Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/610/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610203995 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1610203995.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: Y. Y., bytom V. G.. Č.. XXXX, Y., zast. advokátom JUDr. Jozefom Naništom, Kukučínova ul. č. 67, Malacky proti žalovanému: T. Y., bytom F. G.. Č.. XXX, Y., zast. advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 14. septembra 2015, č. k. 4C/144/2010- 250, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej p o t v r d z u j e . Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania sa z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX Y.X, parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX Y.X, všetky zapísané na LV pre kat. úz. Y. č. XXXX a povinnosť odovzdať tieto nehnuteľnosti žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 1.110,21 eur k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že nedatovanou kúpnou zmluvou žalovaný kúpil od žalobkyne predmetný rodinný dom s parcelami č. XXX, XXX/X za kúpnu cenu 750.000,- Sk, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená pri podpise zmluvy. Táto kúpna zmluva bola vložená do katastra nehnuteľností pod č. U.-XXXX/XX, dňa 22.11.2007. Zmluva je opatrená podpisom „Y.“, ktorý podľa knihy osvedčenia pod č. XXX/XX osoba, ktorá zmluvu podpísala, uznala za vlastný dňa 04.10.2007 pred oprávnenou osobou Obvodného úradu U.Q. I. A.. Osvedčovacia doložka obsahuje pravdivé údaje o rodnom čísle žalobkyne, adrese jej trvalého pobytu a čísle jej občianskeho preukazu. V čase predmetného prevodu boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené ťarchou a to právom ich doživotného užívania zo strany Ľ. Y. E. Y.C. Y.. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Malacky ČVS:ORP-175/OJP-MA-2010 súd prvého stupňa zistil, že na základe trestného oznámenia žalobkyne z 21.01.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ dňa 04.10.2007 na Obvodnom úrade U. Ú.C. A. vystupoval v mene Y. Y. (žalobkyne) a v jej mene podpísal kúpnu zmluvu, podľa ktorej Y. Y. predala T. Y. predmetné nehnuteľnosti a spôsobil jej tak svojím konaním škodu vo výške najmenej 750.000,- Sk. V uvedenej trestnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Znalkyňa Mgr. Ľubica Benková na základe skúmania podpisov na vyššie uvedenej kúpnej zmluve dospela k záveru, že podpis žalobkyne ako predávajúcej umiestnený v ľavej dolnej časti poslednej strany predmetnej zmluvy nie je jej pravým podpisom. Znalkyňa tiež v posudku uviedla, že ani podpis „Y.“ v osvedčovacej knihe podpisov Ministerstva obrany SR OÚ U. A.Q. zo 04.10.2007 nie je pravým podpisom žalobkyne. Z prehlásenia V. J. z 20.03.2008 vyplynulo, že od 31.07.2007 do 15.10.2007 žalobkyňa bývala s ňou vo U. U. V. a v uvedenom období neopustila U. E. U. U. sa teda nachádzala aj dňa 04.10.2007. Spoločnosť L. Z. Z. v potvrdení z 11.02.2008 uviedla, že žalobkyňa bola v čase od 15.09.2007 do 15.10.2007 zamestnaná v tejto spoločnosti na plný úväzok a v uvedenom období pracovala minimálne 40 hod./5 dní v týždni. Žalovaný je zapísaný na LV pre kat. úz. Y. Č.. XXXX ako vlastník predmetných nehnuteľností s tým, že titulom ich nadobudnutia je vyššie uvedená kúpna zmluva vložená do katastra nehnuteľností pod U.-XXXX/XX. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa v prvom rade prejudiciálne zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy, ktorou mal žalovaný nadobudnúť od žalobkyne predmetné nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že pri posúdení otázky vlastníckeho práva sa súd môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Totiž v zmysle ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. sú údaje katastra - medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane údajov o vlastníkoch nehnuteľností - hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Toto ustanovenie teda vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala a vzhľadom na to je táto kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). V tomto ohľade súd prvého stupňa poukázal na znalecký posudok znalkyne z odboru písmoznalectvo a tiež na to, že z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne a z vyhlásenia V. J. vyplynulo, že žalobkyňa sa dňa 04.10.2007 zdržiavala mimo územia SR vo U. a teda sa v čase uznania podpisu na kúpnej zmluve zo 04.10.2007 pred overujúcim orgánom (Obvodný úrad U. I. A.) nemohla overenia podpisu osobne zúčastniť. Vzhľadom na uvedené je žalobkyňa naďalej vlastníčkou predmetných nehnuteľností, vypratania ktorých sa domáha. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva (§ 126 Obč. zák.). Žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva a uskutočňuje v nich stavebné úpravy, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich žalobkyni cestou jej právneho zástupcu. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že treba ako prejudiciálnu otázku skúmať platnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa kúpila predmetné nehnuteľnosti od svojich rodičov, keďže podľa žalovaného v čase podpisu tejto zmluvy žalobkyňa nebola na území SR. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že príslušné kúpne zmluvy (kúpna zmluva uzavretá medzi Ľ. Y. E. Y. Y. a kúpna zmluvy uzavretá medzi žalobkyňou ako kupujúcou a Ľ. Y.) boli riadne uzavreté a podpísané účastníkmi týchto zmlúv. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Pri výpočte trov právneho zastúpenia žalobkyne súd prvého stupňa vychádzal z toho, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť nahradiť jej trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 9.563,11 eur. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri vyčíslení trov právneho zastúpenia. Podľa nej mal súd prvého stupňa vyčísliť základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom tarifnou hodnotou veci je hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 130.000,- eur. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 18/2008, na ktoré poukázal súd prvého stupňa pri odôvodňovaní výroku o náhrade trov právneho zastúpenia, žalobkyňa uviedla, že s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nesúhlasí. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním aj žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou dobromyseľne. Rodinný dom rekonštruoval a do rekonštrukcie investoval 25.503,76 eur. Náhradu týchto nákladov uplatnil vzájomným návrhom, ktorý však súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez toho, aby vypočul žalobkyňu k okolnostiam, za ktorých nadobudla predmetné nehnuteľnosti ona, ako aj k náhrade nákladov, ktoré vynaložil na rodinný dom. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení, že žalobkyňa kúpnu zmluvu, ktorou mala predmetné nehnuteľnosti predať žalovanému, nepodpísala. Toto skutkové zistenie súdu prvého stupňa žalovaný v odvolaní nespochybnil. Dôsledkom tejto skutočnosti (nepodpísania kúpnej zmluvy žalobkyňou) je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Obč. zák.. Odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku (viď najmä str. 7 odôvodnenia) pokiaľ ide o skutkové zistenie, že žalobkyňa predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala, resp. pokiaľ ide o vyhodnotenie dokazovania vykonaného v tomto ohľade. Predmetná kúpna zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom a táto absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku (ex tunc). Treba preto vychádzať z toho, že žalobkyňa nikdy nestratila vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. že žalovaný sa nikdy nestal ich vlastníkom. Žalobkyňa má preto v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho práva. V konaní bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý zároveň vykonáva rekonštrukciu rodinného domu. Tým žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Preto jej súd prvého stupňa správne poskytol ochranu vyplývajúcu z § 126 ods. 1 Obč. zák. a žalovanému uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať. Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať aj napriek tomu, že je na LV pre kat. úz. Y. Č.. XXXX zapísaný ako ich vlastník. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní o vypratanie predmetných nehnuteľností bolo možné prejudiciálne riešiť otázku ne/platnosti predmetnej kúpnej zmluvy a teda aj otázku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Údaj v katastri nehnuteľností o tom, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný, je síce hodnoverný a záväzný, ale iba pokiaľ by sa nepreukázal opak (§ 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.). V prejednávanej veci sa však opak preukázal, t. j. vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Treba však uviesť, že na základe rozsudku zaväzujúceho žalovaného sporné nehnuteľnosti vypratať, správa katastra zrejme nezapíše záznamom žalobkyňu do katastra nehnuteľností ako ich vlastníčku (viď § 36a, v spojení s § 46 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.). Preto bude žalobkyňa zrejme musieť podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, prípadne žalobu o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, aby dosiahla, že na príslušnom liste vlastníctva bude zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností. Odvolacia argumentácia žalovaného nie je dôvodná. keďže predmetná kúpna zmluva je postihnutá absolútnou neplatnosťou, dobromyseľnosť žalovaného pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností nie je právne významná. Dobrá viera žalovaného by mala právny význam iba v prípade, ak by tvrdil, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním. Toto žalovaný v konaní netvrdil. Naviac, predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2007 (nie však dňa 14.10.2007, ako to uvádza v odvolaní žalovaný, keďže údajný podpis žalobkyne na nej bol “osvedčený“ už dňa 04.10.2007), pričom žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 27.05.2010, teda pred uplynutím 10 - ročnej vydržacej doby uvedenej v § 134 ods. 1 Obč. zák.. Inými slovami, žalovaný nemohol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržať, i keby boli splnené ostatné podmienky vzniku vlastníckeho práva vydržaním. Pre rozhodnutie predmetnej veci nemá význam otázka investícií žalovaného do rodinného domu. Táto otázka bude predmetom samostatného konania na súde prvého stupňa začatého vzájomným návrhom žalovaného o zaplatenie 25.503,76 eur, ktorý súd prvého stupňa uznesením zo 17.07.2014, č. k. 4C/144/2010- 218 vylúčil na samostatné konanie. Okrem toho, otázka nároku žalovaného na náhradu nákladov, ktoré vložil rekonštrukcie predmetného rodinného domu, nemá žiadny súvis s tým, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti aj s rodinným domom užíva neoprávnene. Je pravda, že súd prvého stupňa žalobkyňu nevypočul. Súd prvého stupňa dôvody tohto svojho postupu vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 9 prvý odsek odôvodnenia) a odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom a absencia jej výsluchu nemala vplyv na správnosť skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Okrem toho, bola by to iba žalobkyňa, ktorá by prípadne mohla namietať, že súd prvého stupňa jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom. Ako je to uvedené vyššie, otázka investícií žalovaného do rodinného domu nemá význam pre rozhodnutie prejednávanej veci. Preto výsluch žalobkyne k tejto otázke nebol potrebný. V spise sa nachádza kúpna zmluva zo 14.08.2003 vložená do katastra nehnuteľností dňa 24.05.2004, pod č. U.-XXXX/XX, ktorou žalovaná kúpila predmetný rodinný dom od svojich rodičov. Táto kúpna zmluva je riadne podpísaná jej účastníkmi na strane predávajúcich i na strane kupujúcej. Rovnako je v spise založená kúpna zmluva zo 14.08.2003 vložená do katastra nehnuteľností dňa 20.08.2003, pod č. U.-XXXX/XX. Aj táto kúpna zmluva je riadne podpísaná jej účastníkmi. Iba všeobecné tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať okolnosťami, za ktorých žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je preto neopodstatnené. Pokiaľ mal žalovaný na mysli to, že žalovaná podľa neho nezaplatila rodičom kúpnu cenu (čo tvrdil v priebehu prvostupňového konania - viď podanie z 11.05.2012 na č. l. 243), odvolací súd poukazuje na to, že ak by aj žalovaná rodičom kúpnu cenu neuhradila, táto skutočnosť by sama osebe nemala za následok neplatnosť kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo veci samej, t. j. vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti a odovzdať ich žalobkyni. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 30.11.2009, sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 uviedol: „V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu.“ V prejednávanej veci žalobkyňa zaplatila poplatok za žaloby vo výške vyplývajúcej z pol. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. vo výške 99,50 eur. Pol. 1 písm. b/ sadzobníka ustanovuje výšku súdneho poplatku v prípade, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Vzhľadom na to v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu bolo treba trovy právneho zastúpenia žalobkyne vyčísliť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Postup súdu prvého stupňa bol teda správny. Napriek tomu odvolací súd nemohol potvrdiť napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania. V tejto časti je totiž napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Výpočet trov konania na str. 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku je zmätočný. Žalobkyňa totiž nezaplatila poplatok za žalobu vo výške 341,50 eur, ale vo výške 99,50 eur. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia žalobkyne vyčíslené súdom prvého stupňa na str. 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba uviesť, že v roku 2010 predstavovala 1/13 výpočtového základu sumu 55,49 eur, v roku 2012 sumu 58,69 eur, v roku 2014 sumu 61,87 eur a v roku 2015 sumu 64,53 eur. Na str. 10 v treťom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že trovy právneho zastúpenia žalobkyne predstavujú sumu 1.999,55 eur, ale v 5. odseku tej istej strany už súd prvého stupňa konštatuje, že trovy právneho zastúpenia žalobkyne predstavujú sumu 1.100,21 eur. Pritom súčet úkonov právnej služby vykonaných právnym zástupcom žalobkyne uvedených na str. 10 v 4. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku predstavuje sumu 569,65 eur. Nie je teda možné ustáliť, na akom základe dospel súd prvého stupňa k tomu, že trovy právneho zastúpenia žalobkyne predstavujú sumu 1.110,21 eur. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. výrok napadnutého rozsudku o trovách konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.