Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/197/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201555 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516201555.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. L., X.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - H.. F. L.Z., L. L., B.R. XX, a otec - A.. G. F., L. L., B. XX, F. C.: L., W. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.03.2016, č.k. 17P/39/2016-30, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 04.03.2016, č.k. 17P/39/2016-30 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou a zmeny výšky výživného ako nedôvodný. Vo vzťahu k návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou uviedol, že matkou navrhovaná zmena nemôže byť riešená v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, keďže v uvedenej veci je nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie, keď nevystačia matkou predložené dôkazy vo forme príloh k návrhu. Takéto dokazovanie nie je možné vykonať v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale len v konaní vo veci samej, ktoré už súd začal na základe návrhu podaného otcom. Podľa názoru súdu z obsahu návrhu matky vyplýva, že ním sleduje dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, čo je v príkrom rozpore s účelom predbežného opatrenia ako procesného inštitútu, slúžiaceho výslovne len na provizórnu úpravu pomerov účastníkov. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného uviedol, že v danej veci výživné na maloleté dieťa zo strany otca už bolo súdnym rozhodnutím určené a o jeho zvýšení môže súd rozhodnúť len v konaní vo veci samej, teda nie formou nariadenia predbežného opatrenia, pričom nie je rozhodujúce to, či a akým spôsobom sa medzičasom, t.j. od určenia doterajšieho výživného zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, niektorého z rodičov, alebo všetkých účastníkov. Keďže súd nemal preukázanú dôvodnosť začatia uvedeného konania ex offo, konštatoval, že bude konať v predmetnej veci až v prípade podania návrhu na začatie konania vo veci samej. Vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1., § 75, ods. 1, § 76, ods. 1 a § 102 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ňou podaného návrhu. Rozhodnutie a postup súdu prvého stupňa považovala za nesprávny, mala za to, že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukázala na to, že návrh na dočasné obmedzenie stretávania sa otca s maloletou oproti doposiaľ právoplatnému rozhodnutiu súdu podávala z dôvodu obavy z konania a správania sa otca maloletej počas realizovaných stykov, ktoré pociťovala ako psychické a fyzické utrpenie. Tohto konania voči jej osobe je prítomná aj maloletá, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu jej psychického stavu so zdravotnými následkami. Súdom upravený styk otca s maloletou v stredu a doslova vynucovací prístup k plneniu naviac narúša zaužívaný biorytmus dieťaťa. Styk otca počas víkendu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod tiež závažne narúša zaužívaný režim dieťaťa, nakoľko otec nedokáže dieťaťu zabezpečiť spánkový režim, nedokáže sa o maloletú riadne postarať, neprihliada na jej potreby vyplývajúce z nízkeho veku. S poukazom na uvedené mala za to, že toto dostatočne osvedčila v jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa jej názoru súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní uvedených skutočností sa nedostatočne zaoberal opísaným skutkovým stavom, ani sa s ním nevysporiadal v odôvodnení uznesenia. Jej návrh nie je účelový, tak ako ho vyhodnotil súd prvého stupňa, to, že podal otec návrh na úpravu styku sa dozvedela až z predmetného rozhodnutia. V budúcnosti aj ona sama chcela iniciovať konanie o úprave styku, avšak podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia s dočasným charakterom mala zámer iba „vyskúšať“ variantu styku otca v diferentne vymedzenom čase a na verejnosti a súčasne týmto zistiť reakcie dieťaťa na takýto styk, s očakávaním stabilizácie zdravotného a psychického stavu, pričom to pokladala za nevyhnutné z dôvodu aktuálne existujúceho ohrozenia maloletej a jej osoby z doposiaľ prebiehajúcej realizácie styku otca s maloletou. Súd, ktorý zrejme nedisponoval vedomosťou o tom, že reálne nemá vedomosť o podaní návrhu na zmenu úpravy styku otcom, sa s vecou vysporiadal tak, že vyhodnotil jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v časti styku a v časti zvýšenia výživného podľa § 74 ods. 1 O.s.p.. Bez ohľadu na právne posúdenie návrhu, podľa jej názoru jednoznačne osvedčila nevyhnutnosť úpravy pomerov účastníkov z dôvodu ohrozenia, a to bez ohľadu na procesný stav vo veci samej. Opakovanie zdôraznila, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu o úmyselnej účelovosti podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcej v urýchlení rozhodnutia vo veci samej. Tu súd nesprávnym právnym a skutkovým posúdením okolností dospel k mylnému záveru. Pokiaľ ide o výživné, ktoré bolo doposiaľ určené rozhodnutím súdu, jeho zvýšenie pokladá v súčasnosti za nevyhnutnosť, nakoľko došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na maloletú z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a jej príjmy v súčasnosti nie sú dostačujúce na pokrytie nákladov nákladnej liečby. Výživné žiadala zvýšiť iba o XX €, čo predstavuje reálne zvýšené náklady súvisiace s liečbou maloletej, pritom zdôraznila, že k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej došlo práve v dôsledku doterajšieho konania a správania sa otca k maloletej. Mala za to, že v tomto prípade ide o bezprostredné ohrozenie maloletej, kde sa vyžaduje zásah súdu dočasnou úpravou. Nevyhnutnosť úpravy vychádza z evidentného zhoršovania sa zdravotného stavu maloletej v dôsledku konania a správania sa otca v rámci doteraz realizovaného styku, ako aj obavy o jej život a zdravie, kde už bolo prejudikované ohrozenie doterajším správaním otca voči nej v uzavretých priestoroch. K odvolaniu pre účely posúdenia doložila lekársku správu H.. R. o zdravotnom stave maloletej a lekársku správu alergologičky H.. U. F.. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. V danej veci súd prvého stupňa s poukazom na charakter predbežného opatrenia správne skúmal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom so záverom ku ktorému dospel, sa stotožnil aj odvolací súd. Vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/296/2014, ktorý je súčasťou ako pripojený spis v danej veci je zrejmé, že konfliktné vzťahové problémy medzi rodičmi naďalej pretrvávajú a svojou intenzitou už výrazne zasahujú do výkonu rodičovských práv a povinností. Čo však odvolací súd zdôrazňuje je, že takéto správanie rodičov je v neprospech dieťaťa a začalo sa už prejavovať na celkovom zdravotnom stave dieťaťa. K názoru matky, že za zhoršený zdravotný stav je zodpovedný výlučne otec sa nemožno prikloniť, najmä nie bez náležitého dokazovania, ktoré je však možné vykonať až v konaní vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vzhľadom na jeho dočasný charakter a potrebu urýchleného rozhodnutia sa dokazovanie nevykonáva. Odvolací súd sa rovnako oboznámil aj s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17P/26/2016 (taktiež pripojeného), podľa ktorého otec dňa 26.01.2016 podal návrh na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia v časti úpravy styku s maloletou (rozsudok OS BA V z 10. 02. 2015) z dôvodu, že matka tento nerešpektuje, bráni mu v styku s maloletou, počas realizácie styku v jej prítomnosti je nepriateľská, agresívna, slovne na neho útočí, rovnako na jeho rodinu, uráža ho, a to je pred maloletou. Predmetným návrhom súčasne požiadal aj o zmenu úpravy styku s maloletou, a to vylúčením prítomnosti matky pri styku z dôvodu, že maloletá je už fyzicky staršia, taktiež z dôvodu, že prítomnosť matky narúša realizáciu jeho styku s maloletou a bráni v budovaní vzťahu medzi maloletou a ním. Porovnávajúc ako návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z 05.02.2016, ktorý je predmetom konania a rozhodovania, ako aj návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou z 26.01.2016 (sp.zn. 17P/26/2016), najmä dôvody podaných návrhov, z týchto jednoznačne vyplýva až nepriateľské konanie, vzájomné obviňovanie, slovné útoky, pričom každý z rodičov z takéhoto správania sa obviňuje toho druhého. Tým, že ide o tak rozporné tvrdenia, pravdivosť ktorých nie je možné v danom štádiu konania bez vykonania dokazovania posúdiť, má odvolací súd za to, že do skončenia konania o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou matka dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu úpravy pomerov spočívajúcu v obmedzení styku otca s maloletou, z ktorého dôvodu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa návrh matky posúdil ako nedôvodný. Oboch rodičov však upozorňuje, že správanie, ktoré opisujú vo svojich návrhoch (samozrejme obviňujúc z nevhodného správania sa druhého rodiča), absolútne nesvedčí o ich rodičovskej zrelosti, zodpovednosti, dokonca ide o správanie odporujúce základným pravidlám morálky a slušnosti. Keďže pre súd pri rozhodovaní v konaní starostlivosti o maloleté dieťa je prioritným v prvom rade záujem maloletého dieťaťa, rodičia si musia uvedomiť, že ich správanie bude predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého sa budú posudzovať aj osobnostné predpoklady rodičov na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú, ktorá nespočíva len v zabezpečovaní základných potrieb dieťaťa, ako je strava, ubytovanie, oblečenie, ale aj rozvoj osobnosti, vytváranie väzieb, formovanie názorov a vo vzťahu k rodičovi, s ktorým dieťa nežije, vytváranie zo strany primárneho rodiča podmienok na budovanie ich vzájomného vzťahu, nakoľko každé dieťa má právo na oboch rodičov a pre dieťa má nezastupiteľné miesto matka aj otec. Odvolací súd preto apeluje na oboch rodičov, aby do skončenia konania rešpektovali právoplatné rozhodnutie súdu o styku otca s maloletou. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri styku, matka je povinná ponechať otcovi priestor na trávenie času s maloletou, nezasahovať do neho, neurčovať program a pravidlá, za ktorých sa styk bude realizovať. Prítomnosť matky z tohto pohľadu znamená len prítomnosť, nič viac, zasahovanie je možné len v nevyhnutnom prípade, v prípade ohrozenia dieťaťa. Za vecne správny odvolací súd považoval aj názor súdu prvého stupňa v časti uplatneného návrhu matky na zvýšenie výživného formou predbežného opatrenia, ktorý návrh súd prvého stupňa ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na to, že výživné na maloletú bolo určené právoplatným rozhodnutím súdu a pokiaľ od rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov, túto je možné posudzovať len z pohľadu aplikácie ustanovenia § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v riadnom konaní, na základe náležitého dokazovania po preukázaní zmeny pomerov v zmysle uvedených hmotnoprávnych predpisov. S poukazom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.