopustiť sa trestnej činnosti, dodržať obmedzenia a povinnosti, ktoré mu budú uložené. Bude sa tiež dostavovať na úkony v súdnom konaní. Súd prvého stupňa určil vo veci termín neverejného zasadnutia za účelom prejednania žiadosti a výsluchu obžalovaného. Obžalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že trvá na podanej žiadosti a iné k veci nemá čo uviesť. Prokurátor navrhol žiadosť obžalovaného zamietnuť, nakoľko dôvod väzby trvá aj naďalej. Písomný sľub navrhol neprijať, nakoľko ho považuje za nedostačujúci. Obžalovaný navrhol žiadosti vyhovieť, pretože sa trestného činu nedopustil. Súdna väzba už prekročila hranicu sedem mesiacov a dokazovanie sa neukončilo z dôvodu neprítomnosti svedkov. Alternatívne navrhol väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo prijatím písomného sľubu. Podľa § 71 ods. 1 Tr. poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, súd dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby. Podľa § 72 ods. 2 Tr. poriadku konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a. Podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, preloží ju bez meškania so svojim stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 80 ods.1 písm. c/ Tr. poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods.1 alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní celého spisového materiálu, ako aj dôvodov sťažnosti konštatuje, že u obžalovaného W. B. sú naďalej splnené materiálne podmienky väzby, ktoré spočívajú predovšetkým v existencii dôvodného podozrenia zo spáchania skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Tento skutok predbežne vykazuje znaky žalovaného zločinu a doposiaľ vykonané dôkazy smerujú k zosilneniu dôvodného podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným. Po výsluchu poškodeného, znalca z odboru psychológie a svedkýň, ktoré prišli s poškodeným do kontaktu krátko po skutku, nemožno zdieľať názor obžalovaného, že sa skutkové okolnosti nepotvrdzujú. Rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného, však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, tieto sa opierajú predovšetkým o zistenie, že obžalovaný sa v minulosti už opakovane dostal do rozporu so zákonom, nakoľko bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný. Tento údaj o počte predchádzajúcich odsúdení, ktorý sa opiera o záznamy v registri trestov a použil ho aj súd prvého stupňa, je správny, pretože nie je rozhodujúce koľko trestov bolo obžalovanému uložených, ale naopak je dôležité, koľkokrát bol uznaný vinným a koľko trestných činov spáchal. Aj keď v záznamoch prevažujú trestné činy majetkového charakteru, posledným odsúdením v poradí je odsúdenie pre prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere dva a pol roka. Skúšobná doba plynie obžalovanému od januára roku 2015 až do roku 2018, to znamená, že skutku, ktorý je predmetom obžaloby, sa mal obžalovaný dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby. Je teda zrejmé, že obžalovaný po viacerých predchádzajúcich odsúdeniach a s odstupom niekoľko mesiacov po poslednom právoplatnom odsúdení, sa mal opätovne dostať do rozporu so zákonom spáchaním závažnej trestnej činnosti násilného charakteru. Celkové okolnosti skutku, pohnútka a motivácia konania obžalovaného v kombinácii s jeho doterajšou kriminálnou minulosťou, podporujú celkom opodstatnenú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu môže obžalovaný v trestnej činnosti pokračovať. Aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvody väzby podľa v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku boli súdom prvého stupňa u obžalovaného W. B. ustálené správne a opierajú sa o konkrétne fakty. Účelom väzby, ako zabezpečovacieho inštitútu je aj v tomto prípade ochrana spoločnosti pred možným opakovaným výskytom násilných protiprávnych prejavov obžalovaného. Aj v súčasnom štádiu trestného konania sú naplnené tzv. formálne aj materiálne podmienky jeho väzby a dôvodnosť predmetného trestného stíhania voči obžalovanému je naďalej opodstatnená. Preto možno považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné a správne. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že v odôvodnení prvostupňového uznesenia sú uvedené zrejmé nesprávnosti (údaj o verejnom zasadnutí, nesprávne použitý paragraf pri zločine útoku na verejného činiteľa), tieto však nemajú zásadný dopad na vecnú správnosť rozhodnutia o žiadosti obžalovaného. Spôsob vybavenia predchádzajúcej žiadosti obžalovaného nie je sťažnostný súd oprávnený posudzovať, nakoľko predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a preskúmanie správnosti postupu, ktorý vydaniu tohto uznesenia predchádzal. Súd prvého stupňa postupoval správne pri vyhodnocovaní možnosti nahradenia väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený. Uvedený záver krajského súdu sa opiera o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 67/2013 zo dňa 5. júna 2013. Dohľad mediačného a probačného úradníka ako jedna z foriem nahradenia väzby nie je ani podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilá dostatočne efektívne eliminovať hrozbu z pokračovania v trestnej činnosti. Zvlášť s prihliadnutím na charakter žalovaného trestného činu má mediačný a probačný úradník veľmi obmedzené možnosti vplývať na správanie v oblasti, v ktorej malo u obžalovaného nastať zlyhanie. Dohľad probačného a mediačného úradníka okrem toho nie je vykonávaný nepretržite, neumožňuje minimalizovať obavu z prípadného pokračovania na takú rozumnú a únosnú mieru, aby bola u obžalovaného dostatočnou náhradou väzby. Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku), alternatívne je možné väzbu nahradiť prijatím písomného sľubu obžalovaného alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným, za predpokladu, že vzhľadom na osobu obžalovaného a na povahu prejednávaného prípadu považuje súd písomný sľub a dohľad probačného a mediačného úradníka za dostatočnú záruku. Presvedčenie súdu o dostatočnosti prijímanej záruky ako náhrady väzby musí kumulatívne prameniť jednak z okolností prípadu, ako i osobnostného profilu obžalovaného. Predpoklad, že postačí niektorá z ponúknutých záruk však nie je možné vzhľadom na všetky zistené okolnosti na strane obžalovaného vysloviť. Bránia tomu predovšetkým zistenia o jeho predchádzajúcich odsúdeniach, podozrenie zo spáchania násilného trestného činu v rámci skúšobnej doby a najmä charakter a závažnosť činu, pre ktorý je vedené trestné stíhanie. Na základe vyššie uvedeného sa preto krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý v zmysle § 79 ods. 3 Tr. poriadku zamietol žiadosť obžalovaného W. B. o prepustenie z väzby na slobodu, neprijal písomný sľub obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a nenahradil väzbu dohľadom mediačného a probačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Nakoľko nebol po preskúmaní veci sťažnostným súdom zistený žiadny dôvod na zmenu napadnutého uznesenia, krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku podanú sťažnosť obžalovaného W. B. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.