Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/402/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516207131 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516207131.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: F. nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - X.. B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX Z. F. nad V., zastúpená Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, a otec - D.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX B., zastúpený NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/110/2016-37 zo dňa 30.05.2016, jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia odovzdaním maloletých detí U. F., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo úpravy styku v bežnom týždni v kalendárnom roku p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia úpravou styku s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin v roku 2016 z r u š u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala odovzdania maloletých detí U. F., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo určenia minimálneho styku maloletých detí s matkou každý týždeň v piatok v čase od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod a počas letných školských prázdnin 2016 od 15.07. od 20.00 hod. do 01.08. do 8.00 hod. a od 16.08. 20.00 hod. do 31.08. do 20.00 hod.. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom matky a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania podľa §102 ods. 1 § 74 ods. 1, § 75 ods. 1,6 O.s.p., dospejúc k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie matkou navrhovanej zmeny, už skôr nariadeného neodkladného opatrenia. Za preukázanú mal dostatočnú úroveň osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany otca, opakovane overenú kolíznym opatrovníkom šetrením v jeho domácnosti. Konštatoval, že maloleté deti žijú v prostredí, na ktoré sú zvyknuté s vybudovaným sociálnym zázemím, navštevujú doterajšie školské a predškolské zariadenie a otec im zabezpečuje harmonické prostredie, bezpečie a istotu, spolupracuje so školou. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka, ktorá sa po presťahovaní z Bratislavy naďalej zdržiava v Z. F. nad V., s výkonom práce v G., ktorá okolnosť spolu s nerešpektovaním role otca v živote detí, znemožňuje realizáciu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nevhodné správanie matky potvrdené učiteľkami a psychológmi, deťom vyslovene škodí, deti strácajú pocit istoty a bezpečia, sú zmätené. Predškolské a školské zariadenia, ktoré maloleté deti trvale navštevujú, hodnotia maloleté deti pozitívne, so slušným správaním, maloletý F. dosahuje vynikajúce školské výsledky. Súd prvej inštancie za preukázané mal pretrvávanie nevhodného správania sa matky, ktorá opakovane pri návštevách detí v školských zariadeniach narúša výchovnovzdelávací proces. Uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bol zamietnutý takmer identický návrh matky / uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 14.12.2015, č.k. 20P 296/2015-59 / nebola preukázaná žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 27.08.2015, č.k. 20P 199/2015-51 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.10.2015, č.k. 11CoP/297/2015-111. Matka neosvedčila danosť nároku a naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, keď otec riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletých a matke umožňuje pravidelne sa s deťmi stýkať, napriek správaniu sa matky nevytesňuje ju zo života detí, čím nehrozí pretrhnutie ich vzájomných väzieb. Konštatoval, že otec sa v tejto situácii nespráva svojvoľne, ale riadi sa a to aj v otázke styku maloletých s matkou, odporúčaniami zainteresovaných psychológov, najmä s ohľadom potreby maloletých stabilizovať pre ne v známom prostredí, v ktorom majú vytvorené sociálne väzby, keďže opakovanými zmenami výchovného prostredia po rozchode rodičov a nepretržitým nevhodným správaním matky sú neprimerane zaťažované. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva aktuálna realizácia styku matky s maloletými deťmi každý druhý víkend s prespaním, rovnako aj zabezpečenie styku osobného a telefonického. Za preukázané považoval, že matka naďalej otca v jeho rodičovskej roli nerešpektuje, prehliada význam jeho spoluúčasti ako druhého rodiča na výchove detí, nespracovala svoj negatívny postoj k nemu, ktoré skutočnosti neustále rieši prostredníctvom detí. Vzájomný styk s maloletými deťmi využíva na ovplyvňovanie detí proti otcovi, o ktorom sa v ich prítomnosti vyjadruje negatívne. Takýmto konaním matka maloleté deti na ich psychickom zdraví nesmierne poškodzuje. V rozpore so záujmami maloletých detí považoval konanie matky, ktorá sa odborného psychologického poradenstva nezúčastňuje, na psychologičku F.. Q., spolupracujúcou s maloletými deťmi podala trestné oznámenie, znemožnila maloletým deťom pokračovať v odpornej terapii vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie podaním sťažnosti na zariadenie. Súd prvej inštancie mal za to, že správanie matky naďalej vykazuje vlastnícke vzťahy k maloletým synom a opakovane matke odporúčal podriadiť sa odbornému poradenstvu s konštatovaním, že maloleté deti na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej potrebujú pre svoj dobrý fyzický a psychický vývoj zotrvať v doterajšom prostredí, potrebujú láskyplné správanie kľúčových osôb v ich živote, s nutnosťou redukovať ich vystavovanie záťažovým situáciám. 3. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla zmeniť a rozhodnúť v zmysle jej návrhu. Vo svojom odvolaní za zamerala na hodnotenie správnosti v konaní už nariadených a právoplatných rozhodnutí súdov o naradení neodkladných opatrení. Mala za to, že v poslednom rozhodnutí, ktorým súd prvej inštancie jej návrh na zmenu neodkladného opatrenia zamietol, sa uspokojil iba s vyjadreniami otca, podporenými psychologičkou, ktorú si síce vybrala sama, ale jej spoluprácu s maloletými deťmi spochybňuje po zistení o jej pracovnom vzťahu s právnou zástupkyňou otca. Poukázala na znalecký posudok a vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 16.06.2016, ktorý sa mal vyjadriť, že maloleté deti s ňou chcú byť. Namietala postup súdu, ktorý opakovane spochybňuje jej správanie sa vo vzťahu k otcovi, ale nevyhodnotil jeho správanie sa voči nej, najmä v súvislosti s jeho svojvôľou pri umožňovaní jej styku s maloletými deťmi. Uviedla, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal potreby maloletých detí, ani pravdivosť tvrdení otca, či riaditeliek základnej a materskej školy, ktorú maloleté deti navštevujú. Tvrdila, že súd prvej inštancie, pre svoje rozhodnutie nemal riadne zistený skutkový stav a záujmy maloletých detí určuje v rozpore s ich postojom, v uznesení tiež neodôvodnil, v čom vidí negatívny vplyv jej správania na maloleté deti. Uviedla, že znalec, súd a kolízny opatrovník požadujú jej návrat z Z. F. nad V. do Bratislavy, ale ničím túto požiadavku neodôvodňujú a žiadnym spôsobom neskúmali, či je prostredie v jej domácnosti v Z. F. nad V. pre deti cudzie. Poukázala na názor vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky ( ÚS ČR II. ÚS 363/03), že školská dochádzka nemôže byť sama o sebe dôvodom na výrazné obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré je v starostlivosti druhého rodiča. 4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že matka neosvedčila žiadnu zmenu pomerov od času posledného rozhodnutia súdu, ktorá by odôvodňovala opätovnú dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania a túto si nevyžaduje ani záujem maloletých detí. S tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní nesúhlasil, považoval ich za klamlivé a zavádzajúce. Poukázal na fakt, že matka naďalej žije a pracuje v Z. F. nad V. a na otázku súdu, či sa mieni presťahovať do Bratislavy odmietla odpovedať. Mal za to, že za týchto okolností je striedavá osobná starostlivosť o deti nerealizovateľná. Deti majú školské a predškolské zariadenie v Bratislave, v ktorých kontinuálne prebieha ich výchovno-vzdelávací proces. Poukázal na to, že matka vo svojom odvolaní spochybňuje okrem psychologičky F.. Q. aj iné osoby ( riaditeľku základnej školy a riaditeľku materskej školy), ktoré zaujali negatívne stanovisko k jej správaniu, rovnako namieta závery znalca, postup kolízneho opatrovníka či súdu. Na správu Únie materských centier n.o., ktorá sa v spise nachádza žiadal neprihliadnuť, nakoľko menovaná únia realizovala iba pohovor s matkou a vychádzala výhradne iba z jej tvrdení a subjektívnych pocitov, preto ju nie je možné považovať za objektívnu. Pokiaľ matka namieta postup súdu prvej inštancie v tom, že údajne žiadnym spôsobom neodôvodnil jej negatívny vplyv na maloleté deti, poukázal na obsah spisového materiálu, ktorý obsahuje viaceré listinné dôkazy preukazujúce negatívny vplyv správania sa matky na psychickú pohodu maloletých detí, uvedené potvrdzujú nielen správy psychologičky F.. Q., ale najmä závery znalca F.. B. uvedené v jeho znaleckom posudku. Mal za to, že zabezpečenie riadneho a pravidelného styku matky s maloletými deťmi z jeho strany bolo preukázané, preto neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo potrebné meniť doterajšiu, aj keď dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Uviedol, že maloleté deti sú v súčasnom výchovnom prostredí stabilizované, pri zachovaní ich práva na pravidelný kontakt s matkou. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. 6. Ako prvoradé odvolací súd udáva, že konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia začalo podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 20.05.2016, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých statusových veciach fyzických osôb (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 7. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia CMP (§ 395 ods. 1, 2 CMP), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ a „predbežné opatrenie“ použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“ a „neodkladné opatrenie“, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. 8. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.05.2016 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny predbežnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a podľa príslušných ustanovení občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 9. Čo je účelom inštitútu neodkladného opatrenia uviedol podrobne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia a keďže sa s jeho výkladom odvolací súd stotožnil, na tento poukazuje. Odvolací súd sa stotožnil nielen s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie (princípy ktorého zostali zachované aj účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, a č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku dňa 01.07.2016), ale aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na zmenu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v rozsahu matkou podaného návrhu splnené neboli. 10. Z obsahu návrhu matky, ako aj z obsahu jej odvolania je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú značne narušené, ich partnerské nezhody sa prejavujú najmä vo vzťahoch týkajúcich sa maloletých detí. Tým, že v konaní starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné poskytnúť maloletým deťom zvýšenú ochranu, ktorá vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z príslušných článkov Dohovoru o právach dieťaťa, nepochybil súd prvej inštancie, keď v záujme ochrany práv maloletých detí, potom čo matka neosvedčila potrebu zmeny doposiaľ predbežne upraveného výkonu rodičovských práv a povinností uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 199/2015-51 zo dňa 27.08.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 597/2015-111 zo dňa 07.10.2015, návrh matky zamietol. 11. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky ( bez uvedenia konkrétnych právne a skutkovo významných argumentov), tieto bude zisťovať súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, v ktorej po vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodne. Matka v odvolaní nespochybnila výkon osobnej starostlivosti otca o maloletých, nepreukázala a ani len neuviedla skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej tvrdeniu o bránení jej v styku s maloletými deťmi zo strany otca. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa uzatvára, že dôvody na opätovné rozhodnutie súdu o zásahu do dočasnej úpravy pomerov účastníkov v matkou požadovanom smere splnené neboli. Podľa názoru odvolacieho súdu si matka musí byť vedomá následkov svojho rozhodnutia ( odísť z výchovného a sociálneho prostredia maloletých detí presťahovaním sa do Z. F. nad V. ), a jeho dopadu na spôsob a možnosti výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté deti do budúcna. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je matka tým rodičom, ktorý nerešpektuje právo maloletých detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov a už vôbec nie ich právo na stabilitu a zachovanie im známeho a prosperujúceho výchovného prostredia, na ich zdravý a harmonický vývoj s neprerušením citových väzieb k obom rodičom. Odvolávanie sa matky na časti rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky odvolací súd v kontexte s jeho aplikáciou na daný prejednávaný prípad považoval bez právneho významu a bez vplyvu na právne posúdenie veci. Odvolací súd dopĺňa, že za súčasnej situácie je v záujme maloletých detí potrebné zachovanie stability ich pomerov a zabezpečenie nerušeného priebehu konania vo veci samej v snahe prijať rozhodnutie, ktoré bude kopírovať ich najlepší záujem. 12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletých detí ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia odovzdaním maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo úpravy jej styku s maloletými deťmi v bežnom týždni kalendárneho roku, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 14. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p., v napadnutom výroku, ktorým bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia úpravou jej styku s maloletými deťmi v čase letných školských prázdnin roku 2016, (predložený odvolaciemu súdu na prejednanie dňa 31.08.2016) zrušil, keďže zaniklo plynutím času a nejde o rozhodnutie vo veci samej. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).