Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/153/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206787 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616206787.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. N., nar. XX.XX.XXXX a U. N., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, št. občianstvo O., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, deti rodičov: matka I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. B. Č.. XXXX/X, B., št. občianstvo O. a otec U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. B. Č.. XXXX/X, B., št. občianstvo O., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 9P 151/2016-12 zo dňa 22.08.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 9P 151/2016-12 zo dňa 22.08.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky uznesením č.k. 9P 151/2016-12 zo dňa 22.08.2016 uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého M. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 90,42 eur mesačne a na výživu maloletého U., nar. X.X.XXXX výživným v sume 90,42 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky do právoplatného konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 8P 304/2015. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd Malacky rozhodol na základe návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný dňa 10.08.2016, a ktorým matka žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa sumou 90,42 eur mesačne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že otec na výživu maloletých detí od podania návrhu na rozvod manželstva neprispieva. Matka je od júna 2016 evidovaná na úrade práce, býva v spoločnom byte a jej finančná situácia sa zhoršila. Otec maloletých detí pracuje vo A. v Bratislave a jeho mesačný príjem je 1.600,- eur, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka vyčíslila náklady na každé dieťa, a to na stravu 5,- eur denne, hygienické potreby 20,- eur na mesiac, bežné oblečenie a obuv 50,- eur na mesiac, vreckové 3,- eurá denné, poistné 45,- mesačne, športové potreby 100,- eur mesačne, školské pomôcky 40,- eur, školské poplatky 40,- eur, lieky na alergiu 30,- eur na tri mesiace, na bývanie pre 3 osoby 240,- eur, cestovné 15,- eur mesačne, kultúrny život 15,- eur mesačne, športové sústredenia 180,- eur, vreckové na sústredenia 30,- eur. 3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletých detí sú manželia a dňa 27.08.2015 bol súdu doručený návrh matky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, konanie je vedené pod sp.zn. 8P 304/2016 a nebolo právoplatne skončené. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 361 Civilného mimosporového poriadku, § 366 Civilného mimosporového poriadku a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku a tiež § 62 Zákona o rodine. 5. Na základe vykonaného zistenia súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na určenie vyživovacej povinnosti, keď rodičia sa o výkone tejto povinnosti nedohodli, deti sú v osobnej starostlivosti matky, otec na potreby maloletých detí odmieta prispievať a v dôsledku toho môže byť ohrozená výživa detí, zdravie a naplnenie ich potrieb. Okresný súd určil výživné vo výške 90,42 eur mesačne na každé dieťa, a to vo výške zodpovedajúcej sume životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpis a táto suma je určená predbežne, a podľa názoru súdu je dostatočná na zabezpečenie základných potrieb a výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. Okresný súd v rozhodnutí zdôraznil, že na vydanie neodkladného opatrenia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopnosti a možnosti povinného. Výživné sa preto v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. V danom prípade preto okresný súd návrhu matky vyhovel a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. 6. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí, podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. V odvolaní otec uviedol, že matka maloletých detí si počas spolužitia odkladala na svoj osobný účet určité finančné prostriedky, z ktorých v súčasnej dobe právnické služby na dosť vysokej úrovni, čo stojí viac ako si môže dovoliť. Pokiaľ matka uvádza, že je nezamestnaná, spôsobila si to svojím pričinením sama, nakoľko podala výpoveď z pracovného pomeru a pripravila seba a deti o prísun finančných prostriedkov. Otec uviedol, že náklady na športové potreby, kopačky, školské pomôcky, školské poplatky, ako aj vreckové deťom platí on a vie to aj preukázať. Každý mesiac uhrádza zo svojho osobného účtu platbu za nájomné vo výške 200,- eur a platbu hypotekárneho úveru vo výške 100,- eur a deťom prispieva každý týždeň sumou vo výške 30,- eur. Okrem toho, otec tvrdil, že uložená vyživovacia povinnosť je neoprávnená, nakoľko on platí dve tretiny výdavkov na deti a manželka má minimálne náklady na vedenie domácnosti a výživu detí, preto žiadal uznesenie zrušiť. 7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním doručeným súdu dňa 20.09.2016. K tvrdeniu otca o tom, že odkladala financie na jej osobný účet matka uviedla, že mali každý svoj účet, pretože otec nikdy nechcel mať spoločný účet, aby mu nemohla kontrolovať jeho hazard. Odkladala financie, lebo on svoje stihol míňať na alkohol, na stávkovanie a hráčske automaty. Jeho gamblerstvo a nekomunikácia s rodinou, bol aj hlavný dôvod rozpadu rodiny a ich vzťahu. Právne služby zaplatila v čase, keď bola zamestnaná a zarobila si na to. Peniaze nemíňala zbytočne ako otec na jeho spomínané gamblerstvo. Vždy všetko robila pre rodinu a snažila sa dopriať im všetko. Otec najviac míňal peniaze, keď ich potrebovali. Nájom platil len do augusta 2016 od septembra 2016 to platí matka. Otec dal výpoveď z dobre platenej práce, čím tiež pripravil deti o prísun finančných prostriedkov, a to len z dôvodu, aby nemusel platiť výživné. Školské pomôcky deťom platí ona, školské poplatky sa platia polročne na rodičovskom združení, na ktorom otec bol párkrát počas školskej dochádzky detí. Tvrdenie otca, že deťom prispieva každý týždeň sumou 30,- eur nie je pravdivé, lebo deti od otca tak často peniaze nemajú. Otec ani nevie, čo všetko deti potrebujú a koľko to stojí. Matka preto žiadala uznesenie potvrdiť. 8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, podaním doručeným súdu dňa 21.09.2016, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretože je v záujme maloletých detí. 9. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 10. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 11. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 15. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 16. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. 18. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 19. Odvolací súd k námietke otca maloletých detí v podanom odvolaní, ktorou vytýkal okresnému súdu, že vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 20. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul strany. 21. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znemená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. 24. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Niekedy je tento rodinný vzťah nesporný a osvedčenie sa vykoná spravidla predložením verejnej listiny, napr. rodného listu, sobášneho listu a podobne. 25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. 26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 27. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení. 28. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa sumou 90,42 eur mesačne z dôvodu, že o maloleté deti sa osobne stará a otec na výživu maloletých detí od podania návrhu na rozvod manželstva neprispieva. Matka je od júna 2016 evidovaná na úrade práce, býva v spoločnom byte a jej finančná situácia sa zhoršila. Otec maloletých detí pracuje vo A. v Bratislave a jeho mesačný príjem je 1.600,- eur, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka vyčíslila náklady na každé dieťa, a to na stravu 5,- eur denne, hygienické potreby 20,- eur na mesiac, bežné oblečenie a obuv 50,- eur na mesiac, vreckové 3,- eurá denné, poistné 45,- mesačne, športové potreby 100,- eur mesačne, školské pomôcky 40,- eur, školské poplatky 40,- eur, lieky na alergiu 30,- eur na tri mesiace, na bývanie pre 3 osoby 240,- eur, cestovné 15,- eur mesačne, kultúrny život 15,- eur mesačne, športové sústredenia 180,- eur, vreckové na sústredenia 30,- eur. Otec v podanom odvolaní žiadal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože nie je dôvodný. V odvolaní však nenamietal osobnú starostlivosť zo strany matky o maloleté deti a ani nepreukázal, že prispieva na výživu maloletých detí a preto možno prisvedčiť tvrdeniu matky, že otec sa na výžive maloletých detí nepodieľa, a tak je ohrozená výživa maloletých detí, čo odôvodňuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Tvrdenie otca o tom, že matka si odkladala počas manželstva finančné prostriedky na svoj účet nie je dôvodom pre zmenu odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Otec je zo zákona povinný vyživovať svoje deti a pokiaľ otec tvrdí, že každý mesiac uhrádza zo svojho osobného účtu platbu za nájomné vo výške 200,- eur a platbu hypotekárneho úveru vo výške 100,- eur, táto otázka bude predmetom vyporiadania medzi rodičmi maloletých detí po rozvode manželstva, keď splátky hypotekárneho úveru uhrádza otec za účelom nadobudnutia majetku, nehnuteľných vecí do vlastníctva a nerieši otázku výživy maloletých detí, ktorú je otec, rovnako ako matka, povinný nepochybne zabezpečovať. 29. Okresný súd preto rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie a uložil otcovi maloletých detí prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere sumou 90,42 eur mesačne na každé maloleté dieťa. 30. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladným opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti a v akom rozsahu, v konaní vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).