Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/129/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200241 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1609200241.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava proti žalovanému: W. M., Z. V.. N. XXXX/XX, W., zastúpený: JUDr. Milanom Malatom, advokátom, AK Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. novembra 2014, č. k. 5C/165/2009-105, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23. novembra 2014, č. k. 5C/165/2009-105 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 967,65 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 662,37 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.259,34 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 27.06.2007 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 195,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom diaľkového kábla v traťovom úseku W. - O. Y., ktorý dňa 06.03.2007 v čase o 15,31 hod. pri zemných prácach strojným mechanizmom pretrhol žalovaný. Skutok nebol trestným činom ani priestupkom. Podľa vyjadrenia svedka p. V. v takomto kábli sú vedené zabezpečovacie systémy, IT technika, energetická služba a dispečerské zabezpečenie. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 3.259,34 eur pozostávajúca z troch položiek, a to z materiálu, ktorý bol použitý a spotrebovaný na odstránenie poškodeného kábla. Tento materiál bol vydaný cez systém žalobcu M. L. na E. Č.. XXXXXXXXXXXX, pričom bol spotrebovaný materiál v cene 385,86 eur. Druhou položkou bol výkon zamestnancov, práca ktorá bola vykonávaná na odstránenie závady. Práce boli vykonané v rozsahu 168 hodín. Hodina výkonu zamestnanca v roku 2007 bola stanovená vo výške 14,37 eur (433,01 eur). Treťou položkou bola réžia, percentá réžie boli stanovené riaditeľstvom údržby železničnej infraštruktúry ŽSR Bratislava. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Právne vec posúdil podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 8 ods. 1, ods. 3 zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach, § 415, § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi bola spôsobená škoda tým, že dňa 06.03.2007 bol pretrhnutý v ochrannom pásme železničnej dráhy v traťovom úseku W. - O. Y. N. XXXXX diaľkový kábel. Tento bol pretrhnutý pri vykonávaní zemných prác strojným mechanizmom, ktorý riadil žalovaný. Išlo o nespornú skutočnosť. Žalovaný namietal to, že sám žalobca nedodržal vlastnú technickú normu pri uložení diaľkového kábla do zeme. Keby sa tak stalo, nedošlo by k jeho pretrhnutiu. Preto žiadal, aby súd zohľadnil aj zodpovednosť žalobcu. Zemné práce v ochrannom pásme dráhy sa môžu vykonávať len so súhlasom príslušného dráhového správneho úradu. Podľa súdu prvého stupňa pri činnosti vykonávanej žalovaným nepochybne išlo o zemné práce v ochrannom pásme dráhy, na ktoré bol potrebný súhlas. Žalovaný takýmto súhlasom nedisponoval. Rovnako pre riadenie strojného mechanizmu, ktorým došlo k pretrhnutiu diaľkového kábla, bolo potrebné mať vodičské oprávnenie skupiny „T“. Žalovaný porušil právnu povinnosť uloženú mu osobitným zákonom, ako vodič motorového vozidla osobitnej skupiny motorových vozidiel, nedisponoval súhlasom príslušného správneho úradu na vykonávanie zemných prác v ochrannom pásme dráhy a svojou neopatrnou činnosťou (aj, keď nie úmyselne) pretrhol diaľkový železničný kábel. Porušil tak ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto za vznik škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi, zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla, mal súd riadne za preukázanú. Vzhľadom k tomu súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetko, čo v konaní vyšlo najavo, nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, keďže listinné dôkazy predstavovali jednostranné právne úkony žalobcu vychádzajúce z jeho systémov, pričom pre žalovaného nedeklarovali skutočnú hodnotu dodaného materiálu. Žalobca nepreukázal, kedy, od koho a za akú obstarávaciu cenu jednotlivé súčiastky nadobudol. Súd prvého stupňa vychádzal z výšky hodnôt materiálov určených žalobcom, bez toho, aby overil, či takto určené ceny zodpovedajú reálnym hodnotám. Žalovaný v tomto smere navrhoval znalecké dokazovanie, ktorému však súd nevyhovel. Žalobca napokon nepreukázal, či ním deklarované množstvo a druh spotrebovaného materiálu zodpovedal skutočnosti. Nepreukázal reálne dodanie ním uvádzaného materiálu na opravu pretrhnutého diaľkového kábla. Rovnako žalobca nepreukázal výkon pracovnej činnosti zamestnancov v rozsahu 168 hodín. Pokiaľ ide o percentnú réžiu, ako tretiu položku výšky škody, v tejto zložke úplne absentuje preukázanie oprávnenosti nároku ako náhrady škody, keďže ani žalobca neuviedol, či sa má jednať o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk, akým právnym titulom má byť táto zložka škody oprávnená a legitímna. V ďalšom poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje vysporiadanie sa s námietkou žalovaného o zavinení a vzniku škodovej udalosti samotným žalobcom. Žalovaný v konaní preukázal, že predmetné diaľkové káble mali byť do zeme osádzané presne vymedzeným postupom s náležitou ochranou alebo značením. Uvedené napokon potvrdil aj samotný žalobca, keď uviedol, že hĺbka uloženia diaľkového kábla mala byť 0,8 metra. Hĺbka ako aj samotné osadenie (označenie, uloženie do ochranného krytu) diaľkového kábla nezodpovedalo predpisom, ktorými bolo žalobca viazaný. Žalovaným vykonávané práce zasahovali do povrchu maximálne 15 - 18 cm, a zďaleka sa teda nepribližovali technický vyžadovanej hĺbke uloženia diaľkového kábla. Rovnako z rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, či zásah do povrchu zeme v hrúbke do 20 cm možno považovať za zemné práce, predpokladané zákonom o dráhach. Podľa žalovaného sa jedná o taký zásah do povrchu, ktorý môže byť spôsobený bežnou činnosťou človeka, bez použitia osobitných technických zariadení. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu príslušných noriem. Ak by bol diaľkový kábel uložený v predpísanej hĺbke a predpísaným spôsobom nedošlo by vôbec k spôsobenej škode, nakoľko rozdiel medzi predpísanou hĺbkou osadenia diaľkového kábla a zásahom zo strany žalovaného predstavoval minimálne 60 cm. Konaním žalobcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby súd v konaní aplikoval § 441 Občianskeho zákonníka a posudzoval zodpovednosť za vzniknutú škodu aj vo vzťahu k žalobcovi. Keďže súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, jeho rozhodnutie možno považovať za arbitrárne. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na to, že pre posúdenie výšky škody je potrebné vychádzať z ceny, ktorá by bola najpravdepodobnejšie vynaložená na opravu v opravovni k tomu určenej, a to vo všeobecnosti, a nielen pre tento konkrétny prípad. Je preto nepodstatné, či žalobca výšku škody určil na základe svojich interných prepočtov prípadne ju zdokladoval dôkazmi vyhotovenými treťou stranou. Diaľkový kábel bol do zeme uložený v rokoch 1966 - 1967, pričom norma, na ktorú sa žalovaný odvoláva, nadobudla účinnosť až v roku 1984. Žalovaný týmto nepreukázal rozpor medzi konaním žalobcu a právnymi predpismi. Aj v prípade, ak by citovaná norma (ON 34 2609) bola platná i v čase ukladania kábla do zeme, žalobca poukázal na výpoveď svedka V., a dokumentáciu predloženú v rámci konania, z ktorých vyplýva, že kábel bol v čase jeho ukladania uložený do hĺbky 0,8 metra. Ak by žalovaný požiadal o súhlas príslušný dráhový správny úrad, tento úrad by mu v rámci svojho záväzného stanoviska určil polohu kábla. Pokiaľ by žalovaný nekonal v rozpore s týmto stanoviskom, k preseknutiu kábla by nedošlo, a to bez ohľadu nato, v akej hĺbke by sa tento kábel nachádzal. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní konanom dňa 15.02.2016 a 09.05.2016, doplnil dokazovanie o výsluch žalovaného, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. Predovšetkým, medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav veci a teda nebolo sporné, že na pozemku žalovaného sa nachádza diaľkový kábel Železníc Slovenskej republiky, ktorý dňa 06.03.2007 pri prácach strojným mechanizmom pretrhol žalovaný. Nebolo sporné, že predmetný kábel sa nachádza v ochrannom pásme a pre výkon zemných prác uskutočňovaných v ochrannom pásme dráh sa vyžadoval príslušný súhlas dráhového orgánu. Rovnako nebolo sporné (a nepoprel to ani žalobca), že predmetný diaľkový kábel nebol v čase vzniku škodovej udalosti umiestnený v predpísanej hĺbke 0,80 m (hoci bol v tejto hĺbke uložený v čase jeho ukladania - v 80 - tych rokoch), ale len v hĺbke cca 20 cm od zemského povrchu. Výsluchom žalovaného odvolací súd zistil, že tento nevykonával „klasické“ zemné práce na svojom pozemku, ale iba prostredníctvom nakladača Ú. XXX zhŕňal neporiadok (betóny zo starých maštalí, pneumatiky a pod.), nakoľko chcel pozemok využívať za účelom parkovania nákladných vozidiel. Pri čistení pozemku zavadil do betónu, ktorý pred sebou tlačil a pri tomto došlo k porušeniu diaľkového kábla. Túto skutočnosť ihneď oznámil železnici v W., a následne to pracovníci z Z. začali opravovať. Odpad na pozemku prostredníctvom nakladača iba tlačil na jedno miesto, do zeme s lyžicou nakladača nerýpal. Nemal vedomosť o tom, že sa pod zemou nachádzajú nejaké káble. V tomto smere na liste vlastníctva nebola zapísaná žiadna ťarcha v prospech žalobcu. Nevedel o tom, že sa tam nachádza nejaké ochranné pásmo. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalovaný porušil právnu povinnosť, keď vykonával zemné práce na svojom pozemku v ochrannom pásme železničných dráh bez príslušného súhlasu dráhového orgánu. Pri týchto zemných prácach pretrhol diaľkový kábel žalobcu a preto je zodpovedný za vznik škody v podobe nákladov vynaložených na jeho opravu. Tento záver odvolací súd nepovažoval za správny. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku zavineného konanie škodcu, teda, ak zavinené protiprávne konanie škodcu a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. Zavinené porušenie povinností zo strany škodcu nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou, ktorá je dôležitá, podstatná a značná. V danej veci nebolo sporné, že žalovaný pri prácach vykonávaných na svojom pozemku nemal súhlas (kladné rozhodnutie) príslušného dráhového orgánu. Odvolací súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťou, či žalovaný takýto súhlas na výkon práce potreboval (žalobca tvrdil, že takýto súhlas potrebný bol, žalovaný tvrdil, že takýto súhlas nepotreboval, nakoľko nevykonával na svojom pozemku zemné práce), nakoľko z vykonaného dokazovania (pred súdom prvého stupňa ako i výsluchom žalovaného v odvolacom konaní) nepochybne vyplynulo, že k roztrhnutiu diaľkového kábla by došlo aj v prípade súhlasu príslušného dráhového orgánu s výkonom zemných prác. Samotný žalobca v tomto smere uviedol, že je bežné, že príslušný dráhový orgán s výkonom prác súhlasí, iba vo svojom povolaní vyznačí trasu kadiaľ diaľkový kábel po pozemku prechádza a upozorní vykonávateľa týchto prác, aby v tomto smere zvýšil svoju opatrnosť. Ak by aj žalovaný neporušil svoju prípadnú povinnosť ohlásiť výkon prác na svojom pozemku príslušnému dráhovému orgánu, ak by aj mal súhlas príslušného dráhového orgánu s ich uskutočnením, aj tak by došlo k škodovej udalosti, nakoľko jej príčinou nebola absencia prípadného súhlasu dráhového orgánu s výkonom práce, ale skutočnosť, že predmetný diaľkový kábel bol umiestnený iba v hĺbke cca 20 cm (viď pripojené fotografie z miesta škodovej udalosti) od zemského povrchu (a nie je v predpísanej hĺbke 0,80 m). Ak by teda aj žalovaný bol nanajvýš opatrný pri čistení svojho pozemku a tak ako tvrdil vo svojej výpovedi, neporiadok (betónové zvyšky) iba tlačil prostredníctvom nakladača a týmto spôsobom mohol zahrabnúť do hĺbky pozemku 20 cm, aj tak by došlo k pretrhnutiu diaľkového kábla, keďže tento nebol uložený v predpísanej hĺbke. Priamou príčinou vzniku škody tak nebola skutočnosť, že žalovaný vykonával práce na svojom pozemku (či už zemné alebo upratovacie) bez súhlasu príslušného bradlového orgánu, ale ňou bola skutočnosť, že dráhový kábel nebol v čase vzniku škody umiestnený v stanovenej hĺbke 0,80 m. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného (teda žalobcu), ktorý bol v danom prípade povinný preukázať (okrem iných) aj priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že príčinou vzniku škody (roztrhnutie diaľkového kábla) bolo spôsobené skutočnosťou, že žalovaný neohlásil výkon prác na svojom pozemku príslušnému dráhovému orgánu, resp. nemal k výkonu týchto prác požadovaný súhlas. Predovšetkým nepreukázal, že žalovaný vykonával na pozemku práce, ktoré možno považovať za zemné práce podľa § 8 ods. 1 zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach, keď nepredložil žiaden dôkaz vyvracajúci tvrdenie žalovaného, že tento vykonával iba čistiace práce bez toho, aby nakladačom zaberal aj do zemského povrchu. Navyše z ust. 8 cit. zákona ďalej vyplýva, že súhlas dráhového orgánu sa nevyžaduje pre stavby, na ktoré sa nevyžaduje územné rozhodnutie, postačí ohlásenie stavebnému úradu, sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu (§ 8 ods. 3). Keď sa nevyžaduje súhlas dráhového orgánu na tieto stavby, je zrejmé, že súhlas zrejme nebol potrebný ani na „čistiace práce“, ktoré navyše nie sú ani len stavbami. Rovnako aj pri prípadnom výkone prác, na ktoré nie je potrebný súhlas dráhového orgánu (§ 8 ods. 3) by došlo k pretrhnutiu diaľkového kábla, keďže tento nebol v čase vzniku škody umiestnený v predpísanej hĺbke. Navyše konaním žalovaného (čistiace práce) súčasne dochádzalo aj plneniu si povinností vlastníka pozemku vyplývajúcich mu z ust. § 8 ods. 4, resp. ods. 5 zák. č. 164/1996 Z.z.. V zmysle cit. ustanovení je vlastník (správca, užívateľ) nehnuteľností a vedení v ochrannom pásme dráhy povinný na vlastné náklady udržiavať tieto nehnuteľnosti a vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby dráhu a dopravu na dráhe neohrozoval a neobmedzoval. V záujme bezpečnosti dráhy a dopravy na dráhe je vlastník (správca, užívateľ) nehnuteľnosti povinný v ochrannom pásme dráhy odstrániť stromy, kry, iné porasty alebo upraviť, prípadne odstrániť iné prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Žalovaný čistiacimi prácami (okrem vlastnej potreby) odstraňoval i prekážky (staré kusy betónu, pneumatiky) , ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Žalobca tak v konaní nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, keď príčinnou vzniku škody nebola skutočnosť, že žalovaný vykonával práce na svojom pozemku (a v ochrannom pásme) bez ohlásenia dráhovému orgánu, ale ňou bola skutočnosť, že dráhový kábel nebol v čase vzniku škodovej udalosti umiestnený v predpísanej hĺbke 0,80 m a teda k jeho pretrhnutiu by došlo pri akejkoľvek činnosti (či už s potrebným súhlasom dráhového orgánu alebo nie), ktorou by sa zasiahlo do zemského povrchu do hĺbky cca 20 cm. Žalobca navyše nepreukázal, že práce vykonávané žalovaným podliehali oznamovacej povinnosti podľa § 8 ods. 1 zák. č. 164/1996 Z.z., a nepreukázal, že by žalovaný pri „čistiacich prácach“ si počínal tak, že vykonávanými prácami zasahoval do zemského povrchu hlbšie ako 20 cm. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému. Trovy prvostupňového konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 195,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca v prvostupňovom konaní vykonal 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 03.05.2012, 18.09.2014, 23.10.2014) á 121,17 eur + rež. paušál 2 x 6,95 eur, 1 x 7,63 eur, 2 x 8,04 eur + 20% DPH ) - § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v prvostupňovom konaní tak predstavujú sumu 967,65 eur (772,15 eur + 195,50 eur). Odvolací súd nepriznal žalovanému odmenu za úkon právnej služby - druhú poradu s klientom, nakoľko nemal tento úkon právnej služby preukázaný zo strany žalovaného. Žalovaný k vyčísleniu trov konania nepripojil žiaden záznam o rokovaní s klientom, resp. o priebehu takejto porady. Trovy odvolacieho konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku vo výške 195,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalovaného, pričom právny zástupca žalovaného v odvolacom konaní vykonal 3 úkony právnej služby (odvolanie, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 15.02.2016, 09.05.2016) á 121,17; rež. paušál 1 x 8,39 eur, 2 x 8,58 eur + 20% DPH. Trovy odvolacieho konania žalobcu tak predstavujú sumu 662,37 eur (466,87 eur + 195,50 eur). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.