Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211060 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614211060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú V. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. P., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: Q. C., M.. XX.XX.XXXX, Š.. U.. P., Q. P., P. Č.. XX/XX, zastúpeného Consilior Iuris, s.r.o., AK so sídlom Bratislava, Miletičova ul. č. 23 a L. C., M.. XX.XX.XXXX, Š.. U.. P., Q. F., L.Á. E.. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ivanou Remšíkovou, AK, so sídlom Bratislava, Suvorovova ul. č. 8, o návrhu oboch rodičov na nahradenie súhlasu druhého rodiča pri nezhode rodičov, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 8P 436/2014-63 zo dňa 17. decembra 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 8P 436/2014-63 zo dňa 17. decembra 2015 rozhodol, že počnúc školských rokom 2015/2016 bude maloletá V. C., M.. XX.XX.XXXX navštevovať Základnú školu Kpt. J. Nálepku, so sídlom Stupava, Školská ul. č. 2. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku rozsudku súd prvého stupňa rozhodol, že návrh matky zamieta. Otec maloletej návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2014 žiadal, aby súd určil, že maloletá V. bude od školského roku 2015/2016 navštevovať Základnú školu v Stupave, z dôvodu, že maloletá V. je zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a rodičia sa nevedia dohodnúť o tom, do ktorej základnej školy maloletá nastúpi, pretože rodičia majú rozdielne bydlisko. Otec žiadal určiť Základnú školu v Stupave, pretože maloletá tu mala pôvodné bydlisko, chodila tam do predškolského zariadenia a do školy v Stupave chodí aj jej starší brat C.. Matka návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2014 žiadala, aby súd určil, že maloletá nastúpi od septembra 2015 do Základnej školy na Fándlyho ulici v Pezinku a potvrdila, že s otcom maloletej sa nevedia dohodnúť, kam maloletá nastúpi do základnej školy. Matka s maloletou býva v obci F. a má viac možností venovať sa maloletej, pretože pracuje na skrátený úväzok a v škole sa maloletá s bratom nestretáva a pretože nebudú obaja navštevovať školu v rovnakej budove. Otec žiadal nariadiť predbežné opatrenie návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2015, tak, že maloletá bude navštevovať predbežne Základnú školu v Stupave. Súd vyhovel návrhu otca a uznesením zo dňa 02.03.2015 nariadil predbežné opatrenie, určil, že maloletá nastúpi na Základnú školu v Stupave. Okresný súd danú vec posúdil podľa § 35 Zákona o rodine v spojení s § 20 ods. 3 Zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon), v spojení s článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej Republiky a článkom 18, ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá má bydlisko vo F. u matky a u otca v P.. Pôvodné bydlisko maloletej bola P., kde bolo posledné spoločné bydlisko rodičov pred rozvodom ich manželstva a v Stupave maloletá navštevovala materskú školu. Súd prihliadol na to, že do základnej školy v Stupave chodí aj starší brat maloletej a povinnú školskú dochádzku v Stupave maloletá tiež absolvovala, v škole sa jej páči, adaptovala sa, dosahuje dobré výsledky. Matka obe deti do školy aj zo školy (v čase, keď má deti v starostlivosti) denne vozí motorovým vozidlom. Na tieto skutočnosti súd prihliadol pri rozhodovaní vo veci a prihliadol tiež na to, že cestovanie maloletej do školy vzhľadom na striedavú starostlivosť rodičov bude vždy záťaž a v prípade, ak by súd vyhovel návrhu matky a určil ako školu v Pezinku, kde by si mala maloletá plniť školskú dochádzku bola by to záťaž ešte väčšia, keďže matka by musela zvládnuť z miesta bydliska zaviesť maloletú do Pezinka a odtiaľ maloletého C. do Stupavy, aj keď vzdialenosť medzi bydliskom matky a Pezinkom je kratšia. Pre odvoz maloletého do Stupavy, by maloletá musela skôr vstávať, matka by s deťmi musela vychádzať z domu skôr. Preto v prípade, ak bude maloletá navštevovať základnú školu v Stupave, bude potrebné odviesť obe maloleté deti spolu. Matka tiež súhlasila s tým, že maloletá nastúpi do školy v Stupave, ako vyplýva z návrhu dohody zo dňa 07.10.2015 a súd preto návrhu otca vyhovel a návrh matky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala rozsudok zmeniť tak, že maloletá bude v školskom roku 2016/2017 navštevovať Základnú školu J. Fándlyho 11 v Pezinku. Matka v odvolaní namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a tiež z dôvodu § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka namietala, že súd neprihliadol v rozhodnutí na záujem maloletej Emy a rozsudok je nepresvedčivý, účelovo odôvodnený a nezohľadňuje objektívne skutočnosti a subjektívny záujem maloletej a zohľadňuje predovšetkým záujmy otca. Maloletá sa vyjadrila, že by radšej navštevovala školu v Pezinku, kde má kamarátky a maloletá tiež chce byť častejšie v prítomnosti matky. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že chce navštevovať základnú školu v Pezinku, ale súd na túto skutočnosť neprihliadol, hoci otec toto tvrdenie nepoprel a maloletá tiež zdôraznila, že Základnú školu v Pezinku navštevujú aj kamarátky z miesta bydliska vo F.. V Pezinku maloletá navštevuje aj krúžok plávania, ktorý preferuje pred hádzanou, ktorú navštevuje v Stupave. Podstatná skutočnosť je aj to, že matka pracuje na čiastočný úväzok a môže sa o dieťa starať, písať, doučovať ho v týždni, a preto je vhodnejšie, aby maloletá navštevovala Základnú školu v Pezinku. Otec maloletej má dôvod k tomu, aby maloletá navštevovala školu v Stupave iba stratu jeho času vozením maloletej do Pezinka. Je potrebné tiež prihliadnuť, aby rozhodnutie súdu bolo spravodlivé voči obidvom rodičom, pretože otec ani jedno dieťa nemusí voziť do školy mimo svojho bydliska, ale matka musí voziť obidve deti. Pokiaľ maloletá začala navštevovať Základnú školu v Stupave bolo to iba nariadením predbežného opatrenia, a teda donútením zo strany Okresného súdu Malacky a súd nariadil predbežné opatrenie na základe návrhu otca a na základe nepodložených tvrdení. Vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie, súd v konaní vo veci rozhodol rovnako ako v predbežnom opatrení, keď to bolo pre súd jednoduchšie riešenie, ale pre V. a matku nie. Maloletá sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje a musí ustúpiť požiadavkám otca, čo nie je v záujme maloletej. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že pre matku by to bola záťaž, keby z miesta bydliska vo F. maloletú musela najprv odviesť do Pezinka a následne maloletého brata do Stupavy, a preto by musela maloletá V. skôr vstávať. Takýto záver súdu nemôže obstáť, pretože vzdialenosť smerom od F. R. P. po Základnú školu v Pezinku, na Fándlyho ulici sú 4 km, spolu maximálne 5 minút cesta do školy a 3 minúty po odbočku smerom na Stupavu. Časová strata tak predstavuje 8-10 minút, a to len pre C., ktorý je starší a predovšetkým, ktorý bude Základnú školu v Stupave navštevovať už len rok a pol, pretože C. má záujem o 8 ročné gymnázium v Bratislave. Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepresvedčivé, zmätočné a najmä nesleduje záujmy maloletej V.. Podľa názoru matky je rozsudok tiež nespravodlivý, nielen voči maloletej V., ale aj voči matke. Matka sa s otcom snažila dohodnúť, maloletú neovplyvňovala a súd na pojednávaní zo dňa 03.12.2015 dôrazne nesúhlasil s konaním otca, kedy otec odmietol návrh matky v súlade s jeho predstavami a súd pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku, ktoré bolo pre matku prekvapivé. Matka tvrdila, že súd prihliadol iba na dôvody tvrdené zo strany otca a rozhodnutie je tak v neprospech maloletej, z ktorého dôvodu žiadala rozsudok zmeniť a rozhodnúť tak, že počnúc školským rokom 2016/2017 bude maloletá V. navštevovať Základnú školu J. Fándlyho 11 v Pezinku. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, podaním zo dňa 18.01.2016 a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a pri rozhodnutí prihliadol najmä na záujem maloletej a rozhodnutie súd odôvodnil riadne a presvedčivo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Vo vyjadrení otec poukázal na to, že súd prihliadol na vyjadrenie maloletej a zohľadnil skutočnosť, že maloletá sa v škole dobre adaptovala a dosahuje v škole dobré výsledky a súd sa vysporiadal aj s komplikáciami pri vození oboch detí do školy ak by maloletá navštevovala školu v Pezinku. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pre maloletú je vhodnejšie ak bude aj naďalej navštevovať školu, v ktorej začala absolvovať povinnú školskú dochádzku. Podľa názoru otca, nie sú opodstatnené námietky matky v podanom odvolaní, že otec maloletú ovplyvňoval pri rozhodnutí a jej názore, pretože z vykonaného dokazovania žiadne dôkazy s tým súvisiace nevyplývajú. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletá začala navštevovať Základnú školu v Stupave iba na základe donútenia nariadením predbežného opatrenia otec uviedol, že rodičia maloletej sa nedokázali na mieste výkonu povinnej školskej dochádzky dohodnúť a ani na to do ktorej školy má byť dieťa zapísané, a preto otec podal návrh, aby súd určil do ktorej základnej školy má ísť dieťa na zápis. Matka uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie nenapadla odvolaním i napriek tomu, že tvrdí, že bolo vydané na základe nepodložených tvrdení otca. Otec neuzavrel dohodu s matkou, pretože dohoda obsahovala ustanovenie, podľa ktorého v prípade uzavretia dohody, by rodičia vzali svoje návrhy na začatie konania späť a v tomto prípade by predbežné opatrenie, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že maloletá bude navštevovať Základnú školu v Stupave zaniklo. Otec maloletej považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, a preto ho žiadal potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože je nepreskúmateľný. Odporkyňa namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a tiež namietala odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vyhovel návrhu otca, že maloletá bude navštevovať základnú školu v Stupave a ako dôvod rozhodnutia uviedol, že maloletá má bydlisko aj v P. J. F. F. z dôvodu striedavej starostlivosti, do základnej školy chodí aj brat maloletej a prihliadol na cestovanie do školy a záťaž matky z dôvodu vozenia detí do školy. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je možné zistiť, ako súd dospel k záveru, že pre maloletú je vhodné navštevovať základnú školu v Stupave, keď aj maloletá sama má záujem navštevovať základnú školu v Pezinku. Bez dostatočného posúdenia aj názoru maloletej, nemôže súd túto otázku jednoznačne zodpovedať. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, prečo súd záujem maloletej navštevovať základnú školu v Pezinku neprijal. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, zákon ukladá súdu povinnosť vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Konanie o týchto veciach je ovládané vyšetrovacou zásadou, v zmysle ktorej účastníci nemajú dôkaznú povinnosť a nenesú dôkazné bremeno. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia, založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie vo veciach úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa a aj keď rodičia majú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, pokiaľ súd nerozhoduje o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu v súlade s návrhom obidvoch rodičov, musí rozhodnutie dostatočne odôvodniť, pretože výkon práv a povinností rodičia musia tomuto rozhodnutiu podriadiť a teda musia rozhodnutie rešpektovať. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie neodôvodní, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a odôvodnenie je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože súd svojim postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na závažnosť predmetu konania, v ktorom ide o rozhodnutie o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu, bolo potrebné rozhodnutie dostatočne odôvodniť. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nedokážu spolu komunikovať a najmä dohodnúť sa na podstatných otázkach, týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletú. Pri striedavej starostlivosti je prvoradou požiadavkou to, aby rodičia spolu komunikovali a vedeli sa dohodnúť na podstatných otázkach, týkajúcich sa maloletej. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Rodičia maloletého predložili dostatok dôkazov, predložili súdu svoje návrhy k tomu, aby mohol súd rozhodnúť. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne reagovať na rozhodnutie súdu, v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 6/03 jasné a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Všeobecne pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej uplatňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom na plnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. V odvolaní matka dôvodne namietala, že súd v rozhodnutí neprihliadol na záujem maloletej V., ale prihliadol na záujem otca maloletej, aby nemusel cestovať a voziť dieťa do školy v Pezinku. V tej súvislosti je nutné poukázať na to, že o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P 28/2014-43 zo dňa 4.8.2014, kedy súd vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia ako aj maloleté deti majú bydlisko v Stupave. Od toho času ale nastala zmena pomerov v súvislosti s realizáciou striedavej starostlivosti, keď matka má bydlisko vo Vinosadoch a tak striedavá starostlivosť spôsobila problémy ohľadne starostlivosti rodičov o maloleté deti a s tým súvisiace nezhody rodičov. V prejednávanej veci matka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd jej svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a preto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)). Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru, záujem dieťaťa musí byt prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd by mal vychádzať z toho, že záujem maloletej je prvoradým záujmom nad všetkými inými záujmami vrátane záujmov jej rodičov. Pri rozhodovaní musí súd vziať do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletej, v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletej s tým, že bude mať zodpovedajúce podmienky pre plnenie školskej dochádzky a bezproblémovú starostlivosť obidvoch rodičov za stavu, keď je nariadená striedavá starostlivosť obidvoch rodičov a pokiaľ v súčasnej dobe takáto starostlivosť ( vzhľadom na zmenu bydliska matky ) nie je v záujme maloletej, je potrebné zvážiť doterajšiu úpravu tak, aby bola v záujme maloletej a nielen v záujme rodičov. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa judikatúry ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08). Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, rozsudok zo 6. 7. 2010, bod 131) a rovnaký prístup je vlastný aj ústavnému súdu pri konkrétnej kontrole ústavnosti. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (ibid., bod 135) konštatuje, že existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (ibid., bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8. 7. 2003, bod 66). Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení Zákona o rodine v konaní o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade bolo postupom súdu prvého stupňa porušené namietané právo odvolateľky na spravodlivé súdne konanie, čím jej okresný súd odňal možnosť konať pred súdom. Po posúdení námietky matky maloletej, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd znovu o návrhu oboch rodičov na nahradenie súhlasu druhého rodiča pri nezhode rodičov rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.