Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/364/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201499 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614201499.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Piešťany, zastúpeného Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: E. C., K. X, L., o zaplatenie 566,58 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/415/2014-56, zo dňa 27.7.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 206,32 eura, z toho 164,82 eura titulom trov právneho zastúpenia a 41,50 eura titulom iných trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 550,58 eura spolu s úrokom z omeškania 0,10 eura za obdobie od 21.12.2010 do 18.1.2012, s úrokom z omeškania 126,85 eura od 7.8.2011 do 3.2.2014 a s denným úrokom z omeškania 0,026 % zo sumy 550,58 eura od 4.2.2014 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania žalobcu 41,50 eura za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 110,93 eura a konanie v časti o zaplatenie 16 eur zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 10.2.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 566,58 eura spolu s príslušenstvom s tým, že so žalovaným 23.8.2010 uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol 801 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v desiatich splátkach po 88,99 eura. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok, žalobca ho vyzval listom z 21.7.2011 na splatenie celého zostatku úveru 566,68 eura. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Konštatoval, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 801 eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v desiatich mesačných splátkach po 88,99 eura. Žalovaný uhradil prvé tri splátky, štvrtú splátku uhradil čiastočne a následne úver prestal splácať, v dôsledku čoho bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie zvyšku úveru, ale žalovaný výzvu nerešpektoval. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal 550,58 eura, ktorá pozostáva z istiny 503,71 eura, zo zmluvného úroku 46,87 eura. V súvislosti s dojednaním poplatku za upomienku poukázal na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného náklady spojené s jej uplatnením. Uviedol, že paušálna náhrada výdavkov premietnutá do poplatku za upomienku umožňuje navýšenie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a táto zmluvná podmienka sa tak dostáva do rozporu s § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje nevýhodnejšie dojednanie. Vyslovil, že by nemali byť pochybnosti o tom, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému pravidlu; na uvedenom základe poplatok za upomienku 16 eur nepriznal a návrh žalobcu v tejto časti zamietol. Ďalej uviedol, že žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to 9 % ročne, t.j. 0,10 eura (za omeškanie so štvrtou splátkou) vyčíslený od 21.12.2010 do 18.1.2011, úrok z omeškania 9,5 % ročne t.j. 126,85 eura od 7.8.2011 do 3.2.2014 zo sumy 550,58 eura (výška istiny a úrokov z úveru) a úrok z omeškania 0,026 % denne zo sumy 550,68 eura od 4.2.2014 (spísanie návrhu) do zaplatenia. Ozrejmil, že úrok z omeškania 0,026 % denne predstavuje ročný úrok 9,5 %, ktorý bol stanovený k 22.7.2011 (deň nasledujúci po zosplatnení) a je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., tak, že žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok 41,50 eura a trovy právneho zastúpenia 110,93 eura podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (dva úkony právnej služby v roku 2014 po 73,36 eura, 2 x paušál po 8,04 eura, spolu 92,44 eura + 20 % DPH). 4. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 166,81 eura. Uviedol, že si v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil trovy právneho zastúpenia 110,93 eura, ktoré mu boli aj súdom prvej inštancie priznané vzhľadom na prevažný úspech vo veci; 15.2.2015 však zaslal súdu prvej inštancie aj odpoveď na výzvu, kde sa okrem iného vyjadroval aj k podaniu žalovaného, na čo bol súdom prvej inštancie vyzvaný. V predmetnom podaní si vyčíslil trovy právneho zastúpenia (55,88 eura) aj za tretí úkon právnej služby - vyjadrenie k podaniu žalovaného. Namietal, že mu súd prvej inštancie priznal iba nárok na trovy právneho zastúpenia 110,93 eura za dva úkony právnej služby a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za tretí úkon právnej služby žiadnym spôsobom neodôvodnil, resp. opomenul rozhodnúť o ňom. 5. O odvolaní žalobcu proti napadnutej časti rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 255 <aspi://module='KO'&link='KO160_2015SK%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisela od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu mohol súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že priznal náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.) alebo mohol priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O.s.p.) 10. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 566,58 eura spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 550,58 eura spolu so žalovaným príslušenstvom a žalobu v časti uplatňovaného poplatku za upomienku 16 eur zamietol; dospel k správnemu záveru, že žalobca bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, nakoľko neúspešný bol len v časti o zaplatenie 16 eur (čo predstavuje 2,82 % zo žalovanej sumy 566,58 eura bez príslušenstva) a preto čiastočne úspešnému žalobcovi dôvodne priznal plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Súd prvej inštancie však žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 110,93 eura iba za dva úkony právnej služby v roku 2014, ktoré si uplatnil v žalobe (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) po 73,36 eura, 2 x režijný paušál po 8,04 eura, spolu 92,44 eura + 20 % DPH; súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie k podaniu žalovaného, ktorý si vyúčtoval v písomnom podaní z 18.2.2015. Námietka žalobcu o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia za tento tretí úkon právnej služby je dôvodná; žalovaný sa písomne vyjadril k doručenému návrhu na vydanie platobného rozkazu osobitným podaním z 22.12.2014 (č.l. 41), pričom predmetné vyjadrenie súd prvej inštancie doručil žalobcovi s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril. Z uvedeného dôvodu nebolo následné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného neúčelné a bolo preto namieste priznanie náhrady trov konania žalobcovi za úkon právnej služby označený ako „Vyjadrenie k podaniu odporcu“ z 18.2.2015 (č.l. 47). Za účelne vynaložené trovy je možné považovať iba také trovy, ktoré musí procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo pred súdom (§ 251 C.s.p.); s ohľadom na to, že v prípade predmetného vyjadrenia žalobcu ide o písomné podanie týkajúceho sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) realizovaného na výzvu súdu prvej inštancie, odvolací súd trovy žalobcu spojené so zastupovaním advokátom považoval za odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním jeho práva a žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia aj za tento úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako súčet tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby v roku 2015: 36,52 eura + režijný paušál 8,39 eura + 20 % DPH, teda spolu 53,89 eura; základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta pri rozhodnutí o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. odvolací súd vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia (550,58 eura) a nie z hodnoty, ktorá je predmetom sporu (566,58 eura). 11. Na uvedenom základe zohľadniac vzájomnú súvzťažnosť § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p., pri ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 206,32 eura pozostávajúcich z iných trov konania 41,50 eura a z trov právneho zastúpenia 164,82 eura. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).