Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/456/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516209214 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516209214.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X/A, L., toho času bytom Z. XX, L. a otca Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X/A, L. v konaní o návrhoch matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.06.2016, č.k. 22P/70/2016-32 jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 30.06.2016, č.k. 22P/70/2016-32 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 22P/63/2016 zveril maloletého R. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, v časti návrhu na predbežné určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd návrh matky zamietol. Otca oprávnil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 22P/63/2016 stretávať sa s maloletým R. každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že si dieťa v určenom čase začatia styku prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ho v určených časoch ukončenia styku odovzdá. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. 2. Vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. poukazujúc na účel inštitútu predbežného opatrenia, rýchlu a dočasnú úpravou pomerov účastníkov s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej s tým, že starostlivosť o dieťa treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia a rovnaké zásady, ktoré platia aj pre prípad predbežného opatrenia na úpravu styku rodiča s dieťaťom. Zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere. Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodičovi s dieťaťom tak, aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy, ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletým sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k dieťaťu majú obaja rodičia, má tiež rodič, ktorý nežije s dieťaťom právo sa s ním stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na predbežné určenie výživného s prihliadnutím na obsah návrhu otca, ktorý má jednoznačne záujem podieľať sa na vecných plneniach spojených s výživou dieťaťa a deklaroval príspevok na výživu maloletej vo výške XX eur. Súd prvej inštancie nemal predbežne osvedčené, že by bolo nutné dočasné súdne určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu, keďže uplynul krátky čas separácie rodičov a otcovi je potrebné poskytnúť priestor na dobrovoľné plnenie výživného. Súd prvej inštancie rozhodol o predbežnom zverení dieťaťa do starostlivosti matky dôvodiac výnimočnosťou daného prípadu z dôvodu potreby úpravy styku otca s dieťaťom, na ktorom sa nevedia rodičia dohodnúť, a ktorý prichádza do úvahy práve v prípade rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti reflektujúc i na závažné obvinenia matky zo zneužívania návykových látok otcom (lekárska správa). O predbežnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom bez prespania dieťaťa u otca rozhodol súd prvej inštancie po zohľadnení obáv matky v prípade preukázania jej tvrdení v neskoršom konaní, pre ktoré bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Pri určení rozsahu styku súd prvej inštancie zohľadnil vek dieťaťa, potrebu rozvinutia vzťahu medzi otcom a dieťaťom s dôrazom a apelom na matku, aby dieťa na stretnutia riadne pripravila (aj po psychickej stránke), aby umožnila styk, nepristupovala k otcovi konfrontačne a svojim osobným prístupom podporila dieťa v samostatnej interakcii s otcom a obmedzila zásahy výlučne na dohľad nad priebehom kontaktov za účelom eliminácie akéhokoľvek rizika, ktoré by eventuálne mohlo dieťa ohroziť za predpokladu preukázania matkou tvrdeného nevyrovnaného psychického stavu otca. 3. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti predbežnej úpravy styku s maloletým žiadal zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým R. každý párny víkend v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk pripraviť. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru otca súd prvej inštancie vychádzal výlučne z tvrdení matky, ktoré sú účelové a zavádzajúce. S maloletým má otec vytvorený blízky vzťah, dieťaťu sa od narodenia venoval, maloletý má u neho vybudované kompletné zázemie, o syna sa stará aj materiálne, prispieva na jeho výživu sumou XX eur mesačne a kupuje mu veci na oblečenie a hračky. Dieťa sa ho nebojí a nikdy sa nebálo. Po tom, čo si matka našla priateľa, sa stal maloletý R. zo strany matky predmetom vydierania a úmyselného poškodzovania otca. Matka nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku otca s dieťaťom, v dôsledku čoho trpí dieťa a vzťah medzi otcom a maloletým. Otec poukázal na SMS komunikáciu a žiadosti o kontakt s dieťaťom. Otec poprel, že by matku dieťaťa fyzicky napadol, predložil výpis z registra trestov, ktorý je bez záznamov. Tvrdenia matky o údajnej drogovej závislosti otca považuje za nepravdivé. Nepoprel, že by v dávnej minulosti bol krátkodobo drogovo závislý, išlo o obdobie pred 17 rokmi, kde sa dvakrát podrobil liečeniu v Pezinku a zbavil sa závislosti. Matka o prekonanej drogovej závislosti vedela. Vzhľadom na tvrdenia matky sa opakovane podrobil testu na zistenie prítomnosti drogy v tele s negatívnym výsledkom. Otec nespochybnil svoj zdravotný kolaps a lekársku správu. Namietal, že nemá vedomosť ako sa do jeho tela dostali drogy. Obavy matky, že by synovi mohol „niečo dať“ považuje za iracionálne a scestné. Otec bol vždy riadne zamestnaný, v súčasnosti pracuje ako brigádnik, barman. Poukázal na osemročné spolužitie s matkou, kedy jej nedal žiaden dôvod na to, aby sa ho musela báť. Doposiaľ jej platí paušálny poplatok za používanie mobilného telefónu. Otec považuje za neprípustné, aby boli rodičovské práva matky povyšované nad rodičovské práva otca. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby styk otca s maloletý prebiehal dvakrát týždenne po 2, resp. 3 hodiny v prítomnosti matky, ktorá pracuje. Otec dieťa vychovával spolu s matkou, nie je dôvod na obmedzovanie rodičovských práv otca. K odvolaniu otec pripojil SMS komunikáciu rodičov, výpis z registra trestov, pracovnú zmluvu a potvrdenie Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave z 03.06.2016 a 17.06.2016 (negatívny výsledok na prítomnosť omamných látok). 4. V podaní zo dňa 19.10.2016 otec poukázal na realizované platby výživného na dieťa od mesiaca august 2016 vo výške XXX eur mesačne (pripojil doklady o platbách) a podiel na zabezpečení iných potrieb pre maloletého. Súčasne oznámil, že matka mu neumožňuje plnohodnotný kontrakt s maloletým. Opätovne musel predčasne ukončiť styk s dieťaťom, nakoľko matka ho slovne napádala a bráni mu s maloletým niekam ísť. Jej konaním trpia vzťahy medzi dieťaťom a otcom, ktoré sa nemôžu rozvíjať. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, ktorá navrhla uznesenie zmeniť a otca zaviazať predbežne prispievať na výživu dieťaťa sumou XXX eur mesačne a predbežne upraviť styk otca s maloletým R. na každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, resp. poverenej tretej osoby. V odvolaní namietala porušenie princípu rovnosti účastníkov konania, pretože uznesenie súdu, o nariadení predbežného opatrenia jej bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 12.08.2016 spolu s písomnosťami. Poukázala na zápisnicu zo súdneho pojednávania, na ktorom bola predbežne uzatvorená rodičovská dohoda ohľadne dieťaťa, kde sa otec zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou XXX eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým na každú párnu stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., a každú nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Namietala, že súd prvej inštancie neskúmal platby výživného realizované otcom, ktorý uhradil dňa 11.07.2016 sumu XX eur a 17.06.2016 sumu XX eur (platba poukázaná starou matkou zo strany otca). Poukázala na skutočnosť, že veci, ktoré synovi otec kúpil, zostali v domácnosti otca. Podľa názoru matky, pri určení rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom súd nevzal do úvahy výsledky psychologických vyšetrení maloletého zo dňa 22.07.2016 od PhDr. U. F. a od PhDr. F. G. zo dňa 10.08.2016, z ktorých vyplýva, že maloletý pod vplyvom traumatického zážitku, keď bol svedkom otcovho násilia voči matke, sa otca bojí a odmieta s ním zostať sám. Odporúča postupnú adaptáciu na prítomnosť otca v prítomnosti matky. Matka ďalej poukázala na nástup dieťaťa od septembra 2016 do materskej škôlky a s tým súvisiace ďalšie zmeny. Matka namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal otázku požívania drogy otcom a lekársku správu obsahujúcu informácie o požití návykovej látky, čo otec popieral. Poukázala na hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nezodpovednosť a agresívne správanie otca preukázané výpoveďami zo zamestnania, ktoré sa nachádzajú v spise 22P/63/2016. Matka poukázala na zdravotný vývoj dieťaťa a doporučenia psychológa. Opísala priebeh stretnutí dňa 15.08.2016, 18.08.2016 a 21.08.2016 a problémy dieťaťa po stretnutí, plač, nekľudný spánok, pomočovanie a odmietanie otca. 6. Zo zápisnice Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/63/2016 zo dňa 12.08.2016 vo veci starostlivosti o maloletého R. V. vyplýva, že rodičia uzatvorili predbežne rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal predbežne prispievať na výživy maloletého sumou XXX eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky, resp. matkou poverenej tretej osoby, otec sa zaviazal zabezpečiť maloletému detskú sedačku, pričom v prípade použitia motorového vozidla v priebehu styku je matka oprávnená styk otcovi odoprieť, pokiaľ nebude pripravená autosedačka vo vozidle. Z matkou predložených správ PhDr. U. F., klinického psychológa zo dňa 22.7.2016 je zrejmý záver: emočná reakcia detskej osobnosti na subjektívne nadmernú záťaž, ako obranný mechanizmus využíva dieťa fixáciu na matku. Počas vyšetrenia má R. sociálne adekvátne správanie, komunikuje spontánne, na témy súvisiace s otcom nereaguje, zmĺkne alebo odvedie reč. Zo záverov správy klinického psychológa PhDr. F. G. zo dňa 10.08.2016 vyplýva, že mal. R. V. je dieťa s normálnym psychomotorickým vývinom výrazne citovo fixované na matku. Po traumatickom zážitku, kedy bol svedkom otcovho násilia voči matke, sa otca bojí a odmieta s ním ostať sám. Psychológ odporúča postupnú adaptáciu na prítomnosť otca prítomnosti k matky. Neodporúča v dohľadnom čase vnášať ďalšie zmeny do života dieťaťa, keďže nastupuje do materskej školy. Dieťa ostáva v sledovaní psychológa. Zo správ je zrejmé, že obe vyšetrenia boli realizované na žiadosť matky. Zo správy UNB Bratislava zo dňa 28.01.2016 vyplýva, že otec Y. V. bol privezený RZP z dôvodu kolapsu. Počas vyšetrenia vybral z vrecka striekačky, drogy neguje. 7. Matka, otec a kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca a odvolanie matky nie je dôvodné. 9. Ako prvoradé odvolací súd udáva, že konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia začalo podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 20.05.2016, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých statusových veciach fyzických osôb (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 10. Vzhľadom na zakotvenie uvedených princípov do samotného paragrafového znenia C.m.p. (§ 395 ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal namiesto pojmov „súd prvého stupňa“ a „predbežné opatrenie“ použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“ a „neodkladné opatrenie“, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. 11. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie vo výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti matky, predbežnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom a zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o výživnom, s ktorými sa plne stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p 12. Podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 324 ods.1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods.1 C.s.p neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Podľa § 360 ods.1, C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 19. Podľa § 361 C.m.p. súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 20. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 21. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 22. Podľa § 471 ods. 1 C.s.p., predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 23. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č.k. 22P 70/2016-32 zo dňa 30.06.2016, podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 24. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 25. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 26. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci je potrebná dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa, keďže rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Účel neodkladného opatrenia zdôvodnil súd prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zverením dieťaťa do starostlivosti matky, predbežnou úpravou výživného na maloleté dieťa a návrh oboch rodičov na predbežnú úpravou styku otca s maloletým dieťaťom spĺňa podmienky jeho nariadenia. Z predložených podaní a listinných dôkazov je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, ich komunikácia je problémová a v záujme zastabilizovania dieťaťa a vytvorenia pokojného prostredia pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, prihliadajúc i na vek dieťaťa, je nevyhnutné jeho dočasné zverenie do osobnej starostlivosti matky. 27. Odvolací súd sa po preskúmaní odvolania rodičov a obsahu spisu vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o predbežnej úprave styku otca s maloletým R. taktiež stotožnil s určeným rozsahom styku. Je nesporné, že maloletý je vo veku troch rokov, pre budovanie vzťahu s otcom potrebuje pravidelný kontakt. Pokiaľ sa matka odvoláva na psychický stav dieťaťa a predložené správy psychológov odvolací súd konštatuje, že z predmetných správ nevyplýva účasť otca pri vyšetrení dieťaťa, prípadne komunikácia psychológa s otcom za účelom objektívneho posúdenia stavu a situácie na strane dieťaťa. Psychológ vychádza z vyšetrenia dieťaťa a anamnézy poskytnutej matkou. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že maloleté dieťa má právo na oboch rodičov, stretávanie sa s nimi a podiel aj druhého rodiča na zabezpečení potrieb a starostlivosti o dieťa. Intenzita matkou navrhovanej predbežnej úpravy styku otca s maloletým uvedená v podanom odvolaní je nepostačujúca, keďže maloletý má tri roky, kedy je potrebný častejší kontakt s otcom a prípadne v kratších intervaloch za účelom budovania vzájomných väzieb, ktoré sú pre dieťa do budúcna nevyhnutné. Napokon matka sama súhlasila, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava V dňa 12.08.2016, s predbežnou úpravou styku otca s maloletým každú stredu v trvaní dvoch hodín a každú nedeľu v trvaní troch hodín. Skutočnosť, že dieťa prežíva novú situáciu, nástup do materskej škôlky, nemôže byť na ujmu vzťahu dieťaťa a otca zúžením ich styku. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnom období je potrebná prítomnosť matky pri stretnutiach dieťaťa s otcom. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie týkajúcimi sa prítomnosti matky na stretnutiach. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinné dôkazy predložené matkou (lekárske správy UNB Bratislava) a potrebu preukázania pravdivosti tvrdení matky. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím o predbežnej úprave styku otca s maloletým bez prespania u otca a v prítomnosti matky zabezpečiac matke možnosť dohliadnuť na realizáciu styku otca s maloletým. Odvolací súd dáva do pozornosti matke, že pri styku otca s maloletým je len v pozícii pozorovateľa, otcovi je povinná ponechať priestor na aktivity s dieťaťom bez jej zásahov a maloletého podporiť na kontakt s otcom. 28. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia o uložení povinnosti otca predbežne prispievať na výživu maloletého dieťaťa stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a majúc za preukázané, že otec dobrovoľne prispieva na výživu dieťaťa sumou XXX eur mesačne. Takáto predbežná úprava nespĺňa zákonné podmienky ust. § 366 C.m.p.. 29. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd mal za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia zverením dieťaťa do starostlivosti matky a predbežnou úpravou styku, pričom všetky námietky, ktoré otec i matka uviedli v odvolaní budú môcť uplatniť v konaní vo veci samej. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. 30. K námietkam matky o porušení princípu rovnosti účastníkov konania, keďže písomnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V č.k. 22P/70/2016, vrátane uznesenia o nariadení predbežného opatrenia jej boli doručené krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 12.08.2016, pričom otec prevzal uznesenie dňa 25.07.2016 odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 12.08.2016 bolo matke doručený obsah zásielky vrátenej dňa 03.08.2016 obsahujúcej aj uznesenie č.k. 22P/70/2016-32 a odvolanie otca proti uvedenému uzneseniu. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol správny, keďže matka si neprevzala zásielku, ktorá jej bola zasielané poštou (ako vyplýva zo spisu, uznesenie bolo expedované všetkým účastníkom konania dňa 06.07.2016). Pokiaľ si otec prevzal zásielku včas, doručením zásielky mu začala plynúť lehota na podanie odvolania voči rozhodnutia skôr ako matke, ktorá zásielku včas neprevzala a bola jej doručovaná znovu priamo na súde (úradný záznam zo dňa 12.08.2016). 31. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).