Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/474/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516212995 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1516212995.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Romana Huszára vo veci navrhovateľky: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.: Z. X, V., proti druhej strane: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.: Z. X, V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie druhej strany a navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 50C/201/2016-16 zo dňa 30.09.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením uložil U. M., O.. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 m. Súd poučil U. M.R., O.. XX. XX. XXXX, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99 eur do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje uznesenie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods.2 písm. f/, § 328 ods. 2, § 329 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1,2 C.s.p. a vecne tým, že Navrhovateľka sa návrhom doručeným emailom tunajšiemu súdu dňa 12. 09. 2016 a doplneným originálom podania dňa 13. 09. 2016 domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil U. M., aby : nevstupoval do bytu č. XX bytového domu súp. č. XXXX, na Z. H.. Č.. X X. V., v ktorom býva navrhovateľka a to do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní vlastníckeho práva k tomuto bytu, nevstupoval do bytového domu súp. č. XXXX, na Z. H.. Č.. X X. V., v ktorom býva a zdržiava sa navrhovateľka a to do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní vlastníckeho práva k bytu č. XX tohto bytového domu, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľku, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená a to do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní vlastníckeho práva k bytu Č.. XX bytového domu súp. č. XXXX, na Z. H.. Č.. X X. V., sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov a to času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní vlastníckeho práva k bytu č. XX bytového domu súp. č. XXXX, na Z. H.. Č.. X X. V.. 3. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že počas trvania manželstva cca v roku 1985 mala navrhovateľka úmysel podať návrh na rozvod manželstva, pričom medzi manželmi došlo aj k niekoľkomesačnej rozluke. Bývalý manžel sa navrhovateľke slovne vyhrážal, že jej vezme ich vtedy trojročnú dcéru. Po troch mesiacoch sa k navrhovateľke vrátil so žiadosťou o odpustenie a sľubom nápravy. Navrhovateľka mu vtedy uverila. Násilie však zo strany bývalého manžela neustále eskalovalo. Navrhovateľka mala strach iniciovať akékoľvek ďalšie konanie smerujúce k rozvodu manželstva. Počas tehotenstva sa bývalý manžel snažil navrhovateľku sociálne izolovať, zakazoval jej chodiť na verejnosť, vybavovať si administratívne záležitosti, navštevovať vlastnú rodinu, chodiť na pracovisko, riadiť motorové vozidlo. Toto jeho konanie však nebolo vyvolané obavami o zdravie navrhovateľky, ale išlo o formu sociálneho násilia. Počas trvania manželstva bývalý manžel namontoval do spoločného bytu na Z. H.. Č.. X X. V. kamerové zariadenie, aby počas jeho neprítomnosti mohol sledovať navrhovateľku, kde sa nachádza a čo robí. Týmto spôsobom potreboval navrhovateľku kontrolovať a mať ju vo svojej moci. Počas trvania manželstva v presne nezistenom čase bývalý manžel navrhovateľku fyzicky napadol a to tak, že ju otvorenou dlaňou udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil silné krvácanie z nosa a fraktúru nosa. Toto zranenie si vyžiadalo aj lekárske ošetrenie, pri ktorom navrhovateľka zo strachu z bývalého manžela uviedla ako mechanizmus zranenia náraz na palubnú dosku vozidla, pri prudkom brzdení. Následne sa obdobné fyzické napadnutia v dôsledku psychického amoku bývalého manžela opakovali cca každý druhý mesiac počas inkriminovaného obdobia od roku 1982 až do súčasnosti a to formou škrtenia a úderov otvorenou dlaňou do tela, najmä tvárovej oblasti. V prípade, ak v stave jeho psychického rozpoloženia nebola navrhovateľka v bezprostrednom dosahu, bývalý manžel rozbíjal veci zo spoločnej domácnosti, ktoré sa nachádzali v tom čase v jeho blízkosti. Takéhoto konania boli svedkami aj ich dve spoločné deti. Navrhovateľka v návrhu poukázala na konanie bývalého manžela dňa 27. 08. 2016, keď na navrhovateľku najprv slovne útočil, následne ju chytil oboma rukami okolo krku, v dôsledku čoho nemohla dýchať, udrel ju otvorenou dlaňou do oblasti tváre, následkom čoho padla na zárubňu dverí a zranila si ľavý lakeť. Privolanej hliadke OO PZ P. - L. navrhovateľka zo strachu z bývalého manžela uviedla len úder otvorenou dlaňou do oblasti tváre, ostatné zamlčala, na základe čoho bola bývalému manželovi uložená pokuta. Navrhovateľka podala dňa 30. 08. 2016 na bývalého manžela trestné oznámenie na OR PZ V. X., odbor kriminálnej polície, O.. B.Č. X/B, pretože ju fyzicky ohrozuje a má z neho strach, úmyselne však zľahčila opis skutočností z obavy uloženia trestu odňatia slobody bývalému manželovi. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že bývalý manžel sa v mesiaci december 2015 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pravidelne však navštevuje spoločný byt, z ktorého si vynáša bytové zariadenie a demontuje pevné časti bytového zariadenia ako podlahy, plastové okno, zámerne sa snaží spoločný byt urobiť nevhodným pre bývanie. Navrhovateľka sa z obáv a strachu pri jeho návšteve zamyká v izbe, bývalý manžel sa navrhovateľke vyhráža, spôsobuje jej psychické utrpenie. Navrhovateľka má za to, že pokiaľ nebude obmedzený vstup do bytu existuje dôvodná obava o jej život a zdravie. 4. Súd návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by uložil U. M., O.. XX. XX. XXXX, aby nevstupoval do bytu č. XX bytového domu súp. Č.. XXXX, na Z. H.. Č.. X X. V., v ktorom býva navrhovateľka vylúčil uznesením zo dňa 13. 09. 2016 na samostatné konanie a to s poukazom na ust. § 328 ods. 2 CSP. 5. Súd mal za osvedčenú naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, keďže správanie bývalého manžela navrhovateľky voči navrhovateľke opodstatňuje obavu o jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že bývalý manžel navrhovateľky bude v takomto správaní s prihliadnutím na doterajšie dlhodobé správanie aj naďalej pokračovať. Na základe uvedeného, navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi bývalými manželmi, pričom sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 6. V časti návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil bývalému manželovi navrhovateľky, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľku, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená súd návrh navrhovateľky zamietol, keďže navrhovateľka v tomto smere neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani bezprostredne hroziacu ujmu. Z návrhu nevyplýva skutočnosť, že došlo resp. dochádza zo strany bývalého manžela k uvedeným kontaktom ( písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ) vôbec alebo v takej miere, že by bola ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky. 7. Súd zamietol aj návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej by súd uložil bývalému manželovi aby nevstupoval do bytového domu súp. Č.. XXXX, na Z. H.. Č.. X X. V., v ktorom býva a zdržiava sa navrhovateľka a to do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní vlastníckeho práva k bytu č. XX tohto bytového domu, keď uložením zákazu vstupu do bytu a povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 150 m považoval úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a jej bývalým manželom za dostatočnú. 8. Navrhovateľke podaním návrhu vznikla poplatková povinnosť vo výške 99,- € ( 3 x 33 € ), ktorú nesplnila. Podľa § 10 ods. 2 písm. d) Zák. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. S poukazom na citované zákonné ustanovenie bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,-€ do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže navrhovateľka mala v konaní len čiastočný úspech. 10. Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie druhá strana, ktorá žiada odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zrušuje. Vo svojom odvolaní odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci. 11. Druhá strana namieta, že tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde, pričom uvádza, že počas 37 ročného manželstva medzi ním a navrhovateľkou sa odohral len jeden incident, medzi ním a navrhovateľkou, pričom ďalších 30 rokov už neprišlo k žiadnemu fyzickému incidentu. Druhá strana ďalej uvádza, že ak sa veci nedejú tak, ako to chce navrhovateľka, privádza ju to do zúrivosti, niekedy až takej, že nad sebou stráca kontrolu. Následne odvolateľ uvádza, že dňa 27.08.2016 v predmetnom byte telefonoval s ich spoločnou dcérou, keď navrhovateľka vbehla dnu, odvolateľovi chcela bránila telefonovať, ten sa ju snažil vytlačiť z izby von, pričom mu navrhovateľka roztrhla košeľu a uhryzla odvolateľa do predlaktia, na čo jej dal odvolateľ facku, po ktorej zavolala navrhovateľka hliadku OO PZ P.-L.. Tvrdenia, že ju odvolateľ chytil oboma rukami okolo krku, v dôsledku čoho nemohla dýchať a udrel ju otvorenou rukou do oblasti tváre sa nezakladajú na pravde. Trestné oznámenie, ktoré podala navrhovateľka obsahuje nepravdivé a prekrúcané fakty. Druhá strana ďalej tvrdí, že s navrhovateľkou sa dohodli na prerobení bytu na základe projektu, pričom súčasťou projektu je aj demontáž plastového okna na balkóne. Druhá strana taktiež tvrdí, že kameru v byte už niekoľko rokov nepoužíva a je demontovaná. 12. K odvolaniu druhej strany sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá tvrdí, že odvolanie odvolateľa neobstojí po právnej stránke a súčasne sa nestotožňuje ani so skutočnosťami v ňom uvedenými. Navrhovateľka poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/3/2016 zo dňa 11.10.2016. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že druhá strana pre ňu predstavuje neustále ohrozenie vyplývajúce z jeho nevypočítateľného násilného konania voči navrhovateľke. Navrhovateľka ďalej nesúhlasí s niektorými tvrdeniami druhej strany. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie druhej strany nie je opodstatnené. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podĺa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Súd neodkladné opatrenie nariadi v prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol (§ 327 C.s.p.) a zároveň sú splnené podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 C.s.p.). Nariadiť neodkladné opatrenie môže súd pred začatím konania, počas neho a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 C.s.p.), pokiaľ potreba bezodkladnej úpravy pomerov, resp. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Neodkladné opatrenia sa v súlade s účelom civilného sporového konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického) procesu. 19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, je však potrebné osvedčiť opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Vyplýva to z podstaty inštitútu neodkladného opatrenia, z jeho provizórnosti, dočasnosti, potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodnutie vo veci samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže navyše slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia nemá povahu dokazovania ako to upravuje Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, nemusí byť pred rozhodnutím o návrhu dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenie a dôvodnosť nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Osvedčenie je povinnosťou tej strany sporu, ktorá žiada nariadenie neodkladného opatrenia v konaní. 20. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila pravdepodobnosť nároku a potreby dočasnej úpravy pomerov. 21. Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie taktiež navrhovateľka a to v časti zamietnutého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ C.s.p. a výroku, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99 eur. Svoje odvolanie navrhovateľka odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, g/, h/ C.s.p. Odvolateľka tvrdí, že po vydanom neodkladnom opatrení sa správanie jej bývalého manžela markantne negatívne zmenilo. Druhá strana začala navrhovateľku telefonicky kontaktovať a slovne na ňu útočiť a naliehať na osobnom stretnutí, kontaktovať sa ju druhá strana mala snažiť aj skrz ich spoločných dospelých detí. 22. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že dňa 13.09.2016 pri podaní písomného návrhu na podateľňu súdu prvej inštancie uhradila formou kolku, zakúpeného na pošte súdny poplatok vo výške 33 eur. Navrhovateľka nepovažuje za dostatočne opodstatnený výrok súdu o je povinnosti uhradiť súdny poplatok vo výške 99 eur, nakoľko nemá za to, že každý nárok uplatnený v návrhu a jeho rozhodovanie by malo byť spoplatnené samostatne. 23. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila druhá strana, ktorá tvrdí, že dňa 21.09.2016 ešte nevedela o nariadení neodkladného opatrenia, pretože mu žalobkyňa odmietla dať klúče od poštovej schránky, na čo ju druhá strana telefonicky kontaktovala a chcela požiadať o klúče. 24. K vyjadreniu sa druhej strany podala vyjadrenie navrhovateľka, ktorá tvrdí, že vyjadrenie druhej strany je irelevantné, nakoľko skutočnosti v ňom obsiahnuté sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka uvádza, že telefonáty od druhej strany začali až po tom, čo podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka považuje takéto správanie druhej strany za odôvodnené vzbudzovanie strachu a obáv u nej a domnieva sa, že toto konanie je zo strany jej bývalého manžela účelové so zámerom spôsobiť jej psychické utrpenie. 25. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené. 26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 27. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že nie je možné vyhovieť odvolaniu navrhovateľky v časti jej zamietnutého návrhu a to z dôvodu, že nariadené neodkladné opatrenie v podobe, v akej ho nariadil súd prvej inštancie odvolací súd považuje za dostatočné na dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľka vo zvyšnej časti svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s odôvodnením predmetného uznesenia súdu prvej inštancie. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesene súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).