Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/156/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611208683 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611208683.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: K.. Y. H., W.. XX.XX.XXXX, T. XXXXX/XX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: K.. U. Ľ., W.. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Michal Mistrík, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.207.435 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5 C/28/2012-141 zo dňa 05.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5 C/28/2012-141 zo dňa 05.12.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Michala Mistríka, advokáta, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, vo výške 8.540,15 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 11.477,75 eur, na účet advokáta JUDr. Michala Mistríka, AK Gunduličova 6, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 16.296,50 eur, na účet Okresného súdu v Malackách, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 1 ods. 1, 2, 115 ods. 2, 3, 4 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obch. zák.), §§ 559 ods. 1, 2, 563, 569 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), § 132 O.s.p.. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ pôvodným návrhom žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 5.000 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06.12.2010 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 27.02.2008 uzavreli „Zmluvu o prevode obchodného podielu“ (ďalej len zmluva), ktorou navrhovateľ previedol na odporcu svoj obchodný podiel v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., IČO: 36 397 130, so sídlom Bytčianska 52/43, Žilina. Na základe zmluvy bol vykonaný zápis zmien v obchodnom registri. Navrhovateľ svojím listom zo dňa 30.10.2010 vyzval odporcu, aby mu do 10.11.2010 zaplatil cenu obchodného podielu podľa bodu 2. Článku II. Zmluvy. Odporca tejto výzve navrhovateľa, ktorá mu bola doručená dňa 06.11.2010. nevyhovel. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 16Ro/1261/2011 zo dňa 11.01.2012. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že medzi ním a navrhovateľom došlo dňa 27.02.2008 k uzatvoreniu Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou navrhovateľ previedol na odporcu svoj obchodný podiel spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o.. Na základe tejto skutočnosti bol vykonaný výmaz navrhovateľa a zápis odporcu, ako jediného spoločníka spoločnosti v obchodnom registri. Odporca ďalej uviedol, že nie je ale pravdou, žeby za prevod uvedeného obchodného podielu nebola zaplatená cena obchodného podielu. Cena obchodného podielu ním bola uhradená v plnom rozsahu, čo sám navrhovateľ písomne potvrdil dňa 21.09.2010. V tomto písomnom potvrdení navrhovateľ potvrdzuje, že obdŕžal celú kúpnu cenu určenú podľa zmluvy za 100 % - ný obchodný podiel v obchodnej spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., čím potvrdil, že záväzok odporcu z tejto zmluvy voči navrhovateľovi ako prevádzajúcemu spoločníkovi zanikol. Odporca listom zo dňa 08.11.2010 na výzvu navrhovateľa zareagoval tým, že ju považuje za bezpredmetnú, nakoľko kúpna cena obchodného podielu bola v plnom rozsahu uhradená, čo sám navrhovateľ písomne potvrdil. Vo svojej odpovedi navrhovateľovi odporca tiež konštatoval, že kúpna cena bola v plnom rozsahu riadne uhradená, že žiaden záväzok voči navrhovateľovi nemá a akékoľvek duplicitné uhradenie ceny obchodného podielu by založilo záväzok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov odporca nesúhlasil ani s požadovaným príslušenstvom pohľadávky. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dňa 27.02.2008 uzavreli navrhovateľ ako prevodca a odporca ako nadobúdateľ zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. so sídlom Bytčianska 52/43, Žilina, IČO: 36 397 130, so základným imaním 200.000,- Sk, ktoré bolo splatné v celom rozsahu. Prevodca previedol na nadobúdateľa obchodný podiel bez akýchkoľvek práv tretích osôb, iných tiarch, či obmedzení (článok II. bod 1. zmluvy). V článku II. bode 2. sa účastníci zmluvy dohodli, že nadobúdateľ uzavretím zmluvy prijíma obchodný podiel a za prevod obchodného podielu za zaväzuje zaplatiť prevodcovi cenu vo výške vlastného imania spoločnosti určeného v účtovnej uzávierke schválnej valným zhromaždením spoločnosti predchádzajúcej doručeniu avíza podľa článku IV. bod 3. Zmluvy alebo účtovnej závierke, ktorá bola podaná ako súčasť daňového priznania k dani z príjmov a z tej účtovnej závierky, ktorá je neskôr. Odporca súdu zaslal potvrdenie o zaplatení ceny s dátumom 21.09.2010, ktoré vystavil navrhovateľ v prospech odporcu. V potvrdení o zaplatení ceny navrhovateľ potvrdzuje, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu medzi ním a odporcom obdŕžal od nadobúdateľa celú kúpnu cenu určenú podľa zmluvy za 100 % - ný obchodný podiel v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o.. Písomným potvrdením navrhovateľ vyhlásil, že záväzok odporcu zo zmluvy voči nemu ako prevádzajúcemu spoločníkovi zanikol. Navrhovateľ ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že pri stretnutí dňa 15.02.2008 sa navrhovateľ čiastočne s predloženými dokumentmi oboznámil, zistil však, že tieto nezodpovedajú predchádzajúcej dohode účastníkov. Podpísal potvrdenie o zaplatení ceny, ktoré bolo vyhotovené bez dátumu, a to aj v dvoch alebo troch vyhotoveniach. Potvrdenie o zaplatení ceny si prečítal a však zistil, že je v rozpore s dohodou, preto ani nepodpísal zmluvu o prevode obchodného podielu. Vyzval odporcu, aby zmluvu o prevode obchodného podielu prepracoval v zmysle ich predchádzajúcej dohody. Dňa 27.02.2008 na notárskom úrade podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu a podpísal tiež rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 27.02.2008 o schválení prevodu 100 % obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že nepredpokladal, že odporca potvrdenie o zaplatení ceny niekedy zneužije. Takéto potvrdenie síce podpísal, dátum na ňom však je dopisovaný. V skutočnosti však žiadne peniaze nedostal. Začiatkom mesiaca septembra 2010 prevzal avízo o prevode obchodného podielu na základe zmluvy zo dňa 27.02.2008. Čakal potom na zaplatenie dohodnutej ceny, táto mu nebola nikdy zaplatená, a preto odporcu vyzval na úhradu dňa 30.10.2010. Odporca na to reagoval oznámením, že kúpnu cenu už uhradil a už mu nemá čo zaplatiť. Navrhovateľ uviedol, že v tom čase ešte nevedel, v akej výške má byť zaplatená kúpna cena. Túto skutočnosť navrhovateľ zistil až z ďalších dokladov. Takto navrhovateľ zistil, že cena za prevod obchodného podielu mu mala byť zaplatená vo výške 1.207.435 eur. V priebehu konania preto navrhovateľ svoj návrh zmenil a žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 1.207.435 eur a keďže sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažnej sumy, žiadal aj zaplatenie úroku z omeškania. Súd pripustil uznesením požadovanú zmenu návrhu navrhovateľa na pojednávaní dňa 02.07.2013. Súd v konaní vypočul svedka K.. K. T., ktorý uviedol, že bol v minulosti tichým spoločníkom v obchodnej spoločnosti VIP Považský Chlmec s.r.o. a v minulosti bol aj spoločníkom a konateľom tejto obchodnej spoločnosti. S navrhovateľom mal určité dohody, ktoré však on nesplnil, aj keď sa jednalo iba o ústnu dohodu. Požiadal preto odporcu, či by sa on nedohodol s navrhovateľom na kúpe obchodného podielu uvedenej obchodnej spoločnosti. Bola potom aj naozaj uzavretá dohoda o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., a to za určitých podmienok, o ktorých on bol informovaný. Svedok uviedol, že on peniaze za prevod obchodného podielu navrhovateľovi dal, a to v kancelárii svojej firmy na T. G.. XX U. F., kde sa stretli obaja účastníci a on. Pri tomto stretnutí odporca odovzdal navrhovateľovi dohodnutú cenu za obchodný podiel. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ preukázal, že bola uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu konkrétnej obchodnej spoločnosti. Bol dohodnutý aj spôsob určenia ceny. Bol dohodnutý aj čas, aj keď podľa názoru súdu neurčitým spôsobom, kedy má byť cena za prevod obchodného podielu zaplatená. Navrhovateľ tvrdil, že kúpna cena mu nikdy zaplatená nebola. Odporca a svedok K.. T. vypovedali, že kúpna cena za prevod obchodného podielu zaplatená bola. Navrhovateľ vystavil potvrdenie o tom, že bola zaplatená cena za prevod obchodnej spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o.. Svoj podpis na tejto listine nepoprel. Významným dôkazom pre posúdenie, či došlo k splneniu dlhu, je písomné potvrdenie o zaplatení dlhu (kvitancia). Navrhovateľ, podľa názoru súdu, práve takéto potvrdenie o tom, že dlh bol úplne splatený vydal, a však spochybňuje, že peniaze skutočne boli zaplatené. Písomná kvitancia, ktorú podpísal navrhovateľ, je súkromnou listinou. Sám navrhovateľ potvrdil, že sa jedná o listinu pravú, nesfalšovanú ani nepozmeňovanú, čo sa týka jej obsahu, aj keď navrhovateľ tvrdil, že dátum na tejto listine bol dopísaný odporcom. Táto listina podľa názoru súdu dokazuje tú skutočnosť, že navrhovateľ prejavil vôľu o obsahu skutočnosti, ktoré sú v listine zachytené, teda potvrdenie o tom, že kúpna cena za prevod obchodného podielu mu bola zaplatená. Navrhovateľ ako veriteľ popiera pravdivosť listiny, v ktorej sám tvrdí, že k splneniu dlhu došlo. Názor navrhovateľa, ktorý je veriteľom a popiera pravdivosť kvitancie, ktorú sám vystavil, že dlžník musí preukázať, že kvitancia je pravdivá, je nesprávny (NS ČR 22Cdo/2670/1998). Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že existuje listinný dôkaz, a to potvrdenie o zaplatení ceny, ktorý je potrebné považovať za potvrdenie o splnení dlhu podľa § 569 Obč. zák.. Túto súkromnú listinu súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval za pravú a pravdivú. Preto bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspech v konaní mal odporca, a preto mu súd priznal trovy konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, odmenu advokáta za úkony právnej pomoci. Odporcovi bolo poskytnutých 7 úkonov právnej pomoci (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.03.2013, 2. účasť na pojednávaní dňa 09.04.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.05.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 02.07.2013, 5. účasť na pojednávaní dňa 20.08.2013, 6. účasť na pojednávaní dňa 10.10.2013, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2013). Hodnota sporu bola pri úkonoch právnej pomoci pod por. číslami 1. - 4., 5.000 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v tomto prípade podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje z hodnoty veci sumu 180,93 eur. Dňa 02.07.2013 navrhovateľ svoj návrh upravil a zmenil. Žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 1. 207.435 eur. Z takéhoto základu je potom tarifná odmena vo výške 2.836,85 eur za jeden úkon. Za úkony právnej pomoci pod por. číslami 1. - 4. patrí právnemu zástupcovi odporcu tarifná odmena 4 x 189,93 eur a za úkony právnej pomoci pod por. číslami 5. - 7. patrí tarifná odmena 3 x 2.836,85 eur, spolu suma 9.234,27 eur. Právnemu zástupcovi odporcu súd priznal aj režijný paušál za 7 úkonov právnej pomoci, 7 x á 7,81 eur ako aj náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za účasť na pojednávaniach v dňoch 09.04.2013, 14.05.2013, 02.07.2013, 20.08.2013, 10.10.2013, 14.11.2013 za dve začaté polhodiny v prípade každej účasti na pojednávaní, spolu 144,24 eur. Právnemu zástupcovi odporcu patrí aj cestovné za účasť na vyššie uvedených pojednávaniach podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. spolu v sume 131,61 eur. Celková odmena advokáta je potom spolu s DPH 11.477,75 eur. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 300 eur, keďže pôvodne si svojim návrhom uplatnil priznanie sumy 5.000 eur. Navrhovateľ v priebehu konania svoj návrh rozšíril na zaplatenie celkovej sumy 1.207.435 eur. Vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku je súdny poplatok z uplatňovanej sumy 16.596,50 eur. Keďže navrhovateľ doteraz zaplatil súdny poplatok vo výške 300 eur, súd ho s poukazom na vyššie cit. ust. § 7 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení zaviazal na doplatenie súdneho poplatku vo výške 16.296,50 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa svoj rozsudok riadne neodôvodnil a rozsudok nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa opísal iba obsah toho, čo tvrdili účastníci konania a čo je obsiahnuté vo vykonaných dôkazoch. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nevypovedá o tom, čo vlastne a na poklade ktorých vykonaných dôkazov okresný súd po skutkovej stránke zistil, prečo niektorým dôkazným prostriedkom uveril, prisúdil im vierohodnosť, prečo z iných zase nemohol čerpať informácie nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu veci. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré racionálne a logickým spôsobom dáva odpoveď na všetky argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (I. ÚS 236/06). Uviedol tiež, že tvrdenie navrhovateľa, že listina označená ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“, na ktorej je ručne dopísaný dátum: 21.09.2010, nie je spôsobilá preukázať tvrdenie odporcu, že zaplatil navrhovateľovi cenu jeho obchodného podielu podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008 vo výške 1.207.435 eur, má zásadný právny význam pre rozhodnutie v predmetnej veci - mohli byť podkladom pre opačné rozhodnutie prvostupňového súdu. Napriek tomu súd prvého stupňa vo svojom rozsudku nevyvrátil argumentáciu navrhovateľa a ani nevysvetlil, prečo nie je jeho názor správny. Odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa v predmetnej veci nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa, podľa ktorého: „Potvrdenie o zaplatení ceny“„... podľa názoru súdu dokazuje tú skutočnosť, že navrhovateľ prejavil vôľu o obsahu skutočnosti, ktoré sú v listine zachytené, teda potvrdenie o tom, že kúpna cena za prevod obchodného podielu mu bola zaplatená“, nemá základ vo vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa neprehliadol na skutočnosti, že odporca ani pred zápisom zmien na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu do obchodného registra (t. j. predo dňom 09.09.2010), ani ku dňu 21.09.2010 nemal k dispozícii súvahu, v ktorej hodnota čistého imania tejto spoločnosti bola uvedená a navrhovateľ až po podaní žaloby (t. j. až po dni 21.09.2011) zabezpečil z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I túto súvahu. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo spisov obchodného registra týkajúcich sa spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. a z nich plynie, že žalobca podpisom „Potvrdenia o zaplatení ceny“ nemohol potvrdiť prevzatie ceny obchodného podielu podľa zmluvy. Súd prvého dňa neprihliadol ani na dôkazy, ktoré mu právny zástupca navrhovateľa predložil na pojednávaní dňa 14.11.2013 a z ktorých vyplýva, že v deň 21.09.2013 navrhovateľ, odporca a svedok pán K.. K. T. neboli spolu v kancelárii svedka. Odporca nikdy netvrdil, že - čo sa týka dátumu „15.02.2008“ uvedeného v texte na tejto listine - ide o nesprávnosť. Odporca netvrdil žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala, že tejto listine je označený jeho dlh vyplývajúci zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008 a ani neoznačil dôkazy, ktoré by preukázali túto skutočnosť. Samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá len jedna zmluva o prevode obchodného podielu, a to dňa 27.02.2008, nepreukazuje, že dlh označený v tejto listine je totožný s dlhom, ktorý má odporca voči navrhovateľovi na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008. Predloženie tejto listiny konajúcemu súdu nezbavila odporcu povinnosti dokazovať splnenie svojho dlhu a uniesť dôkazné bremeno. Navrhovateľ pred súdom uviedol dôvody, prečo podpísal listinu označenú, ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“, na ktorej je ručne dopísaný dátum: „21.09.2010“. Navrhovateľ pred súdom prvého stupňa, ako účastník konania vypovedal o okolnostiach, za ktorých podpísal túto listinu. Tvrdil, že rokovali s odporcom o uzavretí zmluvy o prevode jeho obchodného podielu v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. na odporcu. Odporca sa ponúkol, že zabezpečí všetky písomnosti potrebné k tomuto prevodu. Účastníci konania sa dňa 15.02.2008 stretli v kancelárii R.. U.. Na tomto stretnutí odporca predložil pripravené listiny. Navrhovateľ najprv podpísal listinu označenú, ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“, na ktorej je ručne dopísaný dátum: 21.09.2010 a až potom si ju prečítal. Pretože zistil, že tento doklad, na ktorom v tom čase nebol uvedený dátum, je v rozpore s dohodou, navrhovateľ už nepodpísal ďalšie z pripravených dokladov. V tento deň nedošlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy o prevode. Po tomto stretnutí účastníci spolu išli do SLSP, a.s.. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil konajúcemu súdu svoj diár so záznamom pre deň 15.02.2008. Odporca síce poprel uskutočnenie stretnutia medzi účastníkmi dňa 15.02.2008, avšak tvrdenie navrhovateľa nevyvrátil dostatočne. Navrhovateľ má za to, že čestné prehlásenie pána R.. T. U. zo dňa 16.08.2013 nie je hodnoverným dôkazom. Nie je uveriteľné, že sa pán R.. U. môže so stopercentnou istotou presne pamätať na to, že sa pred viac ako piatimi rokmi v priestoroch jeho kancelárie účastníci nestretli. Pri rokovaniach o ňom a pri uskutočnení prevodu obchodného podielu z navrhovateľa na odporcu obidvaja účastníci boli klientom pána R.. U., ktorý pripravil listiny potrebné k tomuto prevodu. Pán R.. U. na základe ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie pre účastníkov konania. Pretože účastníci konania nezbavili pána R.. U. zákonným spôsobom povinnosti mlčanlivosti, jeho čestné prehlásenie zo dňa 16.08.2013 je taký dôkaz, ktorý nebol zadovážený zákonom ustanoveným postupom. Preto ho súd nesmel vykonať a prihliadnuť na neho. Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 14.05.2013 a z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 02.07.2013 plynie, že dátum „21.09.2010“ do vytlačeného textu „Potvrdenia o zaplatení ceny“, bol doplnený dodatočne ručne. Tieto výpovede potvrdzujú pravdivosť výpovede navrhovateľa, že on túto listinu podpísal dňa 15.02.2008 a vtedy na nej ešte nebol uvedený dátum. Odporuje bežným skúsenostiam, že keď niekto odovzdá alebo si prevezme takú veľkú sumu, ako v predmetnom prípade, v potvrdení neuvedú presnú výšku takejto sumy. Skutočnosť, že v „Potvrdení o zaplatení ceny“ nie je uvedená výška prevzatej sumy, tiež svedčí o tom, že ho navrhovateľ podpísal dňa 15.02.2008, teda vtedy, kedy nepoznal presnú sumu. Výpoveď odporcu je v rozpore nielen s výpoveďou navrhovateľa, ale aj s inými z vykonaných dôkazov, resp. so skutočnosťami, ktoré vyšli za konania najavo. Cena predmetného obchodného podielu nebola dohodnutá v pevnej sume, bola viazaná k výške Čistého obchodného imania spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. podľa účtovnej závierky za rok 2009. Navrhovateľ tvrdil, že odporca ani pred zápisom zmien na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu do obchodného registra (t. j. predo dňom 09.09.2010), ani ku dňu 21.09.2010 nemal k dispozícii súvahu, v ktorej hodnota čistého imania tejto spoločnosti bola uvedená. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca ničím nespochybnil. Navrhovateľ až po podaní žaloby (t. j. v deň 24.08.2012) zabezpečil z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I túto súvahu. Táto skutočnosť je zrejmá zo spisov Obchodného registra týkajúcich sa spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o.. Teda ani v čase pred zápisom zmien na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu ani v deň 21.09.2010 , ani navrhovateľ ani odporca nemohli vedieť, akú sumu má zaplatiť odporca navrhovateľovi. Z týchto skutočností plynie, že navrhovateľ podpisom „Potvrdenia o zaplatení ceny“ nemohol potvrdiť prevzatie ceny obchodného podielu podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008 ani pred zápisom zmien do obchodného registra, ani v deň 21.09.2010. Dňa 21.09.2010 nemohla byť zaplatená cena predmetného obchodného podielu aj z toho dôvodu, že v ten deň bol navrhovateľ už skoro ráno v Žiline. Táto skutočnosť je zrejmá zo záznamu navrhovateľa vo svojom diári pre tento deň. Z listín, fotokópie listín, ktoré právny zástupca navrhovateľa predložil konajúcemu súdu dňa 14.11.2013, je jednoznačné: odporca, ako prevodca a K.. K. T., ako nadobúdateľ v ten istý deň podpísali pred notárom zmluvu o prevode obchodného podielu v Prievidzi; v ten istý deň o 11:00 hod. a o 14:00 hod. pán K.. K. T. bol v Žiline; K.. K. T., ako prevodca a ako aj splnomocnenec nadobúdateľa v ten istý deň podpísali pred notárom zmluvu o prevode obchodného podielu v Prievidzi; v ten istý deň o 15:00 hod. pán K.. T. bol v Žiline. Z týchto skutočností plynie, že v deň 21.09.2013 navrhovateľ, odporca a svedok pán K.. K. T. neboli spolu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že výpoveď svedka pána K.. K. T. je zjavne účelová a nevierohodná. Navrhovateľ sa stretol so svedkom poslednýkrát dňa 21.06.2010. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca ničím nespochybnil. Z tvrdení odporcu vyplýva, že údajne cenu obchodného podielu zaplatil navrhovateľovi až po tom, keď navrhovateľ od neho prevzal avízo, t. j. po dni 06.09.2010. Preto tvrdenie svedka, že sa s navrhovateľom a odporcom stretol vo svojej kancelárii na T. XX U. F., keď dal odporcovi peniaze a peniaze odporca odovzdal navrhovateľovi, je nepravdivé. Svedok sa pamätal iba na samotnú skutočnosť, že odporca odovzdal navrhovateľovi v jeho kancelárii nejakú sumu, ale sa nepamätal na výšku tejto sumy, ani na čas tohto stretnutia a ani na ďalšie skutočnosti, ktoré obvykle nastanú pri odovzdaní a prevzatí takej vysokej sumy. Svedok sa nepamätal ani na to, či navrhovateľ odovzdal odporcovi potvrdenie o prevzatí peňazí. Svedok nevedel vypovedať ani na otázku, či peniaze boli odovzdané navrhovateľovi predtým, ako svedok uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu s odporcom alebo potom. Svedok sa nepamätal ani na svoje významné osobné záležitosti napr.: ani približne nevedel určiť, kedy uzavrel s odporcom zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a aká bola v nej dohodnutá lehota pre uzavretie „konečnej“ zmluvy; kto vypracoval zmluvu o prevode obchodného podielu, ktoré uzavrel s odporcom a následne spoločnosťou BIZCORP CAPITAL FINANCING LIMITED; nepamätal sa, či dostal od odporcu potvrdenie o tom, že odporca prevzal od neho obchodný podiel. Vyššie uvedené okolnosti naznačujú, že výpoveď svedka je buď účelová alebo svedok má slabšiu pamäť. V druhom prípade nemôže sa dôveryhodne pamätať ani na skutočnosť, že odporca odovzdal navrhovateľovi nejakú sumu. Dôkazom o účelovosti výpovede svedka je aj to, že nebol ochotný odpovedať na otázky: z akého dôvodu boli uzavreté dňa 21.09.2010 dve zmluvy o prevode tohto istého obchodného podielu; či existuje nejaký doklad o zápočte medzi ním a žalovaným. Ďalej uviedol, že mu doteraz vznikli nasledovné trovy konania: 1) súdny poplatok za návrhu na začatie konania vo výške 16.596,50 eur 2) trovy právneho zastúpenia: - prevzatie a príprava, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaniach v dňoch 09.04.2013, 14.05.2013 a 02.07.2013, tarifná odmena: 6 x 180,93 eur, režijný paušál: 2 x 7,41 eur + 1 x 7,63 eur + 3 x 7,81 eur - účasť na pojednávaniach v dňoch 20.08.2013, 10.10.2013, 14.11.2013 a 05.12.2013, podanie tohto odvolania, tarifná odmena: 4 x 2.836,85 eur + 0,25 x 2.836,85 eur režijný paušál: 5 x 7,81 eur, - DPH 20 % vo výške 2.645,42 eur, spolu: 15.872,54 eur Navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd vydal tento rozsudok: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 05.12.2013 spis. zn. 5C 28/2012 - 141 mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.207.435 eur spolu so 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.207.435 eur od 06.12.2010 až do zaplatenia a trovy konania pred súdom prvého stupňa a odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odporca má za to, že v zmysle ustálenej judikatúry (NS SR 3Cdo 28/2008) nie je obsahom práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia to, že súd sa musí vysporiadať s každým argumentom účastníka konania, ale iba so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre objasnenie skutkového a právneho základu. Aj podľa uznesenia Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 78/2005, nemusí odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku spočíva podľa navrhovateľa v tom, že súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa jeho tvrdenia, že listina označená ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“, nie je spôsobilá preukázať tvrdenie odporcu, že zaplatil cenu jeho obchodného podielu. Okresný súd Malacky v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery adekvátne vysvetlil. Okresný súd Malacky v napadnutom rozsudku výslovne uviedol, že listinu potvrdenie o tom, že cena za prevod obchodného podielu v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. bola zaplatená, považoval za kvitanciu - písomné potvrdenie navrhovateľa podľa § 569 Občianskeho zákonníka o zániku dlhu. Svoj podpis na tomto dokumente navrhovateľ nepoprel. Podľa názoru súdu, nakoľko navrhovateľ takéto potvrdenie vydal a podpísal, prejavil vôľu o obsahu skutočnosti, ktorá je v listine zachytená, a teda potvrdenie o tom, že cena za prevod obchodného podielu mu bola zaplatená. Navrhovateľ síce popieral pravdivosť listiny, v ktorej sám tvrdil, že k splneniu dlhu došlo, avšak dôkazné bremeno v takomto prípade prešlo na neho. Uvedený právny názor podporil judikátom Najvyššieho súdu ČR (NS ČR 22Cdo/2670/1998). Súd prvého stupňa sa preto dostatočne vysporiadal s námietkou navrhovateľa, že listina označená ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“ nie je spôsobilá preukázať tvrdenie odporcu, že zaplatil navrhovateľovi cenu jeho obchodného podielu podľa zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., s argumentáciou navrhovateľa sa síce nestotožnil, ale uviedol podstatné a právne významné skutočnosti, ktorými svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Vo svojom odvolaní ďalej navrhovateľ namieta, že súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosti, ktoré preukázal a tvrdil navrhovateľ v konaní pred súdom: Vo svojom odvolaní navrhovateľ tvrdí, že nepoznal hodnotu čistého imania spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., a preto dňa 21.9.2010 nemohol potvrdiť, že cena za prevod obchodného podielu mu bola zaplatená, keďže nepoznal jej výšku. Z úplného výpisu z obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ bol jediným konateľom spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. od 06.12.2007 do 07.09.2010, ktorý bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti tiež vyplýva, že navrhovateľ bol jediným spoločníkom spoločnosti od 10.04.2002 do 09.09.2010. Účtovná závierka spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. za rok 2009 bola do Zbierky listín Obchodného registra doručená dňa 29.04.2010, teda v čase, keď bol navrhovateľ jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti. Na Súvahe za rok 2009, ktorá bola vyhotovená dňa 06.03.2010 a je súčasťou účtovnej závierky za rok 2009, sa nachádza podpis navrhovateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, a to hneď dvakrát. Je zrejmé, že navrhovateľ ako jediný spoločník musel účtovnú závierku spolu so súvahou schváliť, a tiež ako jediný konateľ spoločnosti zabezpečil dňa 29.04.2010 jej uloženie do Zbierky listín obchodného registra, naviac musel predmetnú súvahu najneskôr do 31.03.2010 ako súčasť daňového priznania doručiť aj daňovému úradu. Ako dôkaz predložil Súvahu za rok 2009 + Výkaz ziskov a strát za rok 2009, Listiny uložené do Zbierky listín Okresného súdu Bratislava I. Je preto nedôveryhodné jeho tvrdenie, že dňa 21.09.2010 nepoznal hodnotu vlastného imania spoločnosti VIP Považský Chlmec s.r.o. za rok 2009, ktorá sa nachádza v riadku 067 súvahy za rok 2009. Ak súvahu ku dňu 21.09.2010 už nemal k dispozícii (čomu je ale ťažké uveriť, nakoľko bol ako konateľ spoločnosti zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva), musel mať vedomosť o výške vlastného imania spoločnosti, keďže účtovnú závierku spolu so súvahou predtým vyhotovil (resp. zabezpečil jej vyhotovenie u účtovnej spoločnosti), vlastnoručne podpísal a uložil do Zbierky listín príslušného Obchodného registra. Navrhovateľ ďalej namietal, že z dôkazov, ktoré predložil súdu dňa 14.11.2013 vyplýva, že v deň 21.09.2013 (navrhovateľ má asi na mysli dátum 21.09.2010) navrhovateľ, odporca a svedok K.. K. T.X. neboli spolu v kancelárii svedka. Navrhovateľ predložil dňa 14.11.2013 súdu nasledovné dôkazy: Fotokópiu zápisníka navrhovateľa z roku 2010, podľa ktorého sa stretol so svedkom K.. K. T. dňa 21.06.2010, Fotokópiu zápisníka navrhovateľa z roku 2010, podľa ktorého bol dňa 21.09.2010 skoro ráno v Žiline, Zmluvu o prevode obchodného podielu medzi odporcom a K.. K. T., podpísanú zo dňa 21.9.2010 s osvedčením o pravosti podpisov prevodcu aj nadobúdateľa vykonanú zamestnancom povereným notárom R.. X. V., L. L. U. T., Rozhodnutie jediného spoločníka VIP Považský Chlmec s.r.o. prijaté dňa 21.09.2010 o 11:00 hod. v Žiline, ktorým K.. K. T. ako jediný spoločník okrem iného odvolal odporcu z funkcie konateľa spoločnosti, Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti VIP Považský Chlmec s.r.o. prijaté dňa 21.09.2010 o 14:00 hod. v Žiline, ktorým jediný spoločník K.. K. T. vyslovil súhlas s prevodom obchodného podielu na spoločnosť BIZCORP CAPITAL FINANCING LIMITED, Zmluvu o prevode obchodného podielu medzi K.. K. T. a spoločnosťou BIZCORP CAPITAL FINANCING LIMITED zo dňa 21.09.2010, na ktorej osvedčila pravosť podpisu prevodcu zamestnankyňa poverená notárom R.. X. V., L. L. U. T., Rozhodnutie jediného spoločníka VIP Považský Chlmec s.r.o. prijaté 21.09.2010 o 15:00 hod. v Žiline, ktorým jediný spoločník BIZCORP CAPITAL FINANCING LIMITED v zastúpení K.. K. T. zmenil sídlo spoločnosti. Z uvedených listín má podľa názoru navrhovateľa vyplývať záver, že navrhovateľ, odporca a K.. K. T. sa dňa 21.09.2010 v kancelárii na T. G. U. F. nemohli stretnúť. Tento skutkový záver ale z predložených dôkazov nevyplýva. K tomu odporca ďalej uviedol, že zápisník samotného navrhovateľa je absolútne nevierohodný dôkaz nepreukazujúci akúkoľvek skutočnosť uvádzanú navrhovateľom. Vlastnoručné zápisky do zápisníka mohol navrhovateľ dopísať kedykoľvek, prípadne celý zápisník vytvoriť aj neskôr. Udalosti, ktoré sú uvedené pri dňoch 21.06.2010 a 21.09.2010 v zápisníku navrhovateľa, sa nemuseli vôbec zrealizovať, pričom ani samotný navrhovateľ si nemusí pamätať, či sa uskutočnili, alebo boli iba plánované. Stretnutie s K.. K. T. už dňa 21.06.2010 pritom vôbec nie je relevantné, nakoľko ak sa aj uskutočnilo, zápis v zápisníku nesvedčí o tom, že toto stretnutie medzi odporcom a K.. T. bolo posledné. Cestu do Žiliny „skoro ráno“ dňa 21.09.2010 navrhovateľ nepreukazuje ničím iným, iba zápisom vo svojom zápisníku. Nepredložil žiaden ďalší dôkaz, doklad o čerpaní PHM, cestovný lístok na vlak či autobus, výpoveď svedka ani iný relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho cestu a prítomnosť v Žiline dňa 21.09.2010 v ranných hodinách. Ani ostatné predložené dôkazy nijako nevylučujú vzájomné stretnutie navrhovateľa, odporcu a svedka K.. K. T. dňa 21.09.2010 v kancelárii na T. G. U. F. tak, ako o tom vypovedal svedok. Vzdialenosť medzi Bratislavou a Prievidzou je 184 km, cesta autom trvá približne 2 hodiny. Vzdialenosť medzi Prievidzou a Žilinou je 62 km, cesta autom trvá približne 1 hodinu. Ani rozhodnutia jediného spoločníka a zmluvy o prevode obchodného podielu predložené navrhovateľom nevylučujú vzájomné stretnutie navrhovateľa, odporcu a K.. K. T. ráno dňa 21.09.2010 v Bratislave. Preto nie je vylúčený nasledovný sled udalostí: stretnutie navrhovateľa, odporcu a K.. K. T. v Bratislave o 8:00 hod., následná cesta odporcu a K.. K. T.V. do Prievidze, kde bolo o 11:00 hod. prijaté rozhodnutie jediného spoločníka a podpísaná zmluva o prevode obchodného podielu, následná cesta K.. K. T. do Žiliny, kde K.. K. T. prijal rozhodnutia jediného spoločníka o 14:00 hod. a 15:00 hod.. Podľa názoru navrhovateľa neobstojí právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého najvýznamnejším dôkazom pre posúdenie, či došlo k splneniu dlhu, je písomné potvrdenie o zaplatení dlhu (kvitancia) podľa § 569 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tiež namieta aplikáciu rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2670/1998. Podľa odporcu uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR je aplikovateľný aj na tento prípad a potvrdzuje tiež ustálenú prax súdov Slovenskej republiky, ohľadne dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia povinnosti zaplatiť dlh. Pokiaľ ide o kvitanciu, odporca uviedol, že sporná bola pravdivosť kvitancie, nakoľko odporca tvrdil, že síce kvitanciu podpísal, avšak tvrdenie v nej obsiahnuté o prijatí odplaty za prevod obchodného podielu nie je pravdivé. Je ale nesprávny záver navrhovateľa, že týmto tvrdením prešlo dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tvrdenia obsiahnutého v kvitancii na odporcu. Odporca splnil svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej skutočnosti - zaplatenia dlhu, predložením písomného dôkazu - kvitancie vystavenej navrhovateľom. Pokiaľ navrhovateľ popieral pravdivosť svojho vlastnoručne podpísaného vyhlásenia o splatení dlhu, potom znášal dôkazné bremeno ohľadne preukázania tohto tvrdenia o nepravdivosti kvitancie. K tvrdeniu navrhovateľa, že listina označená ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“ s ručne vpísaným dátumom 21.09.2010 nie je spôsobilá preukázať tvrdenie, že odporca zaplatil navrhovateľovi cenu jeho obchodného podielu podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008 vo výške 1.207.435 eur, odporca uviedol, že navrhovateľ správne v odvolaní uvádza, že zákon neustanovuje obsahové náležitosti kvitancie, preto pri posudzovaní spôsobilosti kvitancie ako dôkazu preukazujúceho skutočnosti v ňom obsiahnuté, musí kvitancia spĺňať požiadavku určitosti právneho úkonu ohľadne skutočnosti v nej tvrdenej. Dlh, ktorého splnenie preukazuje kvitancia zo dňa 21.09.2010 a označený v tejto listine je preto totožný s dlhom, ktorý mal odporca voči navrhovateľovi zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že už dňa 15.02.2008 sa s odporcom stretol za účelom podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom podpísal mu len kvitanciu o splatení dlhu, avšak žiadne ďalšie doklady už nepodpísal a následne podpísanú kvitanciu vo viacerých vyhotoveniach vrátil odporcovi, napriek tomu, že tvrdenie v nej obsiahnuté nebolo pravdivé, je zjavne účelové a len ťažko uveriteľné. Ak navrhovateľ vo svojom odvolaní namieta určité neobvyklosti ohľadne obsahu kvitancie, odporca uviedol, že samotný postup navrhovateľa by bol krajne neobvyklý, a v rozpore nie len s obvyklou praxou, ale aj elementárnou logikou, aby navrhovateľ najprv predložený dokument podpísal a až následne si ho prečítal, a keď teda následne pochopil jeho obsah, s ktorým nesúhlasil, tento by vrátil odporcovi bez jeho skartácie. Nie je tiež v rozpore s bežnou praxou, ak nie je v potvrdení o splatení dlhu uvedená presná výška, pokiaľ je dostatočne dlh identifikovaný. V konkrétnom prípade bol dlh dostatočne identifikovaný, nakoľko nemôže dôjsť k omylu ohľadne účastníkov zmluvy, spoločnosti ktorej obchodný podiel sa prevádza, ako ani ohľadne toho, že išlo o celú odplatu za 100 % - ný obchodný podiel. Tiež išlo o potvrdenie do minulosti, preto je zrejmé, že listina preukazuje skutočnosť, ktorá sa už stala, t.j. že dlh bol splatený. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom svoje tvrdenie, že kvitanciu podpísal už dňa 15.02.2008, pričom toto dôkazné bremeno znáša on. Odporca splnil svoje dôkazné bremeno nielen predložením kvitancie, pravosť ktorej potvrdil aj navrhovateľ, ale aj výpoveďou svedka K.. K. T.Č., ktorý potvrdil, že sa predávania odplaty za prevod obchodného podielu zúčastnil, pričom potvrdil aj pôvod peňazí, ktoré boli navrhovateľovi odovzdané. Odporca na pojednávaní dňa 14.05.2013 netvrdil, že cenu za prevod obchodného podielu platil pred zápisom zmien do obchodného registra (ako to tvrdí navrhovateľ v odvolaní). Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.05.2013 jednoznačne vyplýva, že odporca uviedol: „....pravdepodobne pred zápisom zmeny v obchodnom registri. Presne si to nepamätám,....“. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K.. K. T. z nej vyplynulo, že bol tichým spoločníkom spoločnosti VIP Považský Chlmec s.r.o., preto poznal finančnú situáciu spoločnosti a mal záujem odkúpiť 100 % - ný obchodný podiel. Vzhľadom na svoje podnikateľské aktivity mal dostatok finančných zdrojov na zaplatenie ceny obchodného podielu. Preto uzatvoril s odporcom zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, na základe ktorej sa odporca zaviazal previesť v jeho prospech obchodný podiel v spoločnosti, keď ho nadobudne od navrhovateľa. Za týmto účelom tiež odporcovi poskytol finančnú pôžičku. Uvedené prostriedky potom poskytol odporca navrhovateľovi ako odplatu za prevod obchodného podielu a splnil svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve tým, že dňa 21.09.2010 podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu v prospech K.. K. T.. Výpoveď svedka K.. K. T. nie je rozporuplná, ani nie je v rozpore s vykonanými dôkazmi, je kompaktná, konzistentná a bez vzájomných rozporov. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jedného úkonu právnej pomoci - spísanie vyjadrenia k odvolaniu á 2.836,85 eur bez DPH a režijný paušál 8,04 eur bez DPH, t.j. 2.844,89 eur bez DPH, čo predstavuje spolu s 20 % DPH sumu 3.413,87 eur. K vyjadreniu odporcu zaujal dňa 23.09.2014 stanovisko navrhovateľ, ktorý uviedol, že účtovná závierka spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. za rok 2009 bola založená do zbierky listín dňa 29.04.2010. V tom čase nič neodôvodňovalo, aby navrhovateľ si zapamätal presnú výšku vlastného imania tejto spoločnosti. Navrhovateľ avízo obdŕžal od odporcu dňa 06.09.2010. Za účelom zistenia presnej výšky vlastného imania navrhovateľ dňa 21.08.2012 vyzdvihol zo zbierky listín aj kópiu účtovnej závierky. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 21.09.2010 bol ráno v Žiline, z čoho vyplýva, že ráno 21.09.2010 účastníci a pán T. neboli spolu v kancelárii K.. T.. Odporca tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ bol ráno v Žiline nespochybnil. Medzi účastníkmi boli kamarátske vzťahy a nebolo neobvyklé, keď navrhovateľ potvrdenie o zaplatení ceny najprv podpísal a až potom prečítal. Ďalej uviedol, že tvrdenie odporcu, podľa ktorého K.. T. mal vzhľadom na svoje podnikateľské aktivity dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie ceny obchodného podielu a za týmto účelom poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktorými odporca splnil svoj záväzok, nevyplýva z výpovede K.. T.. K stanovisku navrhovateľa sa dňa 05.11.2014 vyjadril odporca, ktorý poukázal na to, že navrhovateľ spochybňuje svoju vedomosť o výške vlastného imania spoločnosti napriek tomu, že na účtovnej závierke za rok 2009, ktorej vyhotovenie sám zabezpečil, bola výška vlastného imania presne uvedená. Rovnako podpísal daňové priznanie za rok 2009. Taktiež nie je pravdou, že by odporca tvrdenie navrhovateľa o tom, že 21.09.2010 skoro ráno bol v Žiline, nespochybnil. Na pojednávaní dňa 14.11.2013 odporca uviedol, „....čo sa týka predložených dôkazov diára z roku 2010, takýto dôkaz považujeme za nevierohodný. Do diára sa dajú rôzne skutočnosti dopísať, a to aj dodatočne...“ Odporca opakovane pred súdom tvrdil, že dátum 15.02.2008 uvedený v kvitancii je chybou v písaní. Tiež odporca tvrdil, že nakoľko účastníci uzatvorili len jednu zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod 100 % - ného obchodného podielu, musí predmetné potvrdenie o zaplatení ceny odkazovať na túto jedinú zmluvu o prevode obchodného podielu medzi účastníkmi konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 3.413,87 eur s 20 % DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave podľa § 156 ods. 3 O.s.p., po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolateľom, že rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. ani s tvrdením, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou navrhovateľa a odporcu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Dôkazmi v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach, získané tak v občianskom súdnom konaní ako aj mimo neho, o ktorých pravdivosti musí súd rozhodnúť. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha súdu však musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Pri konečnom hodnotení dôkazov postupuje súd tak, že každý dôkaz hodnotí najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd vykoná len také dokazovanie, ktoré je pre posúdenie veci dôležité. Všeobecný súd nemusí však dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (ÚS SR III. ÚS 209/2004). Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za rozhodnutie súladné s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním zo strany navrhovateľa, preskúmateľné a odvolaciemu súdu dostatočne umožnilo posúdiť správnosť postupu súdu prvého stupňa pri jeho vydaní. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol podstatné a právne významné skutočnosti, ktoré sú dostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa správne za významný dôkaz pre posúdenie, či došlo k splneniu dlhu, považoval písomné potvrdenie o zaplatení dlhu (kvitácia) v súlade s § 569 Obč. zák.. Podľa § 569 ods. 1 Obč. zák. veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený. Podľa ods. 2 dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať potvrdenie, ak oň požiadal, súčasne s poskytnutím plnenia veriteľovi. Zákon nepredpisuje formu a obsah takého potvrdenia, ale z povahy veci vyplýva, že by malo byť vydané písomné potvrdenie, pretože v prípade sporu môže slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, v akom rozsahu, komu a kedy bolo plnenie poskytnuté. Držanie kvitancie zakladá domnienku, že ju dlžník od veriteľa dostal. Kvitancia však nie je nezvratným dôkazom o splnení, ale v prípade sporu uľahčuje dôkaznú situáciu dlžníka. Hodnovernosť kvitancie musí súd posudzovať rovnako ako ostatné dôkazy, musí v konaní zisťovať, či obsah kvitancie zodpovedá skutočnosti. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia: kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Navrhovateľ teda musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Navrhovateľ musí preto disponovať základným množstvom informácii, len tak môže súdu dostatočne opísať skutkový stav veci. V predmetnej veci je nesporné, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 27.02.2008 Zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou navrhovateľ previedol na odporcu svoj obchodný podiel v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., Bytčianska 52/34, Žilina, IČO: 36 397 130, na základe ktorej bol vykonaný zápis zmien v obchodnom registri. V článku II. bode 2. sa účastníci zmluvy dohodli, že nadobúdateľ uzavretím zmluvy prijíma obchodný podiel a za prevod obchodného podielu za zaväzuje zaplatiť prevodcovi cenu vo výške vlastného imania spoločnosti určeného v účtovnej uzávierke schválnej valným zhromaždením spoločnosti predchádzajúcej doručeniu avíza podľa článku IV. bod 3. Zmluvy alebo účtovnej uzávierke, ktorá bola podaná ako súčasť daňového priznania k dani z príjmov a z tej účtovnej závierky, ktorá je neskôr. Je nesporné, že navrhovateľ prevzal od odporcu avízo o prevode obchodného podielu v septembri 2010, čím sa stala zmluva v zmysle článku IV. bod 3 Zmluvy účinná. Odporca preukázal splnenie svojho záväzku „potvrdením o zaplatení ceny“ s dátumom 21.09.2010, ktoré vystavil navrhovateľ v prospech odporcu. V potvrdení o zaplatení ceny navrhovateľ potvrdzuje, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu medzi ním a odporcom obdŕžal od nadobúdateľa celú kúpnu cenu určenú podľa zmluvy za 100 % - ný obchodný podiel v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o.. Pokiaľ ide o odporcom predložený doklad „potvrdenie o zaplatení ceny“, tento doklad považuje odvolací súd za vierohodný a preukazujúci zaplatenie dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu. Tento doklad spĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu ohľadne skutočností, ktoré sú v ňom uvedené. Je nesporné, že na „potvrdení o zaplatení ceny“ je uvedený dátum uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu 15.02.2008. Nakoľko účastníci uzatvorili len jednu zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod 100 % - ného obchodného podielu, predmetné potvrdenie o zaplatení ceny musí odkazovať na túto jedinú zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú medzi účastníkmi konania. Odvolací súd má za to, že dlh, ktorého splnenie preukazuje dokument „potvrdenie o zaplatení ceny“ je teda totožný s dlhom, ktorý mal odporca voči navrhovateľovi zo Zmluvy zo dňa 27.02.2008. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že zákon nepredpisuje formu a obsah potvrdenia vystaveného veriteľom o splnení dlhu, ale malo by byť vydané písomné potvrdenie, o tom, v akom rozsahu, komu a kedy bolo plnenie poskytnuté. Po splnení dôkaznej povinnosti odporcu je na navrhovateľovi, aby tvrdenie odporcu vyvrátil a preukázal svoje tvrdenie. Predmetné „potvrdenie o zaplatení ceny“ obsahuje identifikáciu veriteľa, dlžníka, je v nej uvedené vymedzenie dlhu - ide o celú kúpnu cenu za 100 % - ný obchodný podiel v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s. r. o.. Obsahuje aj potvrdenie, že záväzok odporcu zo zmluvy zanikol. Je nesporné, že vôľa zmluvných strán smerovala k úhrade kúpnej ceny za prevod obchodného podielu a navrhovateľ prevzatie celej kúpnej ceny potvrdil. Navrhovateľ potvrdil aj pravosť svojho podpisu. Skutočnosť, že dátum prevzatia 21.09.2010 je dopísaný rukou odporcu, odporca nespochybnil. Táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť potvrdenia. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že cena predmetného podielu nebola dohodnutá v pevnej cene, bola viazaná k výške čistého obchodného imania spoločnosti a v čase pred zápisom zmien na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu, ani v deň 21.09.2010 ani navrhovateľ ani odporca nemohli vedieť, akú sumu má odporca zaplatiť navrhovateľovi, odvolací súd dodáva, že navrhovateľ musel vedieť ku dňu vydania potvrdenia (21.09.2010) výšku čistého obchodného imania spoločnosti, nakoľko ako jediný spoločník účtovnú uzávierku spolu so súvahou schválil a ako jediný konateľ zabezpečil dňa 29.04.2010 jej uloženie do Zbierky listín obchodného registra a musel súvahu najneskôr do 31.03.2010 ako súčasť daňového priznania doručiť aj daňovému úradu. Sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 02.07.2013 potvrdil, že účtovnú závierku za rok 2009 a súvahu podpísal sám. O tom, že odporca vedel dňa 21.09.2010 o výške sumy, ktorú má zaplatiť navrhovateľovi, svedčí aj to, že na pojednávaní dňa 14.05.2013 uviedol, že cena bola vo výške 1.200.000 eur. Túto sumu uviedol ešte pred tým, ako navrhovateľ rozšíril petit návrhu na sumu 1.207.435 eur (na pojednávaní dňa 02.07.2013). O tom, že výška ceny nebola sporná, svedčí aj list navrhovateľa zo dňa 30.10.2010, v ktorom vyzval odporcu na zaplatenie za prevod obchodného podielu v spoločnosti VIP Považský Chlmec, s.r.o. podľa bodu 2 článku II Zmluvy, kde ani on nevyčíslil výšku ceny za prevod obchodného podielu. Podľa názoru odvolacieho súdu listina označená, ako „Potvrdenie o zaplatení ceny“, je spôsobilá preukázať tvrdenie, že odporca zaplatil navrhovateľovi cenu jeho obchodného podielu podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2008. Svedeckou výpoveďou K.. T. na pojednávaní dňa 10.10.2013 bolo preukázané, že sa u K.. T. na T. XX U. F. stretli navrhovateľ a odporca, kde mu odporca odovzdal peniaze za prevod obchodného podielu cca 1.100.000 eur, ktoré K.. T. požičal odporcovi. Navrhovateľ túto skutočnosť hodnoverne nevyvrátil. Zápisky z diára nie sú hodnoverným dôkazným prostriedkom. Navrhovateľ nepreukázal ani svoje tvrdenie, že dňa 21.09.2010 nemohla byť zaplatená cena obchodného podielu u K.. T.Í., nakoľko v ten deň bol navrhovateľ v Žiline, čo preukazoval len zápisom v diári. Takisto nepreukázal tvrdenie, že odporca a K.. T. v tento deň podpísali pred notárom zmluvu o prevode obchodného podielu v Prievidzi a o 15:00 hod. bol pán T. v Žiline, a preto navrhovateľ, odporca a K.. T. 21.09.2010 neboli spolu, navrhovateľ hodnoverne nepreukázal. Odporca sa mohol stretnúť s navrhovateľom a K.. T. dňa 21.09.2010 v Bratislave a následne odísť do Prievidze a Žiliny. Navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť neuniesol. Navrhovateľ skutočnosť, že sa stretol s odporcom dňa 15.02.2008 v kancelárii R.. U. preukazoval zápisom z diára, ktorý odvolací súd považuje za doklad, ktorý nemá dôkaznú silu. Sám R.. U. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 16.08.2013 vyhlásil, že dňa 15.02.2008 sa s navrhovateľom ani s odporcom vo svojich priestoroch nestretol. Vydaným čestným prehlásením zo dňa 16.08.2013 R.. U. neporušil zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pretože nevypovedal o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. V čestnom vyhlásení len uviedol, že dňa 15.02.2008 sa žiadne stretnutie navrhovateľa a odporcu v jeho kancelárii neuskutočnilo. Navrhovateľ hodnoverne nepreukázal, že sa dňa 15.02.2008 uskutočnilo stretnutie s odporcom, a nepreukázal, že v tento deň podpísal listinu „potvrdenie o prevzatí ceny“. Zo skutočnosti, že dátum 21.09.2010 dopísal odporca na listinu „potvrdenie o zaplatení ceny“ ručne, nevyplýva, ako sa mylne navrhovateľ domnieva, že navrhovateľ túto listinu podpísal už dňa 15.02.2008. Je nanajvýš zvláštne, že by navrhovateľ podpísal listinu dňa 15.02.2008 bez toho, aby prevzal peniaze ako aj to, že by takto podpísanú listinu bez prevzatia peňazí nechal odporcovi. Je taktiež neobvyklé, ak navrhovateľ potvrdenie o zaplatení ceny (ako tvrdí) najprv podpísal a až potom prečítal. Pri prevode obchodného podielu za tak vysokú kúpnu cenu už ide medzi účastníkmi o obchodný a nie kamarátsky vzťah. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca na pojednávaní dňa 14.05.2013 uviedol, že cenu za prevod obchodného podielu platil pred zápisom zmien do obchodného registra, táto skutočnosť z výpovede odporcu nevyplýva. Odporca uviedol, že cenu zaplatil pravdepodobne pre zápisom zmien do obchodného registra, presne si to však nepamätá. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odporca preukázal splnenie dlhu voči navrhovateľovi dňa 21.09.2010 a navrhovateľ nepreukázal opak. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný odporca si trovy odvolacieho konania uplatnil za dva úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.01.2014, vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 05.11.2014 á 2.836,85 eur bez DPH a 2 x režijný paušál 8,04 eur bez DPH, 1 úkonu - zastúpenie na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia dňa 24.03.2016 á 1.418,43 eur bez DPH a režijný paušál 8,58 eur bez DPH, t. j. spolu 7.116,79 eur bez DPH + 20 % DPH, čo predstavuje 8.540,15 eur. Odvolací súd tak rozhodol v zmysle §§ 10 ods. 1, 13a ods. 4, 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.