Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/50/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211278 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615211278.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. J.. Č.. XXX, L., proti odporcovi: PRO CIVITAS, s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská ul. č. 100/A, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova ul. č. 13, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 07. decembra 2015, č. k. 6C/1689/2015-22, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 1186055807 zo dňa 18. 09. 2007, uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a. s., Bratislava odo dňa doručenia tohto uznesenia, zároveň uložil zamestnávateľovi navrhovateľky CBA SLOVAKIA, a. s., so sídlom Duklianskych hrdinov 2, Lučenec povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky, ktoré realizuje v prospech odporcu spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o., v prospech účtu vedeného v F. W., Y.. X.., číslo účtu SK XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X.: F., Q.: XXXXXXXXXX na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 1186055807, uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. Bratislava odo dňa doručenia tohto uznesenia a navrhovateľke uložil povinnosť podať do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia žalobu vo veci samej s tým, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 2, § 75 ods. 2 veta prvá a tretia, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2, 4, § 77 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky, ktoré mal osvedčené predloženými listinnými dôkazmi, nakoľko výkonom zrážok zo mzdy zo strany zamestnávateľa navrhovateľky by jej mohla vzniknúť reálna ujma, a nakoľko ide o právne úkony, ktoré majú spotrebiteľský charakter a v prípade podania návrhu, bude vecou súdu posúdiť všetky zmluvne dohodnuté podmienky, za akých došlo k uplatneniu pohľadávky zo strany odporcu, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel a ďalšie dôvody v uznesení o nariadení predbežného opatrenia neuviedol s tým, že o náhrade trov konania o predbežnom opatrení rozhodne v rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., a napokon z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a návrh navrhovateľky zamietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať, nakoľko predmet sporu vznikol z obchodu, ktorý bol predmetom zmluvy a je nepochybné, že je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde. Namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanej určovacej žalobe, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, nakoľko na základe skutočností, ktoré navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, nemožno považovať jej nárok za osvedčený, keďže dostatočne neosvedčila splnenie zákonom stanovenej podmienky úspešnosti, ako aj prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby, t. j. existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že navrhovateľka odôvodnila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy len tým, že od roku 2008 do roku 2015 zaplatila celkom sumu 5.813,80 eur, čo však žiadnym spôsobom nepreukázala, avšak opomenula skutočnosť, že v prípade porušenia zmluvných povinností je povinná zaplatiť sankčné úroky. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že zmluvu, resp. Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela slobodne, ani v čom spočíva hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane, a keďže k vykonaniu zrážok zo mzdy navrhovateľky už došlo a súd by návrhu vyhovel, navrhovateľka by podala ďalší návrh na splnenie povinnosti s tým, že o vykonaní zrážky zo mzdy mala navrhovateľka vedomosť už v čase podania návrhu. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a neodôvodnené. Poukázal na stanovisko sudcu Milana Ľalíka, podľa ktorého všeobecné súdy, vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľa pustili tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák nevie čo podpísal, ale peniaze mohol zobrať“), čo sa dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti s tým, že takýto postup zo strany orgánov ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laaedere a pod., ktoré by v podstate mali platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto, ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok a tým aj právny štát. Odporca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j. že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V posudzovanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým žiadala uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 11860555807, ktorú uzavrela s Poštovou bankou a. s., a návrhom vo veci samej, ako vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa mieni domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o úvere, č. 1186055087, ktorú dňa 18. 09. 2007 uzavrela so spoločnosťou Poštová banka, a. s. a na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 80. 000,- Sk (2. 651, 51 eur), ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami v sume 2. 175,- Sk (72, 19 eur) a súčasťou ktorej bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, v súlade s ktorou jej zamestnávateľ dňa 16. 09. 2015 vykonal zrážku zo mzdy v sume 62, 43 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka bola výzvou zo dňa 02. 11. 2010 vyzvaná na splatenie úveru s príslušenstvom z dôvodu, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere, z dôvodu ktorého sa jej úver stáva ku dňu 02. 11. 2010 predčasne splatným v celom rozsahu a zároveň bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom (úrok v sume 145, 65 eur, poplatky za upomienky v sume 38, 18 eur) vo výške 1. 973, 38 eur, do 10 dní od doručenia výzvy, pričom výzvami zo dňa 20. 04. 2011, 10. 12. 2012 a zo dňa 20. 11. 2014 bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu 20. 04. 2011 predstavovala sumu 1. 987, 40 eur, ku dňu 10. 12. 2012 sumu 2. 146, 55 eur a ku dňu 20. 11. 2014 sumu 3. 453, 46 eur. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplýva, že dňa 17. 01. 2014, 17. 02. 2014, 17. 03. 2014, 18. 07. 2014, 20. 08. 2014, 09. 09. 2014, 15. 10. 2014, 23. 10. 2014, 19. 11. 2014 zaplatila v prospech obchodnej spoločnosti odporcu sumu po 50 eur (spolu 450 eur), v roku 2012 zaplatila na účet Poštovej banky, a. s. spolu sumu 727 eur, v roku 2013 spolu sumu 500 eur, v roku 2015 sumu 1. 455 eur a v roku 2010 sumu 109 eur, t. j. celkovo uhradila úver v sume 3. 241 eur. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko odporca predložil súčasnému zamestnávateľovi navrhovateľky Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorý v mesiaci august 2015 už vykonal prvú zrážku v sume 62,43 eur, navrhovateľka preukázala dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a súčasne aj potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do skončenia konania o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov, z dôvodu ktorého sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odporcu o povinnosti preukazovať v konaní o nariadenie predbežného opatrenia naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi navrhovaným predbežným opatrením a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že dňa 29. 02. 2016 bol podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane odporcu z dôvodu, že dňa 18. 12. 2015, t. j. po vydaní uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1186055807, ktorá je predmetom konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015 uzavretej medzi postupcom PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská ul. č. 100/A, Bratislava a postupníkom OMIKRON TRADING LIMITED, Nerine Chambers, P. O. BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.