Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613204203 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613204203.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, IČO: 264 29 705, Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanej K. Q., M.. XX.X.XXXX, C. XXX, o zaplatenie 405,- EUR s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/164/2013-79 zo dňa 9.6.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 4C/164/2013-79 zo dňa 9.6.2016 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 405,- EUR od 20.9.2010 do zaplatenia zastavuje a vo zvyšku návrh zamieta. Zároveň súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov voči žalobcovi nepriznáva. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.3.2013 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,Nariadenie“), sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 405,- EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 20.9.2010 do zaplatenia a úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 6.12.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 1,35 EUR, ako aj náhrady trov konania. Procesným podaním doručeným súdu 29.12.2015 však žalobca zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd uviedol, že vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy zastavil podľa príslušných zákonných ustanovení (§96 ods. 1 až 3 O.s.p.) bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu návrhu, keďže prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu. 3. Pokiaľ išlo o zvyšok uplatneného nároku, súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia je konanie v zásade písomné, žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu ani nepovažoval za potrebné. S poukazom na § 79 ods. 4 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z. z. súd dospel k tomu, že žalobca žalobou uplatňoval nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že zmenka bola vystavená žalovaným ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 405,- EUR a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 20. septembra 2010, zmenka bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom uvedenej spoločnosti. Zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 103400023 uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným dňa 25.9.2009. Predmetom zmluvy bol úver v sume 250,- EUR a záväzok zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 242,- EUR. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd uviedol, že v konaní sa zaoberal aj obsahom spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/4054/2011, kde išlo o konanie medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným vo veci vymoženia povinnosti zaplatiť sumu 405,- EUR s príslušenstvom na základe rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., nakoľko vykonanie dokazovania dôkazmi v uvedenom spise bolo podľa názoru súdu potrebné pre posúdenie podmienok konania a nároku uplatneného v tomto konaní. V súvislosti s uvedeným konaním poukázal na rozhodnutie č. k. 23Er/4054/2011-10 zo dňa 6.12.2011, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere. Keďže bolo právoplatne rozhodnuté, že rozhodcovský rozsudok bol nulitným právnym aktom, nevytváral prekážku právoplatne rozsúdenej veci, a preto súd uviedol, že podmienky na vydanie rozsudku o uplatnenej pohľadávke s ohľadom na prípadnú existenciu prekážky právoplatne rozsúdenej veci považoval za splnené. Súd poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu uviedol, že odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu, avšak čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity žalovaného musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe dôkazov predložených žalobcom. Z úradnej povinnosti však súd prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by žalovaný mohol uplatniť, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd uviedol, že dospel k záveru, že návrh žalobcu nebol dôvodný. Žalobca ako majiteľ zmenky v danom prípade síce nemusel dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom zmenky, ale nakoľko išlo o zmenku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou súd uviedol, že ex offo v zmysle § 17 ods. 1 a 2 zmenkového a šekového zákona skúmal existenciu záväzkov plynúcich zo zmenky aj bez námietok žalovaného. Súd teda z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky založené na vlastných vzťahoch žalovaného ako vystaviteľa zmenky k predošlému majiteľovi zmenky, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a s tým súvisiacu platnosť dohody o vyplnení zmenky. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal splatnosť poslednej splátky ani okamih omeškania žalovaného s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere. Bolo zrejmé, že predmetná zmluva bola súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného bolo preto potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy. Pokiaľ išlo o spornú zmluvu súd uviedol, že žalovanému priznal postavenie spotrebiteľa, aj keď formálne bolo v zmluve na predtlači uvedené, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, avšak súdu bolo z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania, v skutočnosti je však účel poskytnutia úveru úplne iný a nijako nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Preto sa v takýchto prípadoch prenáša bremeno tvrdenia o tom, že dlžník bral úver na takéto účely na veriteľa, resp. inú osobu, ktorá uplatňuje takýto nárok. V tomto prípade žalobca nepreukázal takýto účel úveru, súd má z tohto dôvodu za to, že žalovaný je spotrebiteľ. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov tak súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich určuje ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým neobsahovala ročnú úrokovú sadzbu, ale len údaj o nešpecifikovanom „poplatku“ a takýto neurčitý poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Vzhľadom na uvedené sa úver s poukazom na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže teda veriteľ žalovanému poskytol úver vo výške 250,- EUR, kvôli nesplneniu náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, bol oprávnený požadovať od žalovaného len túto sumu bez navýšenia o poplatky. 5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal platnosťou dohody o vyplňovacom práve zmenky, ktorá bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, vopred pripravených ako formulár predchádzajúcim majiteľom zmenky. Žalobca teda nemal možnosť jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky v danej veci s poukazom na vytýkané nedostatky zmluvy o úvere súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Na základe toho zároveň súd uviedol, že v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, a preto ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007. Na základe takto neplatnej dohody nevzniklo veriteľovi právo blanozmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo veriteľovi, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd potom po vykonanom dokazovaní a ex offo preskúmaní spotrebiteľského vzťahu účastníkov, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, dospel k záveru o absencii materiálnych predpokladov platnosti zmenky z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti dohody o vyplňovacom práve a návrh vo zvyšnej časti preto zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). K postupu súdu pri dokazovaní uviedol, že on a ani žalovaný nenavrhli vykonať dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom poukázal na § 120 O.s.p. platného a účinného v čase prejedania a rozhodovania v predmetnej veci. Žalobca zastával názor, že nakoľko ako dôkaz o svojich nárokoch predložil súdu platnú zmenku, ktorá spĺňala všetky náležitosti, dokázal tým svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Podľa žalobcu v priebehu konania nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy a ak aj súd takéto iné dôkazy vykonal, mal svoj postup náležite odôvodniť, k čomu však nedošlo. Keďže sám žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke, súd nebol legitimovaný na to, aby ich vznášal za žalovaného a ak tak urobil došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti súdneho konania. Žalobca uviedol, že súd navyše z vlastnej iniciatívy skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa napriek tomu, že žalovaný sa tejto obrany vôbec nedovolával a uplatnenú pohľadávku nenamietal a svojím konaním ju prakticky uznal. Taktiež uviedol, že súd považoval za nesporné skutočnosti, ku ktorým sa však strany nikdy nevyjadrili, a preto nie je zrejmý spôsob ako súd dospel k nespornosti toho, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., že zmenka bola zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. Podľa žalobcu sa súd vôbec nezaoberal aplikáciou príslušných ustanovení o zmenách a ignoroval predmet sporu a žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah, avšak súd vec posudzoval tak, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. S poukazom na § 17 zmenkového a šekového zákona žalobca uviedol, že za určitých okolností je prípustné vzniesť tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale námietka musí byť uplatnená žalovaným, ktorý v tejto situácii nesie dôkazné bremeno svojich tvrdení a v žiadnom prípade nemôže túto iniciatívu na seba preberať súd. V danom prípade bolo preto podľa žalobcu následkom nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008 ako aj na rozsudok NS ČR so. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002, v súvislosti s ktorým uviedol, že zmenkový záväzok je úplne samostatný, oddelený a nezávislý od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku, a preto nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto odporuje, nakoľko zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, na základe čoho je nárok žalobcu v celom rozsahu dôvodný. Ohľadom rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že v danom konaní išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu a zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky a neuplatňoval sa ani § 17 zmenkového a šekového zákona, na základe čoho nemožno na toto rozhodnutie prihliadať. Všetky svoje závery žalobca oprel o uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. K záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a preto žalobca so záverom súdu v tomto smere nesúhlasil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil. 7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec i nesprávne právne posúdil. 10. Podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Zb. - zmenkový a šekový zákon - kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. ako zákona účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie platilo, že účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 2 a 3 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 11. Odvolací súd dospel k záveru, že ustanovenie čl. 7 Nariadenia len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu nedoručila odpoveď dotknutej strany, avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia Nariadenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz, napriek nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania a to bez ohľadu na to, či sa žalovaný v danej veci vyjadril alebo nie. Odvolací súd poukazuje aj na názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v stanovisku č. 93 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR S 8/2015, v ktorom NS SR konštatoval, že z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť a to aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní a pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho privedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd SR v stanovisku konštatoval, že je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval preto odvolací súd za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vzhľadom na nečinnosť žalovaného nebol oprávnený prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Odvolací súd je však tiež toho názoru, že pri zvažovaní rozsahu v akom bude súd vykonávať dokazovanie predovšetkým pri nečinnosti žalovaného je však potrebné prihliadať na účel Nariadenia vyjadrený v bode 8 preambuly, ktorým je zjednodušenie, zrýchlenie konania a zníženie nákladov. 12. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom odvolateľa, že súd sa dostatočne, resp. vôbec nezaoberal aplikáciou § 17 zmenkového a šekového zákona, z ktorého vyplýva, že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné, nakoľko žalobcovi t.j. ďalšiemu majiteľovi zmenky nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že kauzálnymi námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie mohol zaoberať iba v prípade preukázania, že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Súd preto pochybil, keď sa zaoberal zmluvným vzťahom medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej bola zmenka vystavená bez toho, aby bolo preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako majúcu spotrebiteľský charakter, pričom uviedol, že je mu známe z jeho rozhodovacej činnosti, že spoločnosť predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, v ktorých je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania alebo zamestnania. Odvolací súd je toho názoru, že nemožno preskúmať vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o charaktere úverovej zmluvy, keď len poukázal na poznatky z rozhodovacej činnosti, bez prinajmenšom uvedenia čísla konaní, predmetom ktorých bolo posudzovanie obdobných zmlúv v prípadne na poukázanie na iné konanie vedené medzi tými istými stranami. Tak by bolo možné dospieť aspoň k pravdepodobnému záveru, že tým istým spôsobom spoločnosť postupovala aj v prípade predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko sú aj iné okolnosti uzatvorenia ďalších zmlúv totožné s prejednávanou vecou. 13. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že ako zmluva o úvere uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. tak ani dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke nebola žiadnou zo strán predložená, prípadne na ich obsah nebol nikto z tých, ktorí zmluvy uzatvorili vypočutý. Za tohto stavu nemožno posúdiť vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie a rozsudok je pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľný a nepresvedčivý. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom a na základe jeho výsledkov opätovne rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.