Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/526/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201504 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614201504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté deti O.: Y., Q.. XX.XX.XXXX G. Q., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: H. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. J., S.. M. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou, so sídlom Malacky, Nádražná 23, a S. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Orlíkovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 6, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.07.2015, č.k. 8P/70/2014-94, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 07.072015, č.k. 8P/70/2014-94 návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú Q. O., Q.. XX.XX.XXXX zamietol. Súčasne zvýšil výživné pre maloletú Y. O., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 01.09.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015 vo výške XXX,- eur povolil otcovi splácať v XX,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 11.06.2013 č.k. 8P/282/2012-67 vo výroku o výživnom pre maloletú Y.. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnenie potrieb maloletej ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Súd prvého stupňa mal za to, že na strane maloletej nedošlo od poslednej úpravy výživného k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Konštatoval, že u maloletej nedošlo k zmene školy, naďalej je žiačkou základnej školy v Malackách, naďalej je členkou športového klubu, hrá futbal, od posledného rozhodnutia došlo len k zmene klubu, keď maloletá od septembra 2013 hrá futbal za Š.X. Y.. Pokiaľ ide o rodičov, matke vytkol jej dlhodobú nezamestnanosť, ktorú už vzhľadom na vek detí nemožno ospravedlňovať osobnou starostlivosťou o deti. Dôvody, pre ktoré matka nepracuje vyhodnotil ako účelové, keď matka súdu ani len nepreukázala snahu nájsť si zamestnanie. V prípade, že by matka pracovala a mala príjem, podľa názoru súdu by mohla na maloletú prispievať sumou XX,- eur, otec sumou XXX,- eur, okrem toho má k dispozícii dávky štátu vo výške XX,- eur a pokiaľ by bola riadne zamestnaná, mala by nárok aj na daňový bonus vo výške cca XX,- eur. Pri takomto prepočte by mala Q. pre seba k dispozícii cca XXX,- eur mesačne, čo je suma dostačujúca na pokrytie jej potrieb. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd zistil oproti maloletej Q. zmenu pomerov u maloletej Y., u ktorej matka zvýšenie výživného nepožadovala, keďže maloletá Y. od 01.09.2014 nastúpila na strednú školu mimo bydliska. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 24.03.2015 začal konanie o zvýšenie výživného. Pri rozhodovaní o miere zvýšenia výživného vychádzal z veku maloletej, školy, ktorú navštevuje, výdavkov, ktoré má v súvislosti s nástupom na strednú školu - cestovné, poplatky v škole, vreckové, zohľadnil jej športové aktivity, na strane rodičov zohľadnil ich príjmy, príjmy partnerov, ostatné vyživovacie povinnosti rodičov a výživné na maloletú primerane zvýšil. Na rozdiel od maloletej Q. zmena pomerov u maloletej Y. bola podľa názoru súdu očakávaná, vo vzťahu k uvedenému otcovi vytkol, že sám dobrovoľne odišiel zo zamestnania, vzdal sa lepšieho príjmu. Otcovi dal do pozornosti, že aj keď akceptuje jeho právo na osobný život a starostlivosť o mladšie deti, otec si musí uvedomiť, že jeho starostlivosť potrebujú aj dve staršie deti a jeho vyživovacia povinnosť má byť na takej úrovni, na akej je jeho starostlivosť o deti z terajšieho vzťahu. Pri zvýšení výživného na maloletú Y. aj napriek skutočnosti, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, pracuje iba v rámci dohody o vykonaní pracovnej činnosti, vychádzal z pôvodného príjmu otca v spoločnosti A. A. Y., G..Y.., kde bol otec zamestnaný do 31.05.2014 s príjmom XXX,XX eur, pri zohľadnení, že otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške XXX,XX eur. Rovnako zohľadnil, že otec sa s maloletou Y. pravidelne stretáva, navštevuje, prispieva jej aj nad rámec súdom určeného výživného. Zmenu pomerov maloletej Y. ustálil od 01.09.2014, t.j. odkedy začala navštevovať strednú školu, vyčíslil zročné výživné, ktoré povolil otcovi splácať v zmysle § 160 O.s.p. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. S rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zamietol jej návrh na zvýšenie výživného k maloletej Q. nesúhlasila, mala za to, že v konaní preukázala listinnými dôkazmi i výsluchom, že na strane maloletej Q. došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, a to nárastu nákladov v súvislosti s jej členstvom vo futbalovom klube Š.X. Y. U., náklady dokladovala potvrdením samotného klubu. Podľa jej názoru súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, že na strane maloletej Q. nedošlo k zmene pomerov a jednak nevzal do úvahy aj jej osobnú starostlivosť ako matky o maloletú, keďže vyvíja maximálne úsilie pre uplatnenie dcéry, ktorá starostlivosť sa premieta ako materiálna hodnota, ktorej by mala zodpovedať výška príspevku druhého rodiča. Naviac v rozsudku nie je vyhodnotené, že otec detí robí značné rozdiely v prístupe k svojim štyrom deťom. Okrem priznaného výživného Q. nič neposkytuje na rozdiel od dcéry Y., ktorej kupuje drahé darčeky. Taktiež svojmu synovi z druhého manželstva platí súkromnú základnú školu XXX,- eur mesačne, dieťa vozí každý deň do Bratislavy a späť. Ako ďalší závažný dôvod pre spochybnenie správnosti napadnutého rozsudku uviedla, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil, že sa otec za posledné krátke obdobie vzdal z vlastného rozhodnutia výhodnejšieho zamestnania, v ktorom dosahoval podstatne vyššie príjmy, hoci si musel byť vedomý, že má štyri deti. V roku 2012 z vlastného podnetu ukončil služobný pomer s Ministerstvom obrany SR, od 01.01.2013 do 31.05.2014 bol zamestnaný s príjmom XXX,- eur mesačne, od januára 2015 pracuje len na dohodu o vykonaní práce s príjmom XXX,XX eur mesačne. S poukazom na uvedené, rozhodnutie súdu nezohľadňuje platnú a ustálenú judikatúru, nie je preto správne. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec detí a kolízny opatrovník maloletých detí. Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že u maloletej Q. nedošlo k zmene pomerov, poukázal na to, že matka síce v konaní predložila zoznam nákladov, ktoré jej v súvislosti so starostlivosťou o maloletú Q. vznikajú, nepredložila však žiaden doklad o tom, že by výdavky aj vynaložila, nepreukázala ani výšku nákladov súvisiacich s účasťou na medzinárodných turnajoch. Je teda zrejmé, že v dôsledku prestupu maloletej do futbalového klubu Š. Y. nedošlo k takému zvýšeniu výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú, ktorá by opodstatňovala zvýšenie výživného. Súd teda dospel k správnemu záveru, keď návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pokiaľ matka v odvolaní poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že je zdravý, v krátkom čase došlo k zmene jeho zamestnaní s nevýhodne podstatným poklesom príjmu zdôraznil, že sama matka si napriek tomu, že jej nič nebráni v tom, aby si zabezpečila vyšší príjem, výhodnejšie zamestnanie nehľadá. Jej dlhodobá nezamestnanosť vzhľadom na nezáujem nájsť si prácu je účelová. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1-5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletej Q. z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Malacky rozsudkom zo dňa 11.06.2013 č.k. 8P/282/2012-67. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane maloletej k takej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Maloletá naďalej, tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa navštevuje základnú školu, naďalej sa venuje športovej činnosti, ktorá bola zohľadňovaná pri rozhodovaní o výživnom rozsudkom zo dňa 11.06.2013, u maloletej k jedinej zmene pomerov došlo len jej prestupom zo športového klubu TJ R. Š. do športového klubu Š. Y. U.. Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov v súvislosti s prestupom a hraním maloletej za súčasný klub treba uviesť, že napriek potvrdeniu klubu Š. Y. U., z tohto jednoznačne nevyplýva, akú výšku nákladov hradí matka, a to od decembra 2013, kedy matka tvrdí, že maloletá prestúpila do klubu Š. Y. U., a to až do rozhodnutia vo veci. Okrem uvedeného potvrdenia matka v konaní žiadne iné doklady nepredložila. Vo vzťahu k uplatnenému návrhu matky na zvýšenie výživného u maloletej Q. súd prvého stupňa správne zisťoval aj zárobkové a majetkové pomery rodičov a aj u rodičov vyhodnocoval, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na ich strane k zmene pomerov. Pokiaľ súd prvého stupňa vytkol matke jej dlhodobú nezamestnanosť (od 12.09.2008), jeho záver plne zodpovedal skutkovým zisteniam, keď matka v konaní nepreukázala ani len snahu sa zamestnať. Tvrdenie matky uvedené aj v odvolaní, že vyvíja svojou osobnou starostlivosťou maximálne úsilie pre uplatnenie dcéry Q. už vo veku maloletej (14 rokov) nie je možné zohľadňovať vo finančnom vyjadrení na úkor druhého rodiča, naviac, pokiaľ matka nešoféruje a na športové tréningy, zápasy vozí maloletú manžel matky a matka ide ako doprovod, argument matky o materiálnej hodnote, ktorej by mala zodpovedať výška výživného zo strany otca neobstojí. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj zárobkové možnosti a majetkové pomery na strane otca, so zohľadnením jeho dvoch vyživovacích povinností k deťom z terajšieho manželstva, správne na nezamestnanosť otca, resp. jeho minimálny príjem v súčasnej dobe neprihliadal, keďže otec pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého dosahoval príjem cca XXX,- eur mesačne ukončil dohodou. K výtke matky smerujúcej voči spochybneniu správnosti napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa nezohľadnil to, že otec v roku 2012 z vlastného podnetu ukončil služobný pomer na Ministerstve obrany SR treba uviesť, že uvedenou skutočnosťou sa zaoberal súd pri predchádzajúcej úprave výživného, v danom konaní právne relevantná je zmena v zárobkových pomeroch otca od rozhodnutia Okresného súdu Malacky z 11.06.2013 č.k. 8P/282/2012-67. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom súdu prvého stupňa, ktorý po zistení zmeny pomerov u maloletej Y., u ktorej matka nežiadala zvýšiť výživné, začal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného a následne po zistení zmeny pomerov na strane maloletej súvisiacej s ukončením základnej školskej dochádzky a nástupu na stredoškolské štúdium mimo miesta bydliska konštatoval nárast jej potrieb v rozsahu, ktorý Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 predpokladá ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Za daného skutkového stavu aj odvolací súd konštatuje, že nástupom maloletej Y. na stredoškolské štúdium sa zvýšili náklady maloletej, zmenil sa aj charakter výdavkov spojených so štúdiom, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne premietol do výšky výživného. Určená výška výživného zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ktoré boli vyhodnotené u maloletej Q., pri zohľadnení, že otec na výživu maloletej prispieva aj vecným plnením nad rámec určeného výživného. Dôkazy, ktoré matka v doplnení odvolania žiadala vykonať a zohľadniť (očakávanie narodenia ďalšieho dieťaťa matkou maloletej Q. a Y. a návšteva oboch detí otca z terajšieho manželstva v súkromných základných školách) nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.