Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/229/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516209260 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516209260.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: M. K., N.. XX. XX. XXXX, A. K. L.. Č.. XX/X, N., proti žalovanej: J.. P. A., N.. XX. XX. XXXX, A. H. L.. Č.. XXXX/XX, A., o zaplatenie istiny 5.155,03 eur s príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. júna 2016, č. k. 24C/191/2016 - 25, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenia predbežného opatrenia (do 30. 06. 2016, od 01. 07. 2016 neodkladného opatrenia), ktorým žalobca žiadal zakázať žalovanej scudziť, predať, prenajať, zriadiť záložné právo alebo vecné bremeno na byte č. XXX, B. Č.. XXXX, N. B. na H. L.. Č.. XXXX/XX M. A., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. v súlade so znením bodu 4.1 a 4.3 úverovej zmluvy zo dňa 14. 07. 2011, č. XXXXXXXXXX s tým, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur v zmysle pripojeného platobného predpisu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 4, § 75 ods. 8 veta prvá a druhá, § 75 ods. 9, § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vecne tým, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu, keď nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a zároveň nepreukázal, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, neosvedčil teda skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že dospel k záveru, že pomery strán sporu nevyžadujú potrebu úpravy v navrhovanom znení, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že konanie žalovanej smeruje k tomu, aby svoj byt nejakým spôsobom mala snahu previesť na inú osobu alebo ho inak zaťažiť, čím by mohlo dôjsť k zmenšeniu jej majetku a zároveň neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by potrebu úpravy vzťahov medzi stranami vyžadoval, keď naliehavosť takejto úpravy absentuje. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa vo veci samej žalobou domáha uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 5.155,03 eur s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy uzavretej dňa 14. 07. 2011 č. XXXXXXXXXX medzi Poštovou bankou, a.s., ako veriteľom a žalobcom, ako dlžníkom a žalovanou ako vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, na základe ktorej banka poskytla žalobcovi úver vo výške 7.000 eur s tým, že poskytnutý úver odovzdal žalovanej, ktorá sa ho zaviazala splácať v zmluvne dohodnutých splátkach, keď ho pracovník banky dňa 04. 03. 2016 telefonicky informoval o zmene podmienok zmluvy o úvere a o tom, že žalovaná bude zo zmluvného vzťahu ako ručiteľ odstránená a z dôvodu, že nedisponoval zmluvou o úvere, požiadal banku o zaslanie jej kópie, príloh a dodatkov, ako i o výpis z účtu k úverovej zmluve, pričom banka ho informovala, že zmluvu mu poskytli pri jej podpise, ale k okolnostiam, ktoré nastali a majú vplyv na plnenie zmluvy zo strany ručiteľa sa nevyjadrila, na jeho ďalšie písomné výzvy nereagovala a zmluvu o úvere mu zaslala banka až dňa 16. 06. 2016, pričom žalovanej ako spoludlžníčke a vlastníčke nehnuteľnosti vyplýva povinnosť nehnuteľnosť nescudziť (bod 4.3. zmluvy o úvere), avšak z dôvodu jej obvinenia v trestnom konaní č. ČVS: ORP - 572/3 - VYS - B2 - 2015 HC, začatom dňa 08. 12. 2015, v ktorom vystupuje ako poškodený a aktuálnu materiálnu situáciu žalovanej, je zvýšené riziko scudzenia jej nehnuteľnosti a zhoršenia postavenia nielen banky ako vedľajšieho účastníka, ale aj vymožiteľnosti samotného nároku uplatňovaného žalobou. Rozhodnutie o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil právne ust. § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení zákona č. 204/2014 Z. z. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nakoľko smeruje proti vymožiteľnosti práva, ktorého sa domáha v petite, nerešpektuje právny vzťah strán sporu a písomne uznaný záväzok žalovanej vyplývajúci z bodu 4.1 a 4.3 úverovej zmluvy zo dňa 14. 07. 2011 a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a neodkladné opatrenie nariadiť. Uviedol, že uzavrel na návrh žalovanej v Poštovej banke dňa 14. 07. 2011 zmluvu o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX, ku ktorej žalovaná pristúpila ako ručiteľ a zároveň od neho prevzala v hotovosti poskytnutý úver vo výške 7.000 eur a zaviazala sa, že ho bude v jeho mene splácať a zabezpečovať svojou nehnuteľnosťou, ktorú vlastní, bytom č. XXX, N. B. M. A., na H. L.. Č.. XXXX/ XX, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W., pričom úver splácala do novembra 2015, keď v súlade so znením bodu 4.1 a 4.3 úverovej zmluvy za tento úver ručí svojou nehnuteľnosťou, avšak porušila dohodnuté podmienky splácania úveru a v súlade s uvedeným znením zabezpečenia záväzku, nezriadila ručiteľský záväzok na svojej nehnuteľnosti, čím sťažila vymožiteľnosť dohodnutého zmluvného práva. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná od novembra 2015 úver nesplácala podľa dohody a po opakovanej korešpondencii s bankou, žiada o splatenie úveru a príslušenstva v sume 5.155,03 eur, pričom zo stanovísk Poštovej banky, a.s. vyplýva, že žalovaná je naďalej priamym účastníkom úverovej zmluvy na strane dlžníka, ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti, keď na žiadne výzvy banky nereaguje a je zjavné, že k delikvencii došlo na základe jej obvinenia v trestnom konaní vedenom pod č. ČVS: ORP - 572/3 - VYS- B2 - 2015 HC zo dňa 08. 12. 2015 pre trestný čin podľa § 214 ods. 1, 2 Trestného zákona, v ktorom vystupuje ako poškodený. Uviedol, že žalovaná, ako vlastníčka nehnuteľnosti, je spoludlžníčkou vo vzťahu k Poštovej banke, a. s. a jej súčasná delikvencia, procesné postavenie v trestnom konaní, ako i materiálna situácia prináša riziko scudzenia jej nehnuteľnosti, ako i vymožiteľnosti žalovaného nároku z čoho vyplýva, že žalovaná si nielen neplní svoje záväzky, ale ich ani nezabezpečila, pričom v súčasnosti je jej finančná a materiálna situácia značne riziková pre vymožiteľnosť pohľadávky, ktorej krytie nevykonala zmluvne dohodnutým spôsobom. Namietol, že právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná a okolnosti nevykazujú riziká, ktoré by odôvodňovali potrebu zásahu do jej vlastníckych práv spočívajúcich s nakladaním s jej nehnuteľnosťou je predčasný, ale aj zjavne nesprávny, bez logického vyhodnotenia okolností a záverov, a viedlo by to k mareniu a vykonateľnosti práva proti žalovanej pri jeho úspešnosti v samotnom petite, o čom nemôže byť za daných okolností pochybnosť. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že žalobca žalobu opiera o klamstvá a vymyslené tvrdenia, a v prípade nariadenia pojednávania súdom prvej inštancie, sa k veci vyjadrí. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 2 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. 5. Podľa § 471 ods. 1 C. s. p., predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 6. Podľa právnej úpravy platnej do 30. 06. 2016 predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j., že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného. 7. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. 8. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 10. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 11. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 12. Predbežné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz nakladania s vecami alebo právami, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz disponovania s vecami alebo právami je vždy zásadným zásahom do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy), a toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia a musí dbať na to, že predbežné opatrenie je opatrenie výnimočnej povahy. 13. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného (predbežného) opatrenia po začatí konania, ktorým žiadal dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu tak, že žalovanej bude uložená povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou v jej výlučnom vlastníctve, bytom č. XXX, na H. L.. Č.. XXXX/XX M. A., nakoľko žalovaná, v mene ktorej uzavrel zmluvu o úvere, pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX dňa 14. 07. 2011 a ktorou mu bol poskytnutý úver v sume 7.000 eur, ktorý však odovzdal žalovanej, úver prestala splácať, z dôvodu ktorého ho peňažný ústav ako veriteľ, vyzval predžalobnou výzvou zo dňa 20. 05. 2016 na zaplatenie istiny 5.155,03 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok. 14. V prejednávanej veci pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca teda povinný konkretizovať úkony žalovanej, ktoré by svedčili o nakladaní, prípadne aspoň o úmysle nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, v dôsledku čoho by eventuálne hrozila žalobcovi ujma na jeho majetkových právach. Je nepochybné, že nariadiť neodkladné opatrenie smerujúce k zákazu dispozície s nehnuteľnosťou, keď prípadná dispozícia s takouto vecou by mohla ovplyvniť až zmariť účel konania, avšak je potrebné zdôrazniť, že samotné prebiehajúce konanie s takýmto predmetom, hoci na základe preukázanej existencie právneho pomeru medzi stranami sporu, ako i jeho osvedčenia, samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko až preukázané ohrozenie, ktoré musí byť konkrétne a bezpečne osvedčené, umožňuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej, neodkladné opatrenie nariadiť, nakoľko súd pri jeho nariaďovaní nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí však skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 15. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil danosť svojho nároku z dôvodu, že nepreukázal, že žalovaná vykonáva úkony (právne alebo faktické, t. j. smerujúce k zmene vlastníka), ktorými by chcela nehnuteľnosť previesť na iné osoby alebo ju zaťažiť, resp. že by s ňou mienila akokoľvek disponovať, keď z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná je ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti zapísaná od 16. 12. 2003 a doteraz nedošlo k zmene vlastníka, pričom samotná obava žalobcu bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca ani nepreukázal, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo jeho právo ohrozené. 16. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko neosvedčil žiadne priame a reálne ohrozenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, a teda ani naliehavosť a nutnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, keď dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe nezakladali ani len domnienku, že zo strany žalovanej môže dôjsť alebo dochádza k úkonom, ktoré by smerovali k zmene terajšieho právneho stavu, a teda nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nebolo dostatočne preukázané a zistené. 17. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že v posudzovanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa ani podmienku osvedčenia, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené právo žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi, resp., že bez nariadenia neodkladného opatrenia by sa zhoršilo jeho právne postavenie v spore, pričom odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že navrhované neodkladné opatrenie zjavne nie je ani primerané hodnote zabezpečovaného práva - t. j. k hodnote pohľadávky, ktorá má byť prípadne uspokojená z majetku, obmedzenia dispozície, s ktorým sa žalobca domáha, keď pohľadávka žalobcu (istina vo výške 5.155,03 eur s príslušenstvom) je v zjavnom nepomere k predpokladanej cene nehnuteľnosti, ktorej sa navrhované neodkladné opatrenie dotýka (rádovo niekoľko desiatok tisíc eur). Obmedzenie vlastníckeho práva neodkladným opatrením, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia v prospech žalobcu, je potrebné riadne zvažovať a ako už bolo uvedené, zabezpečenie práva neodkladným opatrením je mimoriadnym prostriedkom, a pre jeho nariadenie, okrem iných podmienok musí byť osvedčená účelovosť správania sa žalovaného (zbavuje sa svojho majetku, zaťažuje ho a pod.), resp. musí byť osvedčené, že také správanie bezprostredne hrozí (teda zatiaľ nenastalo). Len vtedy môže byť nariadeným neodkladným opatrením poskytnutá spravodlivá ochrana práv žalobcu, na úkor neodkladným opatrením obmedzeného práva žalovanej. 18. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, avšak okrem existencie nároku bol žalobca povinný osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť iba skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je pri exekúcii možné postihnúť alebo, ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka. 19. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené neboli, nakoľko neosvedčil potrebu dočasnej úpravy medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).