Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/346/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207167 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615207167.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, zast. advokátom JUDr. Albínom Kostolanským, Záhorácka 53, Malacky, proti žalovaným: 1/ mal. N. V. U., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, ÚPSVaR v Malackách, 2/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., Fraňa Kráľa 31, Bratislava, o určenie otcovstva k maloletej N. V. U., nar. XX.XX.XXXX, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a o výžive maloletej, na odvolanie žalobcu a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. mája 2016 č.k. 5C 1003/2015-492, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o výživnom a v závislej časti o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o určenie otcovstva k maloletej N. V. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), zastavil, a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumou 350 eur mesačne, a od 01.06.2015 sumou 250 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred, a povinnosť zaplatiť žalovanej (matke) dlžné výživné v sume 5.112 eur počnúc od mesiaca jún 2016 v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Styk upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v roku v čase od 09,00 h do 11,00 h v prítomnosti matky, s tým, že otec sa dostaví pred miesto bydliska matky. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že účastníci konania uznali na pojednávaní dňa 25.02.2016 otcovstvo k maloletej. Vec potom posúdil právne podľa ust. § 84, § 90, a § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a ust. § 108 O.s.p., a vzhľadom na to, že účastníci pred súdom určili otcovstvo k spoločnému dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov, konanie o určenie otcovstva zastavil podľa ust. § 108 O.s.p. 3. S poukazom na ust. § 113 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je s konaním o určenie otcovstva spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, pokračoval v konaní o úprave rodičovských práv k maloletej. Uviedol, že žalobca (otec) žiadal počas konania určiť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej v rozpätí 100-150 eur mesačne, žalovaná 2/ (matka) žiadala výživné 500 eur mesačne, a to v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol, aby bola suma 300 eur uhrádzaná ako bežné výživné a suma 200 eur by slúžila na tvorbu úspor maloletej. Skonštatoval, že žalobca uviedol, že podniká, a ním navrhovaná výška výživného zodpovedá jeho príjmu, pričom so žalovanou 2/ požadovaným výživným nesúhlasil, a ňou vyčísľované náklady považoval za neprimerané a vynakladanie peňažných prostriedkov za neefektívne. V konaní predložil potvrdenia o svojom príjme tak, ako vyplynuli z podaných daňových priznaní za roky 2013-2015, a predložil aj peňažný denník súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Argumentoval tiež tým, že prispieva na výživu svojim rodičom, a že požadované výživné by ho existenčne ohrozilo. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná 2/ predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne o poskytnutí nemocenského poistenia za obdobie od 12.10.2012 do 09.07.2015 vo výške 6.684 eur. Prídavok na dieťa je jej vyplácaný od novembra 2014 vo výške 23,52 eur a rodičovský príspevok od júla 2015 vo výške 203,20 eur. Uviedla, že jej náklady na maloletú spočívajú v energiách za bývanie, v nájomnom, nákladoch na telefón, pohonných hmotách, lekárskej starostlivosti a liekoch, v športových aktivitách, krúžkoch, a vzdelávaní dieťaťa, v potravinách, oblečení, topánkach, v potrebách, pomôckach, doplnkoch, a v hračkách pre maloletú, v hygienických potrebách, v kúpe nábytku a kočiarika pre maloletú, v nákladoch za detskú fotografku, a v decembri 2014 predstavovali sumu 918,715 eur, v januári 2015 sumu 2.013,79 eur, vo februári 2015 sumu 635,37 eur, v marci 2015 sumu 1.004,35 eur, v apríli 2015 sumu 684,235 eur, v máji 2015 sumu 842,775 eur, v júni 2015 sumu 1.969,92 eur, v júli 2015 sumu 878,835 eur, v auguste 2015 sumu 1.040,66 eur, v septembri 2015 sumu 1.463,68 eur, v októbri 2015 sumu 1.2015,33 eur, v novembri 2015 sumu 1.165,14 eur, v decembri 2015 sumu 1.712,30 eur a v januári 2016 sumu 1.1.87,06 eur, z čoho je potom mesačný priemer 1.195 eur, a preto žiadala zaviazať žalobcu na výživné 500 eur mesačne, z toho 200 eur na tvorbu úspor maloletej. Zdôraznila, že žalobca doposiaľ na výživu maloletej neprispieva, a žiadala ho zaviazať na zaplatenie zameškaného výživného od narodenia maloletej do konca januára 2016 vo výške 8.962,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala aj na ďalšie majetkové pomery žalobcu, a to vlastníctvo nehnuteľnosti, podieľanie sa na realizácii stavieb v dosť veľkom rozsahu, zamestnávanie zamestnancov a vlastníctvo motorových vozidiel. 4. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine skonštatoval, že žalobca je podnikateľom, a že z jeho daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za rok 2013 mal preukázané, že za rok 2013 vykázal základ dane v sume 4.336,30 eur a daň bola vo výške 114,06 eur, za rok 2014 vykázal základ dane v sume 6.708,17 eur a daň bola vo výške 551,91 eur, a za rok 2015 vykázal základ dane v sume 3.051,17 eur a daň bola vo výške 0 eur. Žalobca potvrdil, že ako podnikateľ vlastní nákladné vozidlo pre výkon svojej podnikateľskej činnosti, ďalšie dodávkové vozidlo, terénne motorové vozidlo, a vlastní stavebný pozemok v obci T. Š. parc. č. XXXX/X. Z rozpisu nákladov na výživu maloletej, predložených žalovanou 2/, vyplynulo, že ňou vyčíslené celkové mesačné výdaje na dieťa sú vo výške 1.195 eur mesačne. Žalovaná 2/ uviedla, že dcére kupuje biopotraviny, kvalitnú stravu, kvalitné oblečenie, chodí a vozí ju na rôzne krúžky, všestranne sa jej venuje, a je s ňou 24 hodín. Skonštatoval, že maloletá je vo veku cca 1,5 roka, a že požadované výživné vo výške 500 eur mesačne je nadhodnotené. Vyjadril tiež názor, že v požadovanom výživnom nie je možné zohľadniť výdavky spojené s užívaním rodinného domu (nie však nájomné za nehnuteľnosť), ktorý nie je vo vlastníctve žalovanej 2/. Neprihliadol ani k argumentácii žalobcu, ktorý poukazoval na to, že považuje za správne prispievať na výživu svojich rodičov, a jeho návrhu na určenie výživného cca 150 eur mesačne nevyhovel, keď zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto tieto nie je možné uprednostňovať pred odôvodnenými výdajmi maloletých detí. Uviedol, že rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Životná úroveň rodiča nie je stanovené len jeho príjmami, ale tiež jeho výdajmi, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Považoval za nepochybné, že v súčasnosti je podstatný rozdiel medzi možnosťami príjmu žalobcu, ktorý podniká, a žalovanej 2/, ktorá sa celodenne stará o dieťa a je jej vyplácaný iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. 5. Vyhodnotil, že v schopnostiach a možnostiach žalobcu (otca) je prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne. Keďže výdavky spojené s narodením dieťaťa sú najvyššie v období bezprostredne po narodení dieťaťa, kedy je potrebné zakúpiť kompletnú výbavu, určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej za prvých šesť mesiacov (od 30.11.2014 do 31.05.2015) vo výške 350 eur mesačne, a od 01.06.2015 potom vo výške 250 eur mesačne. Zdôraznil, že žalobcovi ako otcovi maloletej vznikla vyživovacia povinnosť jej narodením, a nakoľko na jej výživu ničím neprispel, vznikol mu na výživnom dlh, pričom zameškané výživné predstavuje za obdobie od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumu vo výške 2.112 eur a od júna 2015 do mája 2016 (do tohto rozhodnutia) sumu vo výške 3.000 eur. Dospel potom k záveru, že dlžné výživné je vo výške 5.112 eur, a žalobcovi ho povolil zaplatiť žalovanej 2/ v splátkach spolu s bežným výživným. 6. S poukazom na zastavenie konania o určenie otcovstva skonštatoval, že konanie o úprave rodičovských práv rodičov maloletej sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o výživnom a o trovách konania podala žalovaná 2/ včas odvolanie, a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodnutie o výške výživného dostatočne neodôvodnil, navzájom si odporujúce dôkazy nevyhodnotil, nevysvetlil, prečo niektoré dôkazy zobral do úvahy a inými sa nezaoberal, a preto považovala jeho rozhodnutie v časti výživného za nepreskúmateľné. Mala za to, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav, keď síce všetky navrhnuté dôkazy obstaral, ale žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil, pričom niektoré dôkazy zostali bez jeho povšimnutia, čoho výsledkom sú nesprávne skutkové zistenia a následné nesprávne rozhodnutie o výživnom a o trovách konania. Zastávala názor, že ňou od žalobcu požadované výživné na maloletú vo výške 597,50 eur mesačne riadne odôvodnila a zdokladovala listinnými dôkazmi, keď všetky mesačné výdavky na maloletú vo výške 1.195 eur riadne vyčíslila, ale súd prvej inštancie tieto dôkazy nevyhodnotil, a v odôvodnení rozsudku len skonštatoval, že požadované výživné na jeden a pol ročné dieťa je nadhodnotené, čo však ničím nezdôvodnil. Neodôvodnil ani svoj názor, že v požadovanom výživnom nie je možné zohľadniť výdavky spojené s užívaním rodinného domu, ktorý nie je v jej vlastníctve. Poukázala tiež na to, že súd prvej inštancie v rozsudku skonštatoval výšku príjmov žalobcu vychádzajúc len z jeho daňových priznaní napriek tomu, že ona žiadala, aby preskúmal aj žalobcove peňažné denníky, ktoré v konaní predložil, a o ktorých nie je v odôvodnení rozsudku ani zmienka. Mala za to, že súd prvej inštancie mal zhodnotiť, ktoré z výdavkov žalobcu bolo nevyhnutné vynaložiť a následne zistiť jeho predpokladaný príjem, a teda jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, čo sa v danom prípade nestalo. Súd prvej inštancie ohľadom výdavkov žalobcu konštatoval, že sa podieľa na výžive svojich rodičov, avšak z dôkazov, ktoré v konaní predložila ona, vyplýva, že rodičia žalobcu vlastnia rozsiahly nehnuteľný majetok, a na výživu od žalobcu nie sú odkázaní. Tieto dôkazy zostali nepovšimnuté. Zastávala názor, že žalobcovi sa ako podnikateľovi darí dobre, a jeho vyjadrenia o zákazkách a celkovej prosperite podnikania boli skreslené. Poukázala i na to, že aj kolízny opatrovník maloletej navrhol určiť výšku výživného 300 eur mesačne a tvorbu úspor vo výške 200 eur mesačne. Súdu prvej inštancie tiež vytkla, že vôbec neodôvodnil prečo povolil žalobcovi splácanie dlžného výživného v splátkach po 100 eur, hoci doposiaľ na maloletú nezaplatil ani cent. Pre priznanie náhrady trov konania boli podľa nej dôvody hodné osobitného zreteľa, čo súd prvej inštancie taktiež nezobral do úvahy. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolaním aj žalobca, ktorý uviedol, že odôvodnenie odvolania zašle po prerokovaní jeho kladov a záporov. K odvolaniu žalovanej 2/ sa nevyjadril. 9. Kolízna opatrovníčka žalovanej 1/ (maloletej) odvolanie nepodala, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na to, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. 10. Žalovaná 2/ s vyjadrením kolíznej opatrovníčky žalovanej 1/ nesúhlasila, keď poukázala na to, že táto žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny s tým, že sa pridŕža svojich vyjadrení počas konania, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie jej odporúčaniu nevyhovel. Citovala vyjadrenia kolíznej opatrovníčky z konania pred súdom prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že navrhla výživné v sume 300 eur a tvorbu úspor maloletej 200 eur. Uvedené stanovisko kolíznej opatrovníčky si potom nevedela vysvetliť. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobcu a žalovanej 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože nemá náležitosti, a že odvolanie žalovanej 2/ je dôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach zrušiť, a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nie je v odvolacom konaní preskúmateľný. Vzhľadom na spôsob, ktorým súd prvej inštancie rozsudok vypracoval, nie je možné pre nedostatok zákonom daných náležitostí rozsudku ako i nedostatočnosť jeho odôvodnenia vôbec zistiť, aké dôkazy vykonal, čo z nich zistil, ako dôkazy vyhodnotil a aký skutkový stav z vykonaného dokazovania ustálil, ktoré zistené skutočnosti považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a ako aplikoval ním uvedené zákonné ustanovenia. Zjednodušene povedané, v odvolacom konaní nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie o výživnom rozhodol tak, ako rozhodol. 12. Podľa ust. § 395 ods. 1 a 2 C.m.p. (Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 1 C.m.p., podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa ust. § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 105 písm. b) C.m.p., konaním vo veci určenia rodičovstva je konanie o určenie otcovstva. Podľa ust. § 110 C.m.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 13. V zmysle prechodných ustanovení § 395 ods. 1 a 2 C.m.p. ako aj § 470 C.s.p., podľa ktorých právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu (zo dňa 22.06.2015), o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (zo dňa 22.05.2016), jeho poučenie o odvolaní, odvolanie žalobcu a žalovanej 2/ (zo dňa 10.06.2016), ako i výzva na odstránenie vád odvolania (zo dňa 15.06.2016) s poučením o následkoch, doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.06.2016, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu a žalovanej 2/, napadnutý rozsudok, a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dospel k záveru, že žalobca podal v konaní pred súdom prvej inštancie žalobu, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému je odvolanie prípustné, a žalobca a žalovaná 2/ podali odvolanie v zákonnej lehote. Na posudzovanú vec sa potom vzťahujú nasledovné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. 14. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa ust. § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. 15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal ničím neodôvodnené odvolanie dňa 10.06.2016. Súd prvej inštancie ho preto uznesením č.k. 5C 1003/2015-507 zo dňa 15.06.2016 vyzval na odstránenie vád odvolania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnením o uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu jeho odvolanie smeruje, v akom rozsahu uvedené rozhodnutie napáda, prečo považuje toto rozhodnutie za nesprávne, a čoho sa odvolaním domáha, s tým, že ho poučil v zmysle ust. § 218 ods. 1 O.s.p. o tom, že odvolací súd jeho odvolanie odmietne, ak nemá náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., ak boli dodržané podmienky podľa ust. § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p. I keď bolo toto uznesenie právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 23.06.2016, doposiaľ naň nereagoval. Odvolací súd dospel potom k záveru, že podanie žalobcu zo dňa 10.06.2016, ktoré by bolo možné považovať za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, nespĺňalo náležitosti riadneho odvolania (§ 205 ods. 1 O.s.p.), keďže z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, ani čoho sa svojím odvolaním domáha, teda chýbal mu aj samotný odvolací návrh. Ani na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie nedostatkov jeho odvolania, ktorá bola doručená jeho právnemu zástupcovi dňa 23.06.2016, žalobca tieto vady svojho odvolania neodstránil napriek tomu, že bol na odstránenie vád odvolania a na jeho doplnenie vyzvaný kvalifikovanou výzvou súdu prvej inštancie, pričom bol o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti, teda o možnosti odmietnutia jeho odvolania, súdom prvej inštancie aj poučený. Keďže právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a tiež Civilného mimosporového poriadku zostávajú zachované, a za stavu, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňalo náležitosti odvolania podľa ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd jeho odvolanie podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odmietol. 16. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej 2/ odvolací súd následne preskúmal, či je napadnuté rozhodnutie o výživnom v súlade s v čase rozhodovania platným a účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a či konanie, na základe ktorého bolo vydané, spĺňa zákonné procesné predpoklady ustanovené Občianskym súdnym poriadkom. 17. Odvolací súd považuje za nevyhnutné dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že podľa v čase rozhodovania platného a účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bolo povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, pričom mal dbať na to, aby bolo odôvodnenie rozsudku presvedčivé. Z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. teda vyplývala požiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo odôvodnenie skutkové aj právne, pričom po skutkovej stránke bol súd povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy strán sporu a ich konečné návrhy. V odôvodnení rozsudku muselo byť tiež vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané, a ktorými dôkaznými prostriedkami, pričom jednoznačne nestačí uviesť len vyjadrenia sporových strán s uvedením dôkazov, ktoré predložili, (správne) ustanovenia zákona, ktoré na vec aplikoval, a následne svoj záver o tom, že žalovanou 2/ požadované výživné na maloletú vo výške 500 eur mesačne je nadhodnotené, návrh žalobcu na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne nedôvodný, a že je v schopnostiach a možnostiach žalobcu prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne, a to bez akéhokoľvek hodnotenia dôkazov a záveru o zistenom skutkovom stave. Z v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie platného a účinného ust. § 132 O.s.p. totiž vyplýva, že súd bol v rozsudku povinný vyhodnotiť dôkazy (v konaní vykonané), a to jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a zdôvodniť, ktoré dôkazy zobral pri rozhodovaní veci do úvahy, a z akých dôvodov prípadne na niektoré z dôkazov neprihliadol. Po uvedení zisteného skutkového stavu bolo povinnosťou súdu vec posúdiť po právnej stránke, teda zo skutkových zistení vyvodiť právne závery a aplikovať na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Bol tiež povinný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadať s argumentáciou sporových strán. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie muselo obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie muselo byť zrozumiteľné. 18. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným postupom neriadil, vypracoval rozsudok spôsobom nezodpovedajúcim zákonom predpísanej forme, a jeho odôvodnenie nemá náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok je preto nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca domáhal, ako aj obsah vyjadrenia žalovanej 2/ a kolíznej opatrovníčky, neuviedol však, ktoré dôkazy vykonal, čo z nich zistil (okrem poukazu na daňové priznania žalobcu a na skutočnosť, že vlastní motorové vozidlá a pozemok), a ako ich vyhodnotil, hoci na nich zrejme založil svoje rozhodnutie o výživnom. Uvedenie, z akých konkrétnych dôkazov a ich hodnotenia vychádzal pri stanovení výšky výživného na maloletú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, a odvolací súd nedokázal zistiť a preskúmať, prečo mal súd prvej inštancie za to, že je v možnostiach a schopnostiach žalobcu platiť výživné práve vo výške 250 eur, prečo mu v rozpore s týmto vlastným záverom uložil povinnosť zaplatiť výživné za prvých šesť mesiacov vo výške 350 eur (natíska sa potom záver, že v žalobcových možnostiach je platiť výživné aj v tejto vyššej výške), ani prečo rozhodol o plnení v splátkach. Naviac, zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní vyplýva, že súd prvej inštancie žiadne dokazovanie v spise založenými listinnými dôkazmi ani nevykonal. Odvolací súd potom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, a jeho odôvodnenie nie je preskúmateľné, keďže z neho nie je možné zistiť, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, a ako ich vyhodnotil pri určení výšky výživného na maloletú za stavu, keď listinné dôkazy na pojednávaní vôbec nevykonal. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že mu neprislúcha hodnotiť a vyvodzovať právne závery z tvrdení a dôkazov, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, v napadnutom rozsudku nespomenul, nebral do úvahy, a ani nehodnotil. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom je nepreskúmateľné a predčasné. 19. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom, keď žiadne dokazovanie okrem výsluchov žalobcu, žalovanej 2/ a kolíznej opatrovníčky nevykonal, a vypracoval rozhodnutie bez zákonom stanovených náležitostí, znemožnil žalovanej 2/ uplatnenie jej patriacich procesných práv, nakoľko nevykonaním dokazovania, a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda arbitrárnosťou svojho rozhodnutia, odňal žalovanej 2/ možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať, čím jej odňal možnosť konať pred súdom a porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o výživnom a v závislej časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom v prvom rade vykoná v spise založené listinné dôkazy, a opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).