Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/218/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611207868 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611207868.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, Y., 2/ Ing. I. W., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, Y., obaja zast. JUDr. Vladimír Bajtoš, advokátska kancelária BHZ & PARTNERS, Alžbetina 3, Košice, proti odporcom: 1/ Ing. G. Y.W., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, H., 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, 3/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, M. G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. septembra 2014 č.k. 5C 116/2011-152 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pre kat. úz. I., obec I., okres I. ako parc. registra „J.“ KN č. XXX o výmere 1421 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“), a to tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov Ing. V. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a Ing. I. W., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. XXXX/XX, Y. prikázal novovzniknutú parcelu č. XXX/ XXX o výmere 533 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X a do podielového spoluvlastníctva odporcov novovzniknutú parcelu XXX/XXX o výmere 888 m2 a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX pre odporcu 1/ Ing. G. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, H. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX pre odporcu 2/ V.. Y. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX pre odporkyňa 3/ Z. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, M. G., podľa geometrického plánu vyhotoviteľa Geodet - M. Š., zo dňa 18.03.2011, overeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom toho času Správou katastra Malacky dňa 29.03.2011, pod číslom XXX/XXXX, ktorý je nedeliteľnou súčasťou rozsudku, a odporcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 9.471,94 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci sú spoluvlastníci vyššie uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, pre kat. úz. I., parcely registra „J.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXX o výmere 1421 m2 - trvalé trávne porasty, a to v spoluvlastníckych podieloch - navrhovatelia 1/ a 2/ spolu 3/8 k celku, odporca 1/ v 4/16 k celku, odporca 2/ v 5/16 k celku a odporkyňa 3/ v 1/16 k celku. Mal tiež za preukázané, že nakoľko k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku nedošlo, dali navrhovatelia 1/ a 2/ vyhotoviť geometrický plán na reálnu deľbu pozemku, podľa ktorého by rozdelením pôvodnej parcely č. XXX vznikla nová parcela č. XXX/XXX o výmere 533 m2 a parcela č. XXX/XXX o výmere 888 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú tiež vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX vo výmere 1072 m2 - trvalé trávne porasty a č. XXX vo výmere 2170 m2 - orná pôda, nachádzajúcich sa v kat. úz. I., a z informatívnej kópie mapy obce I. vyplýva, že pozemky parc. č. XXX a XXX sú susediace, pričom pozemok parc. č. XXX bezprostredne v celej dĺžke susedí s pozemkom parc. č. XXX, pričom zámerom navrhovateľov 1/ a 2/ je vytvoriť spojením pozemkov, ktoré už vlastnia, a novovytvoreného pozemku jednu nehnuteľnosť. Z argumentácie navrhovateľov a odporcov ustálil, že navrhovatelia sa snažili najprv riešiť situáciu odpredajom ich podielu a až následne „priečnou“ reparcelizáciou, ktorú navrhoval odporca 2/, pričom s rozdelením tak ako to navrhol odporca 2/ nesúhlasili, nakoľko by podľa ich názoru boli poškodení všetci zúčastnení. Uviedol, že navrhovatelia argumentovali aj nemožnosťou rozdelenia pozemku parc. č. XXX o výmere 1421 m2 medzi účastníkov pri zachovaní minimálnej rozlohy 1000 m2. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 136 ods. 1 a 2, § 141 ods. 1, a § 142 Obč. zák. a vysvetlil, že spoluvlastníkov v zásade nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, a že navrhovatelia nemusia tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Skonštatoval, že ak odporcovia netvrdia a nepreukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je namieste toto spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Uviedol, že odporcovia nesúhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva z dôvodov, ktoré nesúviseli s prejednávanou vecou. Vysvetlil, že súd má pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zobrať do úvahy kritéria uvedené v ust. § 142 ods. 1 Obč. zák., a takýmto kritériom je okrem iného aj veľkosť podielov a účelné využite veci. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovatelia vlastnia podiel 3/8, teda najväčšiu časť, a v súlade s kritériom veľkosti podielov a účelného využitia veci je taký návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, ako ho navrhli navrhovatelia, nakoľko títo vlastnia hneď vedľa pozemku parc. č. XXX, ktorý je predmetom sporu, v celosti ďalšie dva pozemky parc. č. XXX a XXX, a navrhovanou reálnou deľbou tak môže vzniknúť jedna súvislá parcela vo vlastníctve navrhovateľov. Vyhodnotil, že odporcovia žiadny podobný návrh, ktorý by viedol k účelnému využitiu veci nepredložili, iba tvrdili, že navrhované riešenie ich poškodzuje. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal ich náhradu vo výške 9.471,94 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 6.776,38 eur, náhrady za stratu času ich právneho zástupcu v sume 955,59 eur, náhrady cestovných výdavkov ich právneho zástupcu vo výške 873,53 eur, zaplatených súdnych poplatkov v sume 476,50 eur a 33 eur, a z výdavkov na vyhotovenie geometrického plánu s potrebným množstvom kópií v sume 356,94 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 1/, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, a poukázal na to, že súd prvého stupňa neuviedol podstatnú skutočnosť, že geometrickým plánom sa mení druh pozemku novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXX/XXX, ktorú prikazuje navrhovateľom do bezpodielového spoluvlastníctva, a to z trvalého trávneho porastu na ornú pôdu. Uviedol, že zmenou druhu pozemku z trvalého trávneho porastu na ornú pôdu stanovujú platné právne predpisy povinnosť osobitného postupu, nakoľko nie je možné drobenie poľnohospodárskej pôdy, pričom podľa listu vlastníctva č. XXX sa pozemok parc. č. XXX nachádza v extraviláne obce. Namietal, že geometrický plán, podľa ktorého súd prvého stupňa rozhodoval, nerešpektuje platný územný plán obce. Uviedol, že zrušenie podielového vlastníctva tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, poškodzuje jeho práva ako vlastníka tým, že výmera pozemkov klesá pod obcou stanovených a požadovaných 800 m2, a šírka pozemku je v rozpore s možnosťou stavby na predmetnom pozemku, ktorý je z hľadiska územného plánu určený na výstavbu rodinných domov. Nesúhlasil ani s výškou trov konania, a to najmä z dôvodu, že boli vyčíslené aj s použitím osobného motorového vozidla, avšak podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov, tento používal ako dopravu vlak. Bol toho názoru, že uvedená skutočnosť vnáša pochybnosti do vyúčtovaných nákladov, ktoré považoval za neprimerane vysoké. Navrhovatelia žiadali vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 618,49 eur. Uviedli, že geometrickým plánom zmenený druh pozemku z trvalého trávnatého porastu na ornú pôdu nemá žiaden vplyv na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasili ani s vyjadrením odporcu 1/, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude predstavovať porušenie zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, nakoľko pozemok parc. č. XXX má výmeru 1421 m2, a teda už v procese vyporiadania podielového spoluvlastníctva má menšiu výmeru ako zákonom stanovený limit 2000 m2. Ak odporca 1/ tvrdil, že od nich nikdy neobdržal dohodu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, poukázali na to, že v konaní predložili mailovú a poštovú komunikáciu, v ktorej odporcov oslovili s požiadavkou mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Namietali argument odporcu 1/, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako je uvedené v rozsudku, bráni odporcom v prístupe na komunikáciu, nakoľko odporcovia nemajú ani teraz prístup na pozemok parc. č. XXX bez ich súhlasu. Čo sa týka rozporovanej výšky trov konania, poukázali na to, že výška trov konania bola značne ovplyvnená konaním odporcov, ktorí sa riadne nezúčastňovali pojednávaní a marili konanie. Uviedli, že hotové výdavky v časti cestovných náhrad boli vyčíslené na základe reálnych skutočností. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Napadnutý rozsudok zrušil ako predčasný a nepreskúmateľný, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa ust. § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Podľa ust. § 29 ods. 5 zák. č. 220/2004 Z.z. (prechodné ustanovenia), ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem poľnohospodársky pôdny fond, rozumie sa tým poľnohospodárska pôda. Podľa ust. § 21 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona. Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok. Podľa ust. § 24 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z., podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania proti odporcom domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. I. ako parcela registra „J.“ KN č. XXX o výmere 1421 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty („pozemok“), a jeho vyporiadania reálnym rozdelením nehnuteľnosti tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľov bude prikázaný novovzniknutý pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 533 m2 a do podielového spoluvlastníctva odporcov novovzniknutý pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 888 m2 podľa geometrického plánu M. Š. zo dňa 29.03.2011. Možno konštatovať, že v konaní nebolo sporné, že navrhovatelia a odporcovia sú podľa listu vlastníctva podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného pozemku v spoluvlastníckych podieloch navrhovatelia 1/ a 2/ spolu v 3/8 k celku, odporca 1/ v 4/16 k celku, odporca 2/ v 5/16 k celku a odporkyňa 3/ v 1/16 k celku, a že navrhovatelia nechcú viac v podielovom spoluvlastníctve s odporcami zotrvať. Keďže k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, navrhovatelia žiadali, aby podielové spoluvlastníctvo k pozemku zrušil súd, a vyporiadal ho reálnym rozdelením pozemku podľa výšky spoluvlastníckych podielov s prihliadnutím na jeho účelné využitie. Predmetom konania v prejednávanej veci je teda zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemku v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak je to možné, súd rozdelí vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve s iným proti svojej vôli. Na túto zásadu správne poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Citované ustanovenie § 142 ods. 1 Obč. zák. upravuje jednak taxatívny výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania, ktoré je pre súd záväzné. Súd prvého stupňa sa v posudzovanej veci stotožnil s návrhom navrhovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku a zvolil v zmysle ich návrhu prvý spôsob vyporiadania v poradí, a to reálne rozdelenie pozemku, keď mal za to, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku v zmysle vyššie uvedeného geometrického plánu je logickým riešením. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, keď vyhodnotil, že súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie nebolo dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie, ktoré možno považovať za predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a tiež za nepreskúmateľné, keďže ani jeho odôvodnenie nedáva dostatočný podklad pre jeho preskúmanie v odvolacom konaní. Odvolací súd vychádzal pri svojich záveroch zo zistenia, že pozemok, ktorý súd prvého stupňa pri zrušení podielového spoluvlastníctva vyporiadal rozdelením, je podľa LV č. XXX zapísaný ako trvalý trávny porast s výmerou 1421 m2, a umiestnený mimo zastavaného územia obce (v extraviláne). V prejednávanej veci sa teda jedná o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou (§ 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinného do 01.05.2004, a § 2 písm. b) v spojení s § 29 ods. 5 zák. č. 220/2004 Z.z.), na ktorú sa vzťahuje zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z., čo súd prvého stupňa úplne opomenul, a v napadnutom rozsudku sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Preto ak bez ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a uvedenia relevantných skutočností, ktoré by mu ním zvolený postup umožňovali, zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku s rozlohou 1421 m2 v extraviláne obce reálnym rozdelením na nové pozemky s výmerou 533 m2 a 888 m2 nerešpektujúc zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov, rozhodol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko pozemky, ktoré ním vykonaným rozdelením vznikli, nedosahujú minimálnu výmeru 2000 m2, stanovenú pre poľnohospodárske pozemky mimo zastavaného územia obce ustanovením § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že účelom zákona č. 180/1995 Z.z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby, preto v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2000 m2 a lesný pozemok menší ako 5 000 m2. Konkrétne opatrenia proti drobeniu pozemkov sú obsiahnuté v ustanoveniach § 21 až 24 cit. zákona č. 180/1995 Z.z.. V zmysle ustanovenia § 21 sa pri prevode alebo prechode vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom, lesným pozemkom a viniciam nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce musí postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z.z.. Zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov však neplatí bezvýhradne. Právna úprava v ustanovení § 24 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. vymenúva výnimky, kedy sa ustanovenia § 22 a 23 nepoužijú. Prvou výnimkou je ak sa poľnohospodársky pozemok, lesný pozemok, vinica v extraviláne rozdeľujú na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav (výnimka sa vzťahuje najmä na prípady, kedy sa na pozemku plánuje výstavba napríklad funkčným určením výstavby na pozemku územným plánom obce). Druhou výnimkou je ak ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Treťou výnimkou je ak sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v ustanovení § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok. Poslednou výnimkou je, ak ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. Existenciu výnimky zo zákazu drobenia pozemkov však súd prvého stupňa neskúmal. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvého stupňa vec opätovne prejednať a rozhodnúť. V prípade, že navrhovatelia relevantným dôkazom nepreukážu, že predmetný poľnohospodársky pozemok je vzhľadom na existenciu niektorej z výnimiek možné napriek zákazu drobenia pozemkov reálne rozdeliť tak, že výmery novovzniknutých pozemkov budú nižšie ako 2000 m2, nebude reálna deľba pre rozpor so zákonom prichádzať do úvahy. Súd prvého stupňa bude potom povinný zisťovať, u ktorého zo spoluvlastníkov sú najlepšie predpoklady na obhospodarovanie pozemku, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva podľa § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., keďže toto ustanovenie treba podľa výslovného znenia zákona použiť nielen v konaní o dedičstve, ale aj v konaní o vyporiadaní spoluvlastníctva (§ 23 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z.z.). V prípade, že pozemok žiadny zo spoluvlastníkov nebude chcieť, súd prvého stupňa nariadi jeho predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) ods. 2 O.s.p. zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude súd prvého stupňa riadiť právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.