Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615210786 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615210786.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Q. I. Q. L. Q. I. T. B. Q. , narodený XX.XX.XXXX, t. č. bytom u oboch rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: matka O. V. P. Q. Š. C. U. Z. T. Č. U. Z. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom M., J. F.. Č.. XX/A, zastúpená Mgr. Pavlom Mattošom, advokátom v Bratislave, Zámocké schody č. 2/A, otec Q. I. Q. L. Q. I. T. B. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom M., I. F.. Č.. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a nariadenie predbežného opatrenia, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 30. novembra 2015, č.k. 8P 371/2015-71, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 30. novembra 2015, č.k. 8P 371/2015-71, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 30. novembra 2015, č.k. 8P 371/2015-71, návrh matky na dočasné zverenie maloletého G. Q. I. do jej osobnej starostlivosti, zastupovanie a spravovanie jeho majetku zamietol; návrh otca na dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol; rodičom uložil povinnosť ponechať maloletého G. Q. na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 8P 371/2015 v striedavej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň v roku od pondelka od 15,00 hod., počnúc vydaním predbežného opatrenia do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 15,00 hod., matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa každý nepárny kalendárny týždeň v roku od pondelka od 15,00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 15,00 hod. Miestom prebratia a odovzdania maloletého dieťaťa rodičmi bude školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje. V prípade prázdnin, sviatkov, prípadne iného voľna maloletého dieťaťa, bude miestom prebratia a odovzdania dieťaťa bydlisko toho rodiča, ktorého osobná starostlivosť o maloletého končí. Súčasne rozhodol tak, že rodičia nie sú povinní dočasne si navzájom platiť výživné pre maloletého. Návrhom zo dňa 09.09.2015, doručeným súdu dňa 14.10.2015, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. Q.; zároveň sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený dočasne do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca platiť výživné vo výške 100,-- € mesačne a súčasne možnosti zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Matka svoj návrh zdôvodnila tým, že je ohrozený zdravý vývoj maloletého v dôsledku násilného správania sa otca maloletého k nemu samému, vulgárne vyjadrovania sa na adresu matky maloletého, a to pred samotným maloletým, citové vydieranie maloletého. Ako dôkaz doložila rodný list maloletého, prepisy sms - správ údajne medzi maloletým a otcom. Návrhom zo dňa 23.11.2015 doručeným súdu toho istého dňa, navrhol otec nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by bol ohľadne zverenia maloletý G. Q. zverený do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti 4 roky, maloletého majú v striedavej osobnej starostlivosti, pričom však aj v dobe, keď je maloletý u matky, zabezpečuje dopravu maloletého na všetky záujmové krúžky. Uviedol, že matka si našla novú známosť, a má v úmysle sa presťahovať do Obce Báč k svojmu novému priateľovi, pričom predbežné opatrenie, ktoré navrhla nariadiť, by jej umožnilo so sebou zobrať aj maloletého. Poukázal na skutočnosť, že maloletý G. Q. s matkou ísť nechce, v Malackách má svoje zázemie, kamarátov; doposiaľ matke striedavá osobná starostlivosť nevadila. Pripojil list písaný maloletým a dôkazy - odkazy maloletého a kresby - prezentujúce vzťah maloletého k otcovi. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30.11.2015 spojil obe konania na konanie spoločné a zostali vedené pod sp.zn. 8P 371/2015. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rodičia maloletého nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti - otec uvádzal 12 rokov, matka 13 rokov; spolu nežijú - otec udáva 4 roky, matka - od roku 2012, t. j. 3 roky. Maloletý je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - u každého týždeň, avšak všetku mimoškolskú záujmovú činnosť maloletého, poplatky, ako aj poplatky v škole, hradí a zabezpečuje otec (maloletého si rodičia striedajú v pondelok, čo potvrdil aj samotný maloletý). Z pohovoru s maloletým zo dňa 18.11.2015 mal súd prvého stupňa za preukázané, že maloletému vyhovuje striedavá osobná starostlivosť, a preto túto by chcel zachovať; na všetky krúžky ho vodí otec. Nemal pocit, žeby sa rodičia nevedeli dohodnúť ohľadne ďalšej starostlivosti o neho. Na druhej strane potvrdil, že mu vadí, že otec kričí na svojich zamestnancov, ako aj na neho. Z pripojenej správy z pohovoru s maloletým vykonaného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Malackách mal súd prvého stupňa preukázané, že maloletý G. Q. síce adekvátne vysvetlil svoj postoj, avšak bol emočne napätý, nestabilný, viackrát sa počas výsluchu rozplakal. Pracovníci, vykonávajúci pohovor, nevedeli odhadnúť mieru ovplyvnenia vo vyjadreniach maloletého zo strany rodičov. Poukázali na skutočnosť, že emočné prežívanie maloletého G. Q. je veľmi citlivé, sprevádzané rôznymi vnútornými obavami, ktoré môžu sprevádzať psychickú nepohodu až frustráciu. Z pripojeného listu, písaného údajne maloletým G. Q., vyplýva, že maloletý má rád oboch rodičov, chcel by byť u oboch, nechce však ísť do Báču. Po zhodnotení vyššie citovaných listinných dôkazov, zhodnotení vyjadrenia kolízneho opatrovníka, súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné predbežne upraviť spôsob starostlivosti rodičov o maloletého, keďže ich komunikácia sa už vymyká bežným štandardom slušného správania sa (obaja rodičia by si mali uvedomiť, že vzájomná úcta jeden voči druhému je základným atribútom prejavu rodičovskej lásky k svojmu dieťaťu - obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má rado oboch svojich rodičov. Doposiaľ striedavá starostlivosť vyhovovala obom rodičom (trvá už 3, respektíve 4 roky) a zároveň vyhovuje aj maloletému. Nie je zrejmé, aká skutočnosť sa stala spúšťačom podania návrhu matkou, nakoľko vulgárne správanie sa otca k nej bolo pravdepodobne dlhodobou záležitosťou (aj keď to matke vadilo, nevadilo jej to do tej miery, že otec maloletému zabezpečoval všetky záujmové a mimoškolské aktivity); môže ňou byť skutočnosť, že matka sa chce aj s maloletým G. Q. naozaj presťahovať do nového bydliska, nakoľko z tejto skutočnosti vyjadril obavu aj samotný maloletý. Maloletý má v súčasnom bydlisku, aj keď jeho rodičia majú každý svoju domácnosť, zázemie a okruh kamarátov. Akákoľvek zmena tohto prostredia by v súčasnosti mohla vyvolať u maloletého zhoršenie jeho emočného prežívania a vyvolať stres. Hoci maloletý má podľa všetkého pozitívny a silný vzťah k otcovi, vadí mu otcovo správanie sa tak k nemu, ako aj k iným ľuďom z okolia (pracovného) otca, a preto by si otec mal uvedomiť, že by nemal maloletého vystavovať žiadnemu takémuto konaniu; pokiaľ nie je schopný zvládnuť svoje správanie, mal by zvážiť psychologickú pomoc. Vzhľadom k danej situácii, ako aj s ohľadom na vyjadrenie samotného maloletého, ktorý v podstate vyjadril zachovanie doterajšieho „status quo“, súd prvého stupňa zamietol návrhy oboch rodičov na nariadenie predbežného opatrenia. Vo vzťahu k návrhu matky na udelenie jej oprávnenia zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd prvého stupňa poukázal najmä na ustanovenie § 28 Zákona o rodine, keď obaja rodičia majú rovnaké práva, rovnaké povinnosti ... (obaja sú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných záležitostiach zastupujú dieťa každý zvlášť, v podstatných veciach sa musia dohodnúť, resp. musí o takejto veci rozhodnúť súd). Vychádzajúc zo skutočnosti, že otec hradí maloletému školné, ako aj všetky poplatky spojené so záujmovou mimoškolskou činnosťou maloletého a vzhľadom k skutočnosti, že súd ponechal maloletého v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, povinnosť platiť ani jednému z rodičov neurčil. Naopak konečné rozhodnutie vo veci vydá po vykonanom dokazovaní vo veci samej a zhodnotení vykonaných dôkazov. Zároveň apeloval na rodičov, aby svoje vzájomné spory riešili mimo maloletého dieťaťa. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 102 ods. l, § 76 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd ponechal maloletého v striedaj osobnej starostlivosti oboch rodičov, že rodičia si navzájom neplatia výživné, podala včas odvolanie matka. Dôvodila, že plne rešpektuje práva maloletého, správa sa slušne a zodpovedne k maloletému, ako aj k iným ľuďom, je vzorným rodičom, maloletého vedie k tomu, aby hovoril pravdu (aj pred úradom, aj pred súdom). Je preto pre ňu nepochopiteľné a zarážajúce, prečo súd prvého stupňa konštatoval, že komunikácia rodičov sa vymyká bežným štandardom slušného správania sa. Súd prvého stupňa vo vzťahu k nej nemá žiadne náznaky, ani dôkazy akéhokoľvek nevhodného správania a dokonca ani otec maloletého netvrdí, že sa voči maloletému správala nevhodne. Vulgárne správanie sa otca k nej aj pri maloletom a ostatných ľuďoch je síce dlhodobou záležitosťou, ale súd je povinný túto skutočnosť vyhodnotiť vo vzťahu k ochrane maloletého, pričom súd prvého stupňa vlastne odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že ak maloletý doteraz niekoľko rokov žil v prostredí, v ktorom otec maloletého ohrozuje bezpečie dieťaťa, vytvára nestabilné prostredie, v ktorom sa maloletý zdržiava, ohrozuje dôstojnosť, duševný a citový vývoj maloletého, ohrozuje vývin maloletého zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou (najmä matky a súrodencov maloletého), je to podľa názoru súdu v poriadku, pretože to doteraz neriešila a otec maloletého finančne zabezpečuje. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považuje za nesprávne, nakoľko súd neposkytol ochranu maloletému a z odôvodnenia predmetného rozhodnutia nevyplýva, že by sa dôsledne zaoberal ochranou maloletého. Rozhodujúce pre súd prvého stupňa malo byť, hoci nevhodné, násilné a vulgárne správanie otca je dlhodobou záležitosťou, či toto správanie otca nemá v poslednom čase čoraz horší dopad na maloletého, a či správanie otca každým ďalším dňom viac a viac neohrozuje maloletého. Ak totiž správanie otca každým dňom čoraz viac ohrozuje maloletého, nie je v záujme maloletého, aby bol v striedavej starostlivosti, t.j. v prostredí vytvorenom otcom. V rámci odvolania matka poukázala na to, že otec otca maloletého (dedo) prakticky dlhodobo zabezpečoval starostlivosť o maloletého; otec maloletého často len vyzdvihol z miesta A (napríklad škola) a odviezol ho na miesto B (napríklad k svojmu otcovi), kde sa o maloletého nestaral a starostlivosť zabezpečoval dedo, ktorý však nedávno odmietol navštevovať svojho syna pre jeho neakceptovateľné správanie. Pred rozhodnutím o predbežnom opatrení súd prvého stupňa (v prípade, ak nedôveroval tvrdeniam matky, tak v záujme ochrany maloletého) mal vypočuť aspoň niektorého zo svedkov ňou navrhovaných, alebo vykonať iné vhodné dokazovanie. S podporou kolízneho opatrovníka má súd poskytnúť právnu ochranu maloletému, pričom predmetným rozhodnutím súd prvého stupňa nechráni maloletého, ale práve naopak vystavuje ho ohrozeniu zo strany otca. Neplánuje sa presťahovať do Báču, avšak dôležitejšie je, že samotná zmena bydliska maloletého vôbec neohrozuje. Maloletý bol s ňou asi dva krát v Obci Báč a mal len pozitívne zážitky. Otec účelovo a manipulatívne vyvoláva a živí strach u maloletého, ktorý momentálne už pri spomenutí slova „Báč“ má panický strach. Z podaní otca jednoznačne vyplýva rasistický postoj otca k obyvateľom maďarskej národnosti, maloletého vedome a úmyselne vychováva k nenávisti k nej ako k matke, k nenávisti k iným ľuďom, znevažuje a dehonestuje maloletého pred ním samotným, aj pred inými ľuďmi a prezentuje svoju nadradenosť. Maloletý preto prestáva vnímať hranice normálneho správania, tolerancie a úcty k iným ľuďom. Ak otec dieťaťa nie je schopný vychovávať dieťa k úcte k obom rodičom, k iným ľuďom, nie je spôsobilý vykonávať starostlivosť o dieťa a súd by mal obmedziť jeho rodičovské práva. Maloletý má prirodzene rád svojich rodičov (aj týrané dieťa môže milovať svojho rodiča - tyrana) prakticky ako každé dieťa, pričom zdôraznila, že súd prvého stupňa, aj kolízny opatrovník, zistili problematické správanie otca, a preto samo osebe je nepodstatné, či maloletý má aj napriek problematickému správaniu otca svojho otca rád a či naďalej chce zostať v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Otec sa nespráva normálne a negatívny dopad správania otca je výsledkom stavu maloletého, ktorý je preukázateľne emočne napätý a nestabilný, prestáva mať svoje správanie pod kontrolou, respektíve ho nemá dlhodobo pod kontrolou, pričom z hľadiska ochrany maloletého by sa súd mal zaoberať aj prípadnou duševnou poruchou otca a či otec dokáže efektívne kontrolovať svoje správanie. Ak to otec sám nedokáže, potom nemá zmysel otca poučovať a vplývať na neho výchovne, ani posielať ho ku psychológovi, ale otec musí byť riadne a odborne (psychiatricky) diagnostikovaný a liečený, inak sa jeho správanie voči maloletému nezlepší. Vyššie uvedené otázky si súd prvého stupňa nepoložil. Zmyslom a účelom jej návrhu bola ochrana maloletého, súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s jej obavami o zdravie a zdravý vývoj maloletého pre problematické správanie otca. Z celkového dlhodobého hľadiska je striedavá starostlivosť oboch rodičov o maloletého v záujme maloletého, rešpektuje, že maloletý má právo rozvíjať svoje vzťahy aj s otcom, avšak vplyv a správanie otca má na maloletého negatívny dopad. V záujme maloletého potom je, aby žil mimo prostredia, ktoré má na neho negatívny dopad, prípadne aby styk otca s maloletým bol aspoň obmedzený, a to len dočasne, kým sa správanie otca maloletého nezlepší. Pod ťarchou prebiehajúceho súdneho konania otec maloletého čoraz viac manipuluje a vytvára na neho psychický nátlak, aj keď v niektorých ohľadoch si začal dávať oveľa väčší pozor a začal rešpektovať aspoň niektoré veci. Súd prvého stupňa v konaní porušil princíp rovnosti účastníkov konania, pretože pred vydaním rozhodnutia jej návrh predložil otcovi, pričom návrh otca jej na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia nepredložil. Z týchto dôvodov má za to, že v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí viacerými vadami, neposkytuje primeranú ochranu maloletému a predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, alebo na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu tak, že maloletého zverí výlučne do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým podstatne obmedzí; prípadne navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec späť súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dôvodil, že striedavá starostlivosť o maloletého de facto funguje už niekoľko rokov a bezproblémovo. Tak tomu bolo až do doby, pokiaľ si matka nenašla ďalšiu známosť s iným mužom, s ktorým podľa jej vyjadrenia mieni uzavrieť manželstvo a presťahovať sa k nemu do Obce Báč. Túto informáciu má sprostredkovane nielen od matky, ale aj od samotného maloletého, pričom práve z tohto dôvodu má odvtedy maloletý doslova strach z možného presťahovania sa. Matka s ním dokonca bola vyberať aj nábytok do jeho novej izby v Báči, na čo maloletý reagoval tak, že on si nič vyberať nebude, pretože nikam nepôjde. Po doručení napadnutého uznesenia sa matka opakovanie (a s výčitkami) dotazovala maloletého, „ prečo napísal na súd list? “ a odrazu ho začala uisťovať o tom, že do žiadneho Báču bývať nepôjde. Matka má u svojho priateľa už vytvorené bytové podmienky a zariadené všetko tak, aby sa tam mohla definitívne usadiť, nakoľko v čase, keď je v Malackách, obýva spolu s ďalšími synmi a ich priateľkami 3 - izbový byt. Skutočnosti a tvrdenia matky uvádzané v podanom odvolaní sú podľa jeho názoru len štvavou kampaňou proti jeho osobe, zameranou na doslovný boj o ich maloletého syna, ktorý z toho všetkého trpí emočným napätím, nepohodou a frustráciou (čomu sa ani za daného stavu nemožno čudovať). Odmieta akékoľvek spôsoby, či formy manipulácie maloletého z jeho strany (o jeho týraní ani nehovoriac...). Maloletý G. Q. je v rámci svojho veku, a to nadväzujúceho stupňa mentálneho či intelektuálneho vývoja, dostatočne vyspelý na to, aby dokázal svoj názor ohľadom predmetnej veci prezentovať aj sám, bez akéhokoľvek nátlaku, či podnetu z jeho strany (čo by sa v konečnom dôsledku celkom logicky obrátilo proti nemu). Plne rešpektuje slobodnú vôľu maloletého syna, ktorý chce byť týždeň s ním a týždeň s jeho matkou (eventuálne, ak by sa táto odsťahovala do Báču, tak chce zostať u neho), pričom svojhlavo nejde len za svojím zámerom a cieľom tak, ako to robí samotná matka bez ohľadu na to, čo si maloletý želá, alebo nie. Matka na jeho adresu predkladá doslova osočujúce až dehonestujúce závery o jeho agresivite a týraní maloletého, ktoré akoby s presvedčivosťou (a to bez znaleckého dokazovania) prezentuje jej právny zástupca spôsobom, ktorý expressis verbis hraničí so zásahmi do práva na ochranu osobnosti. Za tyrana, násilníka, alebo osobu rasisticky a nenávistne orientovanú, či duševne chorú sa nepovažuje, a v tomto smere nebude ani namietať znalecké dokazovanie voči nemu, tak aj voči osobe matky (maloletého samozrejme nevynímajúc). Pokiaľ maloletý (tak, ako matka tvrdí) je dlhodobo v striedavej starostlivosti otca - násilníka a tyrana, je otázne, prečo matka svoj návrh podala až po niekoľkých rokoch, keď sa chce odsťahovať a maloletý odmieta ísť s ňou, prečo nechránila práva, záujmy a zdravý duševný vývoj dieťaťa už dávnejšie. Všetky tieto indície nasvedčujú zámeru matky získať maloletého do osobnej starostlivosti a izolovať ho od neho. Matka ďalej klame, keď tvrdí, že maloletý s ňou bol v Báči len dva krát, pričom má odtiaľ pozitívne zážitky. Bol tam s ňou viackrát, ambivalentne reagoval aj na svoju novozariadenú izbu a po návrate odtiaľ plakal, že sa tam necítil dobre a nikomu nerozumie. V Obci Báč žije maďarská menšina a maloletý maďarsky nevie, čo aj pravdivo popísal vo svojom návrhu, pričom za tieto vyjadrenia bol označený ako rasista. Úprimne a sebakriticky uznáva, že má geneticky silnejšiu intonáciu hlasu aj v bežnej komunikácii a že sa (aj keď len zriedkavo) stalo, že na maloletého zakričal alebo sa hlasnejšie rozprával so svojimi zamestnancami, pričom títo môžu potvrdiť, že na nich nikdy nekričal, ani sa k nim iným dehonestujúcim spôsobom nesprával. Nie je preto zrejmé, na základe čoho sa v odvolaní matky konštatuje, že nie je spôsobilý vychovávať deti k úcte k obom rodičom a k iným ľuďom, ani spôsobilý vykonávať (odrazu) starostlivosť o dieťa, a je súdu opätovne podsúvané, že by mali byť obmedzené jeho rodičovské práva. Od doby ukončenia spolužitia s matkou žije sám, bez partnerky, nakoľko celý život sa sústredil len na maloletého G. Q. a prácu. Nechce, aby maloletý mal pocit, že uprednostnil nejakú ženu pred jeho osobou, a preto žiadnu vážnu známosť nikdy nenadviazal. Všetok svoj voľný čas venuje a bude venovať len maloletému, a ak aj urobil vo výchove nejaké chyby, bude sa ich snažiť napraviť. Poukázal na Ústavu Slovenskej republiky, Zákon o rodine, medzinárodné právne normy, ktorými je Slovenská republika viazaná, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Deklaráciu práv dieťaťa, Chartu práv Európskej únie, Európsky dohovor o styku s deťmi, Občiansky zákonník. Maloletý je vo veku, kedy je v zmysle chápania a ponímania mužského vzoru pre neho otec nesmierne dôležitou bytosťou. I napriek tomu, že ako každé dieťa má vytvorenú stabilnú primárnu väzbu k matke, sekundárna väzba k otcovi (a rovnako dôležitá) bola taktiež vytváraná a rozvíjaná od jeho narodenia. Maloletý G. Q. má k nemu vyvinutý mimoriadne silný a pozitívny emočných vzťah, ktorý treba neustále rozvíjať, pričom u neho má vytvorené všetky rovnako priaznivé podmienky na zdravý a harmonický vývoj rovnako ako u matky, možno aj lepšie, nakoľko na rozdiel od nej žije sám, a okrem maloletého nemá iné deti, a preto všetku pozornosť môže venovať len jemu. Záverom dôvodil, že za napätej situácie, ktorá medzi nimi ako rodičmi toho času je, sa javí nutné usporiadať právne pomery účastníkov formou predbežného opatrenia tak, aby až do právoplatného skončenia konania v merite veci bola právna istota a pozícia maloletého pevne stabilizovaná. Pokiaľ tomu v plnej miere vyhovuje striedavá osobná starostlivosť tak, ako tomu bolo posledné roky, pričom sám maloletý verbalizuje názor, či želanie tráviť rovnaký čas s matkou aj s otcom, nie je právny ani skutkový dôvod, aby tomuto jeho názoru nebola venovaná náležitá pozornosť. Pokiaľ by on sám akýmkoľvek spôsobom maloletému ubližoval, nadával mu, ponižoval pred ním jeho matku alebo iných ľudí, maloletý je natoľko intelektuálne a mentálne vyspelý, že by mu to povedal a sám by pred matkou demonštroval želanie byť s ním menej času. Takýto argument sa v podaní matky nikde neuvádza; domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletého do doby právoplatného skončenia meritórneho konania je spravodlivým objektívnym usporiadaním pomerov maloletého a v súlade s jeho záujmami, ale zároveň aj súdom deklarovaným pravidlom pre nich ako pre rodičov. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej, a teda neboli dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý G. Q. má 10 rokov a približne 4 roky rodičia maloletého spolu nežijú a majú zaužívanú striedavú starostlivosť o maloletého v rámci párneho a nepárneho týždňa. Návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2015 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. Q. a zároveň nariadenia predbežného opatrenia, pričom žiada zveriť maloletého dočasne do svojej osobnej starostlivosti, zaviazať otca platiť výživné vo výške 100,-- € mesačne a súčasne chce sama zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Následne otec návrhom zo dňa 23.11.2015, doručeným súdu toho istého dňa, požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol maloletý G. Q. zverený do jeho osobnej starostlivosti. Je teda nepochybné, že medzi rodičmi nastala situácia, kedy má minimálne jeden z rodičov (matka, nakoľko otec prezentuje názor v zachovaní striedavej starostlivosti) za to, že pokračovanie v striedavej starostlivosti o maloletého nie je v záujme maloletého, a preto požaduje zmenu úpravy styku, a tým aj zmenu zverenia. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. l veta prvá O.s.p.). Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. l písm. a/ O.s.p.); odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.); súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.). Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k správnym záverom. Ako vecne a právne správne uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj v súvisiacich výrokoch odvolaním nenapadnutých, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, po vykonanom dokazovaní, súd prvého stupňa rozhodne o výchove a výžive maloletého, určí rozsah styku rodiča s maloletým synom (v prípade nezachovania striedavej starostlivosti), zastupovanie a správu majetku maloletého a v prípade potreby výšku vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Takáto zákonná úprava vytvára priestor na to, aby sa dotknutý účastník konania dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa mu návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, účastník by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv účastníka, ktorý predbežné opatrenie navrhuje, má prednosť pred právom dotknutého účastníka vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvého stupňa neodňal matke maloletého právo konať pred súdom z dôvodu, že jej nedoručil návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia pred vydaním rozhodnutia na vyjadrenie. Súd prvého stupňa v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je povinný umožniť ostatným účastníkom konania, aby sa pred rozhodnutím o tomto návrhu mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých súd bude robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31. januára 2001 sp.zn. 20 Cdo/134/1999). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Náležite vysvetlil, prečo považoval za potrebné zachovať striedavú osobnú starostlivosť maloletého G. Q.. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Pokiaľ ide o maloletého G. Q., ako aj o vzťahy medzi rodičmi, je nepochybné, že maloletý je v psychickej nepohode, pričom táto podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vyhrotených vzťahov medzi rodičmi. Vzhľadom na vek maloletého (10 rokov), vzhľadom na názor maloletého prezentovaný na výsluchu uskutočneného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Malackách, je zrejmé, že maloletý prezentuje vôľu byť aj s matkou aj s otcom. Je potrebné prisvedčiť otcovi, že predmetný psychický stav dieťaťa je celkom logický v situácii, keď dva najdôležitejšie oporné piliere v jeho živote, otec a matka, spolu súperia o jeho osobu a vzájomne si tak ubližujú, čo v samotnom maloletom celkom prirodzene musí vyvolávať strach, nepohodu a neistotu. Dôležité pre odvolací súd je aj skutočnosť, že otec si svoje pochybenie uvedomuje a prezentuje vôľu ich napraviť. Predbežné opatrenie v tomto smere ako procesný inštitút má riešiť situáciu medzi rodičmi rýchlo a dočasne, pričom predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov a preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto prípade má odvolací súd za to, že matka maloletého okrem svojich tvrdení (a predložených SMS správ) žiadnym iným spôsobom nepreukázala súdu skutočnosť, že maloletý G. Q. potrebuje zmenu zverenia (bez vykonania dokazovania) v rámci predbežného opatrenia. Taktiež súdu nepreukázala, že psychický stav maloletého je zapríčinený výlučne vplyvom otca, alebo že je potrebné styk maloletého s otcom obmedziť, respektíve, že otec maloletému spôsobuje akékoľvek ohrozenie alebo dokonca týranie. Práve naopak, v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané a z predložených dokladov aj vyplýva, že otec má s maloletým synom veľmi dobrý vzťah, stará sa o neho a venuje sa mu. Napriek tomu, že je pravdepodobné, tak ako to prezentuje matka, že otec používa pred maloletým vulgarizmy, ktoré na maloletého nemajú dobrý vplyv, nakoľko znevažujú tak matku, ako aj iných ľudí, je potrebné, aby si sám otec uvedomil, aký vzor dáva svojmu synovi v rámci výchovného vplyvu. Táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená, že je tu potreba nariadiť zmenu zverenia v rámci nariadeného predbežného opatrenia, a to bez vykonania ďalšieho náležitého dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby sa vzťahy medzi rodičmi ustálili a maloletého syna ani jeden z nich nepovažoval za svoju „zbraň“ alebo „nástroj“ v ich vzájomnom „boji“. Inak povedané situácia popísaná matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia si podľa názoru odvolacieho súdu v zhode so súdom prvého stupňa nevyžaduje potrebu urýchlenej dočasnej úpravy zmeny pomerov maloletého, t.j. zmenu zverenia, nakoľko nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia (potreba dočasnej úpravy pomerov) a taktiež nie je zrejmé, v čom matka vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vzťahujúce sa k maloletému. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.