Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/175/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206237 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616206237.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, P. X., nar. XX.XX.XXXX, F. X., nar. XX.XX.XXXX a Q. X., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom ako matka, štátne občianstvo SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XXX, t. č. N. XXX, L., štátne občianstvo SR a otec Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XXX, štátne občianstvo SR, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k 9P 139/2016-16 zo dňa 16.8.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením č.k 9P 139/2016-16 zo dňa 16.8.2016 rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že zveril maloleté deti Y., P., F. Y. Q. do osobnej starostlivosti matky, do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré je vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 9P 139/2016 a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu na každé maloleté dieťa sumou 90,42 € mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ich otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté deti v určenom čase vrátiť matke v mieste jej bydliska a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Matka maloletých detí návrhom spísaným do zápisnice na Okresnom súde Malacky dňa 19.07.2016 žiadala, aby súd upravil práva a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva s otcom maloletých detí a žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a zveriť maloleté deti do jej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 120,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletými deťmi každý párny víkend v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 11.00 hod. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti už dva roky, otec si našiel inú ženu. Matka žije v spoločnej domácnosti so štyrmi maloletými deťmi a s plnoletou dcérou G., ktorá je nezamestnaná a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na Okresnom súde Malacky je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a vec je vedená pod sp.zn. 8P 234/2015 a doteraz nie je právoplatne skončená. Matka je zamestnaná a jej príjem je 390,- eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 70,- eur, má čiastočný invalidný dôchodok vo výške 94,50 eur a rodičovský príspevok 220,- eur. Otec platí matke výživné spolu 60,- eur na 4 maloleté deti, je dlhodobo nezamestnaný, ale matka má vedomosť o tom, že pracuje a má príjem. Matka má zdravotné problémy, má cukrovku, obštrukčnú chorobu pľúc, štítnu žľazu, tetaniu a problémy s ľadvinou a s tým súvisia aj náklady na lieky v sume 70,- eur mesačne. Okrem toho má matka náklady na cestovanie autobusom do práce 1,40 eur denne. Maloletý Y., maloletý P. a maloletá F. chodia do Základnej školy Gajary od septembra 2016 navštevujú aj školskú jedáleň a družinu. Maloletá Q. a maloletá F. navštevujú alergologickú ambulanciu s poplatkom 50,- eur mesačne za lieky a maloletá Q. býva často chorá, má kožné problémy s nákladmi 18,- eur za sprchový gél. Matka má náklady na bývanie 40,- eur mesačne na elektrinu 1.000,- eur mesačne na stravu a ošatenie a finančne jej pomáha sestra a plnoletá dcéra Q.. Okrem toho uviedla, že otec jej nadáva, hreší, uráža ju, berie jej maloletú Q., ktorú naposledy odviedol v noci v piatok 15.7.2016 a vrátil jej ju 18.7.2016 až na výzvu polície OOPZ Gajary a tiež v mesiacoch máj a jún 2016 otec zobral aj maloletého P., ktorý nechodil do školy a matka nemala o ňom žiadne informácie. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3 a § 325 ods. 1, 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku a § 361, § 366 Civilného mimosporového poriadku a tiež § 28 a § 62 Zákona o rodine. 4. Na základe skutočností, ktoré matka uviedla vo svojom návrhu, okresný súd zistil, že návrh je čiastočne dôvodný a je potrebný bezodkladný zásah súdu, ktorý spočíva v skutočnosti, že je potrebné zabezpečiť výživu maloletých detí, aj keď v nevyhnutnej miere a je potrebné právne usporiadať pomery, ktoré v súčasnej situácii nastali medzi rodičmi maloletých detí a je nevyhnutná ochrana v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že otec prispieval na výživu maloletých detí len sumou 60,- eur spolu na všetky deti, v dôsledku čoho bola ohrozená výživa detí a úhrada ich odôvodnených potrieb, určil výživné vo výške 90,42 eur mesačne na každé maloleté dieťa v sume, ktorá zodpovedá sume životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení a v súlade s opatrením MPSVaR SR, účinným od 01.07.2013). Súd vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol, vzhľadom na charakter výživného, ktoré sa určuje iba v nevyhnutnej miere, formou neodkladného opatrenia. Súd upravil aj styk otca s maloletými deťmi, vzhľadom k tomu, že komunikácia rodičov v tejto otázke je narušená, rodičia sa nevedia dohodnúť na stretávaní otca s maloletými deťmi a zároveň podľa názoru súdu takto bude stabilizovaná situácia v živote maloletých detí aj dočasnou úpravou styku otca s deťmi a bude sa tak predchádzať konfliktom medzi rodičmi ohľadne tejto úpravy. Konečné rozhodnutie ohľadne zverenia maloletých detí, určenia výživného a úpravy styku bude závisieť od vykonaného dokazovania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vo veci sp.zn. 9P 139/2016, s tým, že toto neodkladné opatrenie má len predbežnú povahu a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a uviedol, že nevidí dôvod, pre ktorý sa nemôže stretávať s deťmi každý deň, keď je v mieste ich bydliska každý deň s nimi. Matka stretnutie s deťmi nedovolí, berie mu ich napriek tomu, že deti sa s ním chcú stretávať. Uviedol, že jeho manželka je klamárka a podvodníčka, on deťom pomáha ako najlepšie vie, finančne aj materiálne. Keď kúpi oblečenie, matka to roztrhá a vyhodí na ulicu a to isté robí aj keď nakúpi potraviny, ona ich vyhodí. Maloletej kúpil kočiarik v hodnote 50,- eur a matka pred očami maloletej Q. ho rozbila so sekerou a tiež synovi Y. kúpil mobil, aby boli každý deň v spojení, matka ho rozbila so sekerou, aby s otcom netelefonoval. Okrem toho deti nevychováva ich matka už dva roky, ale stará sa o nich ich syn Y. a jeho priateľka, ktorá s nimi býva. Nesúhlasil s vyjadrením manželky, že deti vychováva najstaršia plnoletá dcéra, čo nie je pravda, býva v Rohožníku s priateľom viac ako 4 roky a do Gajar chodia posledný mesiac práve kvôli tomu, aby jeho žena mohla uviesť, že sa o nich stará plnoletá dcéra G., čo nie je pravda a spoločne navštevujú nočné bary a zábavy. Otec uviedol, že on chce pre svoje maloleté deti to najlepšie, aby mali svoje veci v poriadku, aby boli okúpané, aby mali čo jesť. Matka maloletých detí chce viac ako jej on môže dať, pretože je nezamestnaný a je vedený na úrade práce, nepoberá žiadne peniaze a má iba príjem z brigád. Nemôže sa zamestnať na trvalý pracovný pomer, lebo má problémy s chrbticou. Preto nemôže posielať 90,- eur na každé dieťa, keď toľko na brigáde nezarobí. Keď zarobí niečo viac, ako je na jeho živobytie, kúpi deťom jedlo, oblečenie a dá im aj peniaze napr. 10,- eur. Nesúhlasil aj s úpravou styku s deťmi, ktorý mu nestačí a nestačí to ani jeho deťom, lebo chcú byť často s ním. On sa chce o deti starať a pomáhať im, ale ich matka to nedovolí a navádza ich a psychicky deptá proti nemu. 6. K odvolaniu otca sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, kolízny opatrovník, ktorý žiadal uznesenie potvrdiť, pretože dostatočne chráni základné záujmy maloletých detí a je správne po vecnej aj po právnej stránke. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 14. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 15. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. 17. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom neodkladným opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 18. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 19. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. 20. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Niekedy je tento rodinný vzťah nesporný a osvedčenie sa vykoná spravidla predložením verejnej listiny, napr. rodného listu, sobášneho listu a podobne. 21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. 22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 23. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. 24. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že deti sú v osobnej starostlivosti matky a otec prispieva na ich výživu sumou 60,- eur na všetky deti, čo podľa názoru odvolacieho súdu je neprimerané výživné odôvodneným potrebám maloletých detí a ako správne uviedol súd prvej inštancie, pri poskytovaní takéhoto výživného zo strany otca, je ohrozená výživa detí a úhrada ich odôvodnených potrieb. Súd prvej inštancie preto správne určil výživné vo výške 90,42 eur mesačne na každé maloleté dieťa v sume, ktorá zodpovedá sume životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení. Správny bol aj postup súdu, keď vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol, vzhľadom na charakter výživného, ktoré sa určuje iba v nevyhnutnej miere, formou neodkladného opatrenia v súlade s ustanovením § 366 C.m.p. 25. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletými deťmi, pretože ako vyplýva aj z obsahu odvolania otca, komunikácia rodičov je narušená, rodičia sa nevedia dohodnúť na stretávaní otca s maloletými deťmi. V tej súvislosti matka v návrhu tvrdila, že otec zoberie deti bez jej vedomia, nenavštevujú školské zariadenie a matka nevie, kde sú deti, čo nie je vhodné pre zdravý vývoj detí. Otec túto skutočnosť nenamietal v odvolaní, len sa vyjadril, že má záujem byť s deťmi podľa svojich predstáv a častejšie ako určil súd. Pokiaľ by sa rodičia vedeli dohodnúť na styku otca s maloletými deťmi, bolo by možné aj vyhovieť takejto žiadosti otca na neobmedzený, resp. rozšírený styk s deťmi, ale pokiaľ otec nerešpektuje názor matky, u ktorej sú deti v osobnej starostlivosti, styk s maloletými deťmi musí byť zatiaľ upravený rozhodnutím súdu. Ak by sa rodičia dokázali dohodnúť, otec má možnosť svoj záujem o styk s deťmi dohodnúť s matkou, alebo v konaní vo veci na základe vykonaného dokazovania, môže žiadať upraviť styk aj vo väčšom rozsahu. Za danej situácie je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie správne okrem zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného, je správne aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Správne je zistenie súdu, že takto bude stabilizovaná situácia v živote maloletých detí aj dočasnou úpravou styku otca s deťmi a bude sa tak predchádzať konfliktom medzi rodičmi ohľadne tejto úpravy. Konečné rozhodnutie ohľadne zverenia maloletých detí, určenia výživného a úpravy styku bude závisieť od vykonaného dokazovania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vo veci sp.zn. 9P 139/2016 s tým, že toto neodkladné opatrenie má len predbežnú povahu a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. 26. Okresný súd preto rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu matky a výrok tohto uznesenia je v záujme maloletých detí. Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu odvolaním otca napadnutého uznesenia a preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).