Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/199/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211406 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1612211406.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Malacky a prikázaní veci inému súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/190/2012 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 10. júla 2013 č.k. 5C/190/2012-21 takto r o z h o d o l : Sudca Okresného súdu Malacky JUDr. Miroslav Rudinský n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/190/2012. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutých nesprávnym postupom súdu, v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súčasťou návrhu je aj konštatovanie, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi navrhovateľom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. Pridelenie veci niektorému zo sudcov daného súdu by porušilo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na pomer sudcov súdu k veci a k účastníkom konania navrhovateľ žiadal v zmysle § 12 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu. Podľa § 12 ods. 1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. O vylúčení v tomto zmysle možno však rozhodovať len vo vzťahu ku konkrétnej osobe sudcu resp. sudcov, ktorí sa podieľajú alebo môžu podieľať na prejednávaní a rozhodovaní veci. Prípadná zaujatosť je výsledkom osobného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, preto je tento pomer potrebné zisťovať individuálne u každého sudcu zvlášť. Vzhľadom k tomu nemohol Krajský súd v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.) rozhodovať o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu, resp. všetkých, ktorí sú podľa rozvrhu práce určení na prejednávanie občianskoprávnych vecí, rozhodoval len o vylúčení toho sudcu okresného súdu, ktorý by mal podľa rozvrhu práce prejednať a rozhodnúť predmetnú vec. Vec prejednávajúci sudca sa necíti byť zaujatý, nemá pomer k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci, v exekučnom konaní (kde navrhovateľ tvrdí nesprávny postup súdu) nekonal ako zákonný sudca. Účelom citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci. Tak je tomu v prípade, keď sudca sám by bol účastníkom konania, či na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu, alebo v prípade, že by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach (napr. keby inak mohol byť vedľajším účastníkom). Vylúčený je aj sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania pri rokovaní (napr. ako svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania). Pomer sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom potom môže byť založený predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom. Do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti, napríklad v súvislosti s vedeckou či inou publikačnou činnosťou sudcu, v súvislosti so správou vlastného majetku sudcu a pod. Dôvodom na vylúčenie sudcu však nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, a to dokonca ani v prípade, že by rozhodnutie tohto sudcu nebolo správne (napríklad ak samosudca vynesie rozhodnutie, ktoré je odvolacím súdom zrušené). Rozhodovanie v ďalších sporoch účastníka preto daného sudcu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne a z vážnych dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu môže nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že nie sú dané podmienky pre vylúčenie vec prejednávajúceho sudcu okresného súdu, keď absentuje dôvod, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti, že tento nebude vo veci postupovať nezaujato a nestranne. Z tohto dôvodu potom nebolo potrebné ani rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (potom, čo zrušil postupom podľa § 12 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. skoršie rozhodnutie o súdnopoplatkovej povinnosti z návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti) uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66,- €, vyrubený podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, napadnuté uznesenie považoval za neopodstatnené, bez právneho významu, nakoľko nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. Ďalej poznamenal, že v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľa Okresný súd Malacky má preto postupovať zákonným spôsobom a podľa ust. § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa, pričom vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť. Z tohto dôvodu musí byť vec prikázaná inému súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Ďalej podotkol, že z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a ZoSP, navrhovateľ tvrdil, že mu nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Navrhovateľ zastával názor, že podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené a rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle cit. ust. preto navrhovateľ v konaní súdne poplatky neplatí. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012 (ďalej ZoSP), súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok za návrh. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 4 ZoSP sa oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii. Podľa Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy ZoSP predstavuje súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66,-€. Z obsahu spisu v danom prípade vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej, doručeným prvostupňovému súdu dňa 27.9.2012, domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Malacky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. To znamená, že uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Malacky v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. Navrhovateľovi vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66,-€. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa uplatnenom v odvolaní, že navrhovateľovi nie je možné uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, nakoľko súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012, od platenia súdnych poplatkov oslobodené. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011) vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.