Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201799 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516201799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: U.. D. F., V.: T. XX, V., adresa na doručovanie: V., L. XXXX, v zast.: Mgr. Toni Khuri, advokát so sídlom: Pribišova 31, Bratislava, adresa na doručovanie: Dlhé diely II/13, Bratislava, proti žalovanému: Záchranná zdravotná služba, IČO: 17 336 210, so sídlom: Antolská 11, Bratislava, v zast.: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Mostová 2, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 47Cpr/4/2016-68 zo dňa 04.04.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v pomere 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárie Jurek s.r.o. so sídlom Bratislava, Páričkova 35, adresa na doručovanie: Bratislava, Mostová 2, vo výške 346,74 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 49 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, 3, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že navrhovateľ v návrhu pôvodne podanom na Okresný súd Bratislava I, e-mailom dňa 07.06.2013, písomne doručenom toho istého dňa, žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer založený dohodou zo dňa 11.03.2013, ktorý sa mal skončiť dňa 31.03.2013, skončil neplatne a zároveň si uplatňoval náhrady mzdy. 3.Navrhovateľ bol uznesením zo dňa 25.11.2013 vyzvaný na odstránenie vád tohto podania, ktoré doplnil podaním doručeným dňa 08.09.2014. V tomto podaní, okrem iného, upresnil petit návrhu v tom smere, že požaduje aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru č. R/3-ZDZS-O/149/13 M uzavretá dňa 11.03.2013 medzi navrhovateľom a odporcom je absolútne neplatná. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému údu Bratislava I namietal miestnu nepríslušnosť s tým, že z dôvodu sídla odporcu v obvode Okresného súdu Bratislava V má za to, že príslušný na pojednávanie sporu je Okresný súd Bratislava V. 4.Na základe preskúmania námietky miestnej príslušnosti bolo konanie postúpené Okresnému súdu Bratislava V. 5.Odporca sa k zaslanému návrhu vyjadril v tom smere, že vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola podaná dňa 07.06.2013 a pracovný pomer sa mal skončiť dohodou dňa 31.03.2013, tak hmotnoprávna dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynula dňa 31.05.2013 čo znamená, že nárok zanikol zo zákona. Okrem toho vo svojom podaní konštatoval, že nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, keď okrem vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru požaduje aj vyplatenie náhrady škody - nároku finančných prostriedkov vyplývajúcich z tohto konania. Poukazoval na to, že navrhovateľ sa s odporcom dohodol tak, ako to vyplýva z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru. 6.Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31.03.2016. Jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý je dvojstranný právny úkon medzi zamestnávateľom a zamestnancom a prestavuje vôľu skončiť pracovný pomer medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu k určitému, v dohode určenému, dátumu. Platnosť dohody je viazaná aj na absenciu vád vôle, ktorá musí byť zadefinovaná určito, slobodne, vážne a zrozumiteľne. 7.Neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, ako pri iných spôsoboch skončenia pracovného pomeru, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde, ktorý je jediný oprávnený určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom v § 77 Zákonníka práce je jasne zadefinovaná dvojmesačná prekluzívna lehota, v rámci ktorej je nevyhnutné, aby sa tak udialo. Súd na túto lehotu prihliada zo zákona a po jej márnom uplynutí nie je možné uplatňovaný nárok priznať. Táto lehota má hmotnoprávny charakter, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť návrh doručený na príslušnom súde. Pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru hovoríme o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade dohody, ktorej sa môže dovolávať len ten účastník, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. 8.Pri procese vzniku dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne aplikuje špeciálna právna úprava stanovená Zákonníkom práce a až následne, ak Zákonník práce neustanovuje inak, aplikuje sa všeobecná úprava ustanovená Občianskym zákonníkom. Zákonník práce v § 1 určuje, že upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom ďalej popisuje, čo považuje za závislú prácu a jej znaky. Zákonník práce tiež popisuje, akými spôsobmi možno platne skončiť pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom a zároveň aj ustanovuje, v akej prekluzívnej lehote (dva mesiace) sa možno domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, čiže v tomto prípade sa prednostne aplikuje táto špeciálna právna úprava Zákonníka práce. Je potrebné podotknúť, že práca navrhovateľa vykonávaná pre odporcu vykazovala znaky závislej práce a účastníci pracovnoprávneho vzťahu uzavreli dohodu o skončení pracovnoprávneho pomeru v zmysle § 60 Zákonníka prace, teda skončili pracovný pomer spôsobom, ktorý predpokladá Zákonník práce, čo znamená, že primárne sa aplikuje právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce. v prípade absencie špeciálnej úpravy v Zákonníku práce sa až subsidiárne, teda podporne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo sa v tomto prípade dotýka aj ustanovení o spôsoboch skončenia pracovného pomeru v Zákonníku práce voči ustanoveniam o absolútnej neplatnosti právnych úkonov uvedenej v Občianskom zákonníku. 9.Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania. 10.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia, keď odporca trovy právneho zastúpenia uplatňoval a navrhovateľ v konaní úspech nemal. 11.Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov celého konania. 12.Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle v čase podania odvolania platného Občianskeho súdneho poriadku § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/. 13.Vo svojom odvolaní namieta tým, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný. Takýto právny úkon, môže byť postihnutý vadou absolútnej neplatnosti z dôvodov uvedených v občianskom zákonníku. Jedným z dôvodov je aj chýbajúca vôľa žalobcu pri podpise dohody. Žalobca na pojednávaní predkladal súdu dôkazy, ktoré dokazujú, že bol uvedený do omylu t.j. že nechcel skončiť pracovný pomer natrvalo, pretože mala byť s ním uzavretá nová dohoda tak, ako sa to už stalo dvakrát v minulosti a preto navrhol vypočuť aj svedkyňu MUDr. Šterbovú. Súd dôkazy žalobcu nebral do úvahy a rozhodol o pôvodnom návrhu namiesto toho, aby uznesením pripustil zmeny žalobného návrhu a rozhodol o novom návrhu. Podľa vykonaného dokazovania je podľa žalobcu preukázané, že žalovaný mal v minulosti uzavreté pracovné zmluvy, ktoré boli rozviazané dohodou a vzápätí boli s ním uzavreté nové zmluvy. Žalobca si podľa prísľubu žalovaného myslel, že aj tento krát sa situácia zopakuje a preto dohodu podpísal. Žalobca by inak nemal žiaden dôvod na ukončenie pracovného pomeru. 14.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal aj k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vyporiadal správne s lehotou vymedzenou v ust. § 77 ZP. V danom prípade je podľa žalovaného jedno, či žalobca naformuluje petit návrhu tak, že sa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru, prípadne určenia neplatnosti dohody. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že v zmysle § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skušobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 15.Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola podaná dňa 07.06.2013 a pracovný pomer v súlade s dohodou o skončení pracovného pomeru sa skončil dňa 31.03.2013. Z uvedeného vyplýva, že prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynula dňa 31.05.2013. Návrh na začatie konania podal žalobca zjavne po uplynutí prekluzívnej lehoty a teda jeho nárok zanikol zo zákona. 16.Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17.Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 18.Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 20.Odvolací súd k odvolaciemu poukazuje skutočnosť, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrada škody. V konaní bolo preukázané, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dohodou ku dňu 31.03.2013. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, rovnako ako aj pri iných spôsoboch ukončenia pracovného pomeru môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde v prekluzívnej lehote uvedenej v ust. § 77 Zákonníka práce, ktorá je dvojmesačná a začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 21.Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne ďalšie podstatné tvrdenia. 22.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 23.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 24.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).