Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/156/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211571 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516211571.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. V. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov: matka - O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., Š. Č.. XX, zastúpená JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Bratislava, Štefánikova č. 14 a otec - V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., O. Č.. XX, t.č. bytom F., N. XX/C, O. F., o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 86/2016-66, zo dňa 14. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 86/2016-66 zo dňa 14. septembra 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 22P 86/2016-66 zo dňa 14.septembra 2016 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 09.08.2016, a ktorým matka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil otcovi maloletého povinnosť odovzdať dieťa do osobnej starostlivosti matky, a aby upravil styk otca s maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým v párnom týždni kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od 15.00 do 19:00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15:00 do 19:00 hod. a od soboty od 09. do nedele do 19:00 hod. s tým, že matka maloletého otcovi odovzdá v mieste bydliska matky a matka tiež žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne. 2. Návrh matka odôvodnila tým, že naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 191/2011-555 zo dňa 19.08.2014, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné k rukám maky v sume 50,- eur mesačne. Matka uviedla, že napriek subjektívnemu nesúhlasu nepodala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, pretože nikdy nemala záujem na deštrukcii vzťahu maloletý a otec, ale po uvážení sa rozhodla, že sa nebude brániť realizácii striedavej osobnej starostlivosti a až čas ukáže, či sa táto forma osvedčí. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti matka považovala za predčasné, vzhľadom na nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, za účelom posúdenia vhodnosti takejto formy starostlivosti o dieťa, pričom súd nevzal do úvahy ani absenciu komunikácie medzi rodičmi, ktorá sa obmedzuje len na sms správy od otca o tom, kedy pre maloletého príde a kedy ho privezie späť, pričom nerešpektuje ani súdom určený čas odovzdávania maloletého. Za 2,5 roka realizácie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá začala pred právoplatnosťou meritórneho rozhodnutia na základe predbežného opatrenia zo dňa 12.12.2013, sa táto forma starostlivosti neukázala pre maloletého ako vhodná, pričom podľa matky má negatívny dopad tak na jeho fyzické, ako aj psychické zdravie, čo je v priamom rozpore s jeho záujmami. Matka poukázala na Správu z psychologickej konzultácie zo dňa 02.06.2016, keď maloletý na otázku psychologičky, kde chce bývať, uviedol, že s matkou, starou matkou a starým otcom, následne s prastarou matkou a až na poslednom mieste bydlisko otca. Podľa matky sa maloletý v súčasnosti v domácnosti otca necíti príjemne, pokojne, nepociťuje tu pokoj, či lásku domova tak, ako u matky, pričom postoj maloletého voči osobe otca vyplýva aj zo spomínanej správy zo psychologickej konzultácie, keď psychologička opisovala, že maloletý bol pri rozprávaní o živote s otcom viditeľne pochmúrny a hnevlivý, pričom naopak s bezhraničnou láskou rozprával o mamine a nevlastnom otcovi U., o živote v Brne, o výletoch a plánoch, a teda jednoznačne verbálne aj neverbálne preferuje rodinu matky. Súd prvej inštancie mal preukázané, že vo veci sp.zn. 22P 107/2015 je vedené konanie na Okresnom súde Bratislava V na návrh matky o zmenu zverenia, v ktorom matka žiada, aby súd zveril maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého. Vzhľadom na absolútne protichodné postoje rodičov a odlišný opis správania maloletého v osobnej starostlivosti otca, súd pristúpil k nariadeniu dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, a to nielen za účelom vyšetrenia rodičov, objektívneho zistenia postojov a prežívania maloletého, ale aj za účelom preverenia ďalšieho s bezprostredným vplyvom na výchovu dieťaťa, ktoré vedú spoločnú domácnosť s rodičmi maloletého, a to starých rodičov zo strany matky a partnerky otca. 3. Rovnako otec podal dňa 18.04.2016 návrh na zmenu zverenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, konanie vedené vo veci sp.zn. 22P 45/2016 a žiadal zveriť maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti z dôvodu zanedbávania starostlivosti zo strany matky a jej ponechávanie maloletého na starú matku, ktorá prevažne vodila maloletého do predškolského zariadenia, pričom matka pravidelne cestuje do Brna za svojím už manželom a je často počas matkinej periódy starostlivosti o maloletého zatvorený v byte so starými rodičmi. 4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 324 a nasl. C.s.p., § 325, 329, 330, 332, 333, 334 C.s.p. a podľa § 360, 363, 395, 121, § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 470 C.s.p. 5. Okresný súd vychádzal z ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez ukončenia znaleckého dokazovania, nie sú splnené podmienky na predbežnú úpravu pomerov k maloletému, ktorá je daná právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Napriek tomu, že je možné prisvedčiť, že doterajšia úprava starostlivosti o maloletého, vzhľadom na jeho vyšší vek a nástup do školy, nezodpovedá absolútne optimálne potrebám dieťaťa, ale súd je toho názoru, že predbežnou úpravou, ktorá by predstavovala zásah do už zaužívaného režimu maloletého po dobu 2,5 roka, a to na sporne dlhé obdobie, vzhľadom na očakávanie výsledkov znaleckého dokazovania, by práve za zohľadnenia zmeny, ktorú so sebou nesie začiatok povinnej školskej dochádzky, pre dieťa predstavovalo neodôvodnenú zvýšenú záťaž. Aj v súvislosti s predloženou Správou zo psychologickej konzultácie zo strany matky, súd nemá preukázané tvrdenia matky, že by v súčasnej dobe forma starostlivosti o maloletého bola jednoznačne v neprospech maloletého, keď nie je bez významu skutočnosť, na ktorú súd musel prihliadnuť, že objektívna výpovedná hodnota tejto správy je značne spochybnená tým, že dieťa navštívilo psychologičku v sprievode starých rodičov, ktorých krajne negatívne naladenie voči otcovi maloletého bolo konštatované už v konaní vedenom pod sp.zn. 22P 191/2012. Zo správy nie je zrejmé, či psychologička viedla rozhovor s maloletým a vykonala jeho pozorovanie v prítomnosti alebo v neprítomnosti starých rodičov, ale samotný fakt, že sa maloletý dostavil v ich sprievode, má značný vplyv na hodnotenie prejavov maloletého voči otcovi v danom čase, nakoľko minimálne podvedome vnímal ich blízkosť a naladenie k otcovi, čo mohlo mať vplyv na jeho vyjadrovanie. Práve pre objektivizovanie prežívania dieťaťa a vylúčenie možných vplyvov okolia bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktoré je nevyhnutným podkladom pre ďalšie rozhodnutie súdu o forme starostlivosti o dieťa, a rozhodnutie, vzhľadom na štádium znaleckého dokazovania, je možné očakávať v dohľadnej dobe. Pre objektívne rozhodnutie vo veci bude potrebné doplniť dokazovanie aj v smere adaptácie maloletého na učebný proces. V danom štádiu konania, podľa názoru súdu, nie je možné bez riadneho preukázania a osvedčenia nutnosti a vhodnej formy predbežnej úpravy, doteraz zaužívaný režim dieťaťa meniť formou predbežnej úpravy nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. 7. Okresný súd preto nevyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď nemal za osvedčenú potrebu takejto okamžitej zmeny doterajšej úpravy pomerov k maloletému. 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu, alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní matka uviedla odvolacie dôvody a namietala, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., a že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež v súlade s § 62 ods. 1 C.m.p. súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka v odvolaní uviedla, že nesúhlasí so všetkými skutkovými okolnosťami a tvrdeniami, uvedenými zo strany otca. 9. V odvolaní matka namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nezaoberal s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého do svoje osobnej starostlivosti. Matka v návrhu preukázala eminentný záujem maloletého zveriť do svoje osobnej starostlivosti a žiadala zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. Súdu dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmila súčasnú úpravu styku a poukázala na nevyhnutnú potrebu jej novej úpravy, nakoľko je pre maloletého nevyhovujúca, a to aj vzhľadom na prípravu maloletého na vyučovací proces v súčasne prebiehajúcom školskom roku. Matka tiež poukázala na stále sa zhoršujúci zdravotný a psychický stav maloletého, čo súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo sa danými závažnými skutočnosťami ani len nezaoberal. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu, že matka neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázala na zákonnú úpravu, a to Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, ktoré vo svojich ustanoveniach nikde neuvádzajú, že na nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca nevyhnutne osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a ani už v súčasnej dobe neúčinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval nevyhnutne preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy v konaní vo veci maloletých detí. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmom maloletého dieťaťa. Súd mal preto vychádzať z najlepšieho záujmu samotného maloletého Z.. Okrem toho súd uznesenie o zamietnutí neodkladného opatrenia dôvodil rozhodnutím IV. ÚS 84/9, pričom predmetom konania bolo určenie neplatnosti osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva a nejednalo sa o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, v danom prípade nebolo potrebné preukazovať eminentný záujem maloletého dieťaťa. K námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, matka poukázala na tvrdenie súdu, že zásah do už zaužívaného režimu maloletého po dobu 2,5 roka, a to na sporne dlhé obdobie, vzhľadom na očakávanie výsledkov znaleckého dokazovania, by práve za zohľadnenia zmeny, ktorú so sebou nesie začiatok povinnej školskej dochádzky, pre dieťa predstavoval neodôvodnenú zvýšenú záťaž. Tento názor súdu sa matke javí ako len ťažko pochopiteľný, keď matka v návrhu podrobne opísala skutkový stav maloletého, oboznámila súd so všetkými okolnosťami, ktoré majú vplyv na maloletého rovnako ako aj zhoršenie psychického a fyzického stavu maloletého. Súčasná úprava rodičovských práv a povinností sa neosvedčila, a to i napriek tomu, že matka takejto úprave dala šancu, poskytla otcovi dostatočne dlhý čas na to, aby si vybudoval so synom hlboké citové väzby a nadviazal s ním plnohodnotný vzťah, aký má byť medzi otcom a synom. Matka tiež zdôraznila, že pri prvom rozhodovaní rovnako ako aj v terajšom uznesení, nevzala do úvahy ani podstatnú skutočnosť, týkajúcu sa komunikácie rodičov, nakoľko medzi matkou a otcom ešte pred vyhlásením rozsudku a ani v súčasnosti neprebieha takmer žiadna komunikácia a otec sa obmedzuje len na sms správy o tom, kedy pre maloletého príde a kedy ho privezie späť, pričom nerešpektuje ani súdom určený čas stretávania. Matka tvrdila, že súd sa dôkazmi predloženými matkou nezaoberal v dostatočnej miere. Okrem toho maloletý sa v domácnosti otca necíti komfortne, príjemne a spokojne. Pre otca je tiež nadmieru obťažne zabezpečovať každodennú prípravu maloletého do školy, čo je spôsobené najmä tak iracionálne nastaveným rozvrhom styku. Otec ten tiež nemá dostatok času, aby sa maloletému pravidelne venoval, aby ho každodenne pripravoval na výučbu v školskom zariadení, ale matka si takúto povinnosť vždy rada splní, venuje sa synovi najviac ako môže a je ochotná venovať všetok svoj voľný čas svedomitej príprave svojho syna na vyučovací proces v školskom zariadení. Matka skutočnosť, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, nepovažuje za prekážku pri nariadení neodkladného opatrenia, pretože relevantnou je práve súčasná situácia, ktorá je pre maloletého nadmerne zaťažujúca. Podľa názoru matky je uznesenie súdu prvej inštancie zmätočné, nakoľko nie je riadne odôvodnené, a nie je z neho možné zistiť, akou úvahou sa súd riadil pri rozhodovaní o uvedenej veci, čo zakladá vadu konania, a tiež neprihliadnutím na dôkazy predložené matkou zo strany súdu. Súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že eminentný záujem maloletého postavil do ústrania. Okrem toho tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde a ide iba len o jeho cielene a vedome vykonštruované tvrdenia a názory, ktoré nemožno stotožniť s realitou. Svoje stanoviská otec obmedzuje na sústavné napádanie osôb matkiných rodičov, neustále ich osočuje a vykresľuje v negatívnom svetle. Súd bol oboznámený s matkinou snahou stabilizovať maloletého v režime striedavej osobnej starostlivosti. Matka umožňovala otcovi v priebehu 2,5 roka pravidelný styk so synom a nebránila mu v tomto stretávaní, pričom sa nepodieľala na deštrukcii vzťahu otca a maloletého, čo nemá v úmysle uskutočniť ani v budúcnosti. Súd ale napriek tomu, že matka dôkladne poukázala na všetky skutkové okolnosti daného prípadu a predložila súdu Správu z psychologického vyšetrenia maloletého, v ktorej sa preukázal negatívny postoj maloletého k osobe otca, matkin návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i napriek tomu zamietol. 10. Odvolanie matky bolo doručené otcovi dňa 18.10.2016 ako aj kolíznemu opatrovníkovi dňa 17.10.2016, ale k podanému odvolaniu sa otec a ani kolízny opatrovník nevyjadrili. 11. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.), § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 12. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 13. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Matka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého, v súvislosti s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia do času, kým súd rozhodne vo veci sp.zn. 22P 107/2015, v ktorej je vedené konanie na Okresnom súde Bratislava V na návrh matky o zmenu zverenia, v ktorom matka žiada, aby súd zveril maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého. 16. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 17. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 18. Odvolací súd k námietkám matky maloletého v podanom odvolaní, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., a že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež v súlade s § 62 ods. 1 C.m.p. súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 19. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 20. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 21. Zo zákonného ustanovenia (§ 329 ods. 1 C.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Súd o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. 22. V danom prípade preto námietka matky maloletého v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 23. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 24. Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 25. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 26. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. V uvedenom ustanovení zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale používa pojem starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného neodkladného opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo osoby, ktorú určí súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, príp. do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine. 27. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 28. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú 29. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 30. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 31. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 32. Matka maloletých detí v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému. 33.V danej veci súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 191/2011-555 zo dňa 19.08.2014, bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné k rukám matky v sume 50,- eur mesačne. 34. Odvolací súd vychádzal z toho, že okresný súd v uvedenej veci pred rozhodnutím skúmal skutkový a právny stav veci a rozhodol v súlade so záujmom maloletého, a preto rozhodnutie súdu po dostatočnom zvážení z konania vyplývajúcich skutočností a dôkazov, v súvislosti so zhodným tvrdením rodičov maloletého o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, nemožno nahradiť a meniť krátkodobým procesným inštitútom, ktorým je navrhované neodkladné opatrenie. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. 35. Pokiaľ bude po dostatočnom zistení skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci, tvrdenie matky o potrebe zmeny doterajšej úpravy a zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky opodstatnené, týmito skutočnosťami sa bude zaoberať súd v konaní vo veci samej. 36. Odvolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že matka maloletého sama súhlasila so striedavou starostlivosťou o maloletého a vychádzala z okolností existujúcich v danom čase, najmä pokiaľ ide o výchovné prostredie otca, jeho schopnosť sa o dieťa postarať, jeho vlastnosti, správanie a vplyv prostredia, v ktorom otec žije na najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho dostatočnú a riadnu starostlivosť. Matka však v súčasnej dobe schopnosť otca postarať sa o maloletého namieta, tieto namietané skutočnosti považuje za rozhodujúce pri preukázaní dôvodu pre odovzdanie dieťaťa matke a tvrdí, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je v záujme maloletého. 37. Vychádzajúc z účelu neodkladného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, je dočasná úprava pomerov rodičov, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený, pričom ide o úpravu zo strany súdu, pred rozhodnutím vo veci. 38. V danom prípade sú pomery rodičov maloletého upravené rozsudkom súdu č.k. 22P 191/2011-555 zo dňa 19.08.2014, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, ako správne ustálil okresný súd, navrhovaná úprava nie je nutná a ani potrebná. 39. Maloletý je v striedavej starostlivosti oboch rodičov a tento spôsob starostlivosti matka odsúhlasila a prijala. Pokiaľ neskôr matka zistila, pri plnení rozsudku, že tento spôsob starostlivosti o maloletého je nevyhovujúci a nie je v záujme maloletého, mala už skôr podať návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému a tak zabezpečiť jeho riadnu starostlivosť a nie tvrdiť a v podanom odvolaní namietať nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, keď nevyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka v tej súvislosti neopodstatnene tvrdila, že okresný súd konal v rozpore so záujmom maloletého, keď nevyhovel jej návrhu. 40. Preto v súčasnej dobe, keď je maloletý v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nie je dôvod vzhľadom na obsah spisu a tvrdenia matky a tiež vzhľadom na skutočnosti , ktoré zo spisu vyplývajú, aby súd uložil povinnosť otcovi odovzdať dieťa do starostlivosti matky v zmysle § 367 ods. 1 C.m.p. 41. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom, a preto odvolacia námietka matky, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nebola opodstatnená. 42. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).