Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200194 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615200194.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX, toho času bytom I. XXX, zastúpená Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti manželovi: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: B. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/10/2015-140 zo dňa 21.10.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Na čas po rozvode zveril maloleté deti B. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti odporcu. Oboch rodičov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Navrhovateľke uložil povinnosť platiť výživné na B. v sume XX eur mesačne a na H. sumou XX eur mesačne, vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred, k rukám odporcu od právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode. Súd prvej inštancie neupravil styk navrhovateľky s maloletými deťmi. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov je trvalo rozvrátené a nemôže a neplní svoj spoločenský účel, keď vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení spolužitia, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. V časti rozvodu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. 3. V zmysle § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 , § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie zveril za súhlasu oboch rodičov maloleté deti do starostlivosti otca rešpektujúc aktuálny stav, ako aj prejavený názor detí, pričom mal preukázané, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a má vytvorené podmienky a predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o deti. Súčasne súd prvej inštancie oprávnil oboch rodičov na zastupovanie detí a spravovanie ich majetku. Výšku vyživovacej povinnosti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné tak, ako bolo určené považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že matka býva spoločne s priateľom v prenajatom byte, jej príjem predstavuje XXX eur mesačne netto, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletá B. navštevuje 1. ročník Strednej spojenej školy, pričom náklady na dieťa v rámci školy činia spolu XX eur mesačne, maloletý H. je žiakom štvrtého ročníka základnej školy, poplatok za stravné v škole je mu hradený sumou XX eur mesačne. Deti nemajú zdravotné problémy, spoplatnené krúžky nenavštevujú. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadnil i skutočnosť, že otec dosahuje príjem vo výške XXX eur mesačne netto. Býva v rodinnom dome spoločne so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou, ktorá má vážne zdravotné problémy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na výživu detí sumou XX a XX eur mesačne. Poukázal na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej má výživné predstavovať 20% až 30 % z dosahovaného príjmu povinného rodiča. Pri výdavkoch rodičov konštatoval, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami, ktoré v danom prípade neboli pre rozhodnutie súdu o výživnom rozhodujúcimi. Súd prvej inštancie neupravil podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletými deťmi, keďže rodičia žiadali akceptovať ich zhodu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. platného do 30.06.2016. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v časti výroku o výživnom na maloleté deti. Poukázala na povinnosť súdu pri zhodnotení schopností a možností rodičov vychádzať zo všetkých hľadísk, najmä z hľadiska veku detí, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti a uplatnenia. Podľa názoru manželky sú pri určení výživného rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané subjektívnymi vlastnosťami, ako aj objektívnymi okolnosťami, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Poukázala na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ak dosahujú nadštandardnú životnú úroveň. Namietala, že súd prvej inštancie náležite nezohľadnil, že matka má mesačný príjem vo výške XXX eur netto len od júla 2015, pričom pracovnú zmluvu má so svojim zamestnávateľom uzavretú len na obdobie jedného roka. Namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy zdravotný stav matky a problémy s kolenom, ktoré jej znemožňujú vykonávať dohodnutú prácu. Od 2.12.2015 je práceneschopná a čaká na operáciu. Manželka poukázala na povinnosť súdu vziať do úvahy existujúce pomery v čase vyhlásenia rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie náležite nezohľadnil, že doposiaľ zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté deti matka, pričom osobná starostlivosť o deti v útlom veku je najnáročnejšia a môže úplne vyvážiť peňažné plnenie. S vývojom detí sa mení aj skladba starostlivosti o ne, stávajú sa samostatnejšími, čo je dôvod, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Matka sa deťom venovala od ich narodenia, čomu podriadila i výkon práce. Aj z tohto dôvodu je životná úroveň manžela vyššia. Poukázala na priaznivejšie príjmové a majetkové pomery manžela, ktorý v prípade, že druhý z rodičov nemá dostatok schopností a možností, musí z väčšej miery zabezpečovať krytie odôvodnených potrieb detí. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a výživné na maloletú B. určiť sumou XX eur mesačne a maloletého H. na sumu XX eur mesačne. 5. Manžel k odvolaniu manželky vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Poukázal na riadne zhodnotenie súdom prvej inštancie nielen odôvodnených potrieb detí, ale aj schopností a možností oboch rodičov a ich majetkové pomery. Manžel poukázal na príjem manželky, ktorá je zároveň aj bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu nachádzajúceho sa v obci R. a v súčasnosti žije s priateľom v zrekonštruovanom dvojizbovom rodinnom dome a nemusí hradiť náklady na domácnosť sama. Poukázal na vyjadrenie manželky na pojednávaní, že čistý príjem jej priateľa činí X.XXX eur. Nie je teda sociálne odkázanou osobou. Ak by odpočítal manželke z príjmu výživné na obe deti vo výške XXX eur, zostala by jej suma XXX eur na uspokojenie potrieb. Poukázal na skutočnosť, že v čase podania návrhu, manželka vyčíslila výšku odôvodnených potrieb maloletých detí sumou XXX eur, čo by dovtedy reálne nebola rodina spôsobilá uhrádzať, pričom v návrhu žiadala výživné na deti vo výške XXX eur. Námietku manželky ohľadne jej príjmu a zdravotných problémov (čakanie na operáciu) považuje za irelevantnú. Poukazuje na dátum vyhlásenia rozsudku a nevylúčenie možnosti na zmenu pracovnej zmluvy a pracovného pomeru manželky na dobu neurčitú. Dočasná pracovná neschopnosť nemá podstatný vplyv na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Manželka túto práceneschopnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a možnú zmenu pomerov do budúcna, kedy bude mať možnosť manželka žiadať o zmenu rozhodnutia o výživnom. Tvrdenia manželky o potrebe prihliadať na osobnú starostlivosť o maloleté deti z jej strany v minulom období považuje za neopodstatnené. Uviedol, že o deti zabezpečoval osobnú starostlivosť vždy, pričom manželka sa z vlastného uváženia z domácnosti odsťahovala. Manžel nemá v úmysle zľahčovať náročnosť osobnej starostlivosti o deti, vyjadrenia o doterajšej výlučnej starostlivosti považuje za zavádzajúce a účelové. Vždy mal a má blízky vzťah k deťom, ktoré chceli zostať v jeho výlučnej starostlivosti. Nesúhlasí s tvrdením manželky o znížení nákladov na deti v súvislosti s ich vyšším vekom. Stanovenie nižšieho výživného na deti by bolo v rozpore so záujmami maloletých a zákonom. V súvislosti s predmetným konaním vynaložil nemalé finančné prostriedky, bol nútený vyhľadať advokáta na zastupovanie v konaní, preto si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur (1x úkon právnej služby vo výške XX eur a režijný paušál X,XX eur + 20% DPH. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky - matky maloletých detí nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.10.2015, č.k. 9P/10/2015-140 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu, s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom. Navrhovateľke uložil povinnosť platiť výživné na maloletú B. v sume XX € mesačne a na H. v sume XX € mesačne a neupravil styk navrhovateľky s maloletými deťmi podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 12. V odvolacom konaní ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, preto budú účastníci označovaní ako otec a matka. 13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky v časti výroku rozsudku o výživnom ako neodôvodnené, keď neobstoja jej tvrdenia v odvolaní. 14. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na dieťa vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Nemožno súhlasiť s matkou, že súdom určená výška výživného je vzhľadom na jej príjmy a výdavky, možnosti, schopnosti a zdravotný stav neprimeraná. Výživné tak, ako bolo určené rozhodne nie je nadštandardné vzhľadom na vek detí, keď B. je študentkou strednej školy a H. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiakom štvrtého ročníka základnej školy. Je nesporné, že výdavky na B. vzhľadom na jej vek 16 rokov sú porovnateľné s výdavkami dospelej osoby, pričom obom deťom je potrebné zabezpečiť všetky bežné platby. Súčasťou ich výdavkov je i podiel nákladov súvisiacich s bývaním (pravidelné mesačné poplatky). Výška nákladov na zabezpečenie potrieb oboch detí je jednoznačná. Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky matky, pokiaľ ide o výšku jej príjmu a možnosti a schopnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka dosahuje príjem vo výške XXX eur mesačne, žije s priateľom, ktorého príjem je nadštandardný (čo je zrejmé zo samotné vyjadrenia matky). Možno teda predpokladať, že jej výdavky na bývanie sú minimálne. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav a práceneschopnosť, matka žiadnym spôsobom nepreukázala také vážne zdravotné problémy, ktoré by ju podstatne obmedzovali vo výkone práce. V prípade, že je práceneschopná, ide len o dočasný stav. Potreby detí je nevyhnutné zabezpečovať nepretržite. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že ako rodič má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, v primeranej výške a zabezpečiť si svoje pomery tak, aby uspokojila potreby svojich detí. V žiadnom prípade nemožno akceptovať návrh matky na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a určenie výživného na B. sumou XX eur a na H. sumou XX eur mesačne. Takáto výška výživného je neprimeraná potrebám detí a ich veku, s prihliadnutím na príjem a možnosti matky. Taktiež nemožno zohľadniť odvolaciu námietku matky ohľadne zabezpečenia starostlivosti o deti v predchádzajúcom období výhradne matkou. Tento argument je v konaní o rozvod manželstva a určenie výživného na deti na čas po rozvode irelevantný. V prípade, že sa matka odvoláva na skutočnosť, že pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku vychádzal z reálnych pomerov a príjmov v čase rozhodovania. Napokon povinnosťou matky je postarať sa o to, aby aj do budúcna svoje pomery zabezpečila tak, aby sa dokázala podieľať aj na zabezpečení potrieb detí v primeranej výške. V žiadnom prípade nemožno považovať súdom prvej inštancie určenú výšku výživného na maloleté deti ako neprimeranú a nezohľadňujúcu pomery matky. Tiež nemožno súhlasiť s vyjadrením matky, že rastom detí sa výdavky na ne znižujú, keď ako je všeobecne známe náklady na deti v každom veku stúpajú práve v súvislosti s ich prirodzeným rastom a potrebou zabezpečiť ich zdravý psychický a fyzický vývoj a poskytnúť im vzdelávanie, rozvoj ich mimoškolských aktivít a realizáciu programu vo voľnom čase. Pokiaľ sa matka odvoláva na vyššiu životnú úroveň otca a jeho priaznivejšie majetkové pomery, odvolací súd konštatuje, že pri určení výživného je zohľadnený aj podiel starostlivosti otca o deti, určená výška výživného na deti nie je nadštandardná zohľadňuje možnosti matky, jej schopnosti a majetkové pomery. 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania odporcovi, ktorý si túto náhradu uplatnil, majúc za to, že v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode je spravodlivé, aby každý z účastníkov znášal trovy sám, keďže v danom konaní nemožno posudzovať úspešnosť alebo neúspešnosť v konaní, ktorým sa dosiahlo vyporiadanie vzťahov medzi manželmi a s tým súvisiace vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).