Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1704111760 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1704111760.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová ul. č. 19, Bratislava, proti žalovanému: LUREAL, s. r. o., IČO: 35 757 892, Korabinského ul. č. 33, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Rudolf Adamčík, Liptovská ul. č. 2/A, P. O. BOX 67, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 545. 513, 17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 06. augusta 2015, č. k. 5C/82/2008 - 257 a proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. novembra 2015, č. k. 5C/82/2008 - 275 , takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. augusta 2015, č. k. 5C/82/2008 - 257 p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. novembra 2015, č. k. 5C/82/2008 - 275 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v poradí prvým napadnutým uznesením (zo dňa 06. augusta 2015, č. k. 5C/82/2008 - 257) konanie zastavil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým konanie zastavil odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne späťvzatím žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním. Uviedol, že z obsahu spisu mal preukázané, že v priebehu konania k otvoreniu pojednávania prednesom návrhu účastníkmi konania nedošlo, keďže na pojednávaniach bola zistená len prítomnosť účastníkov, ich predbežný postoj vo veci s následným odročením za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 151 ods. 1 veta prvá, § 146 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne tým, že žalobca z procesného hľadiska podal návrh dôvodne s tým, že v späťvzatí žaloby uviedol, že nakoľko sa zmluvné strany v súlade s pôvodne uzavretou Dohodou o urovnaní zo dňa 13. 08. 2003 v znení Dohody o urovnaní Reg. č. XXX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa 12. 12. 2013 a Dohody o urovnaní Reg. č. XXX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa 07. 11. 2014 dohodli a uznali bez výhrad, že vlastníkom sporných nehnuteľností je Slovenská republika a súd prvého stupňa mal preukázané, že na základe týchto dohôd Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor v konaniach sp. zn. V 545/2014 zo dňa 09. 12. 2014 a V 4527/2014 zo dňa 19. 03. 2015 povolil vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a príčinou vedúcou k späťvzatiu žaloby bolo uzavretie vykonateľnej a vkladuschopnej Dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným dňa 12. 12. 2013 v spojení s Dohodou o urovnaní zo dňa 07. 11. 2014 k opomenutej nehnuteľnosti, dospel k záveru o kumulatívnom splnení podmienok a aplikácie ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., t. j. povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že žalobca si v späťvzatí návrhu právo na náhradu trov konania neuplatnil a výslovne uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že náklady spojené so súdnym konaním a jeho ukončením znáša každá zmluvná strana samostatne, z dôvodu ktorého žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s tým, že ním nenapáda výrok, ktorým súd prvého stupňa konanie zastavil a ani výrok, ktorým rozhodol o trovách konania žalobcu, ale z dôvodu, že v uznesení absentuje rozhodnutie o náhrade jeho trov, ktoré si uplatnil v podaní zo dňa 04. 05. 2015. Uviedol, že žalobca zastavenie konania zavinil tým, že podal návrh na určenie neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 13. 08. 2013 (správne 2003, pozn. odvolacieho súdu) a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a neskôr zobral tieto návrhy späť s tým, že z podania žalobcu zo dňa 15. 04. 2015 vyplýva, že jediným dôvodom späťvzatia návrhu v celom rozsahu bola skutočnosť, že žalobca bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetného súboru nehnuteľností na základe Dohody o urovnaní zo dňa 12. 12. 2013, resp. zo dňa 07. 11. 2014, keď späťvzatie návrhu v časti o určenie neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 13. 08. 2013 a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 545. 513, 18 eur nijako neodôvodnil a preto tento spor podaním návrhu na začatie konania neochotou uzavrieť pred jeho začatím, ako aj po jeho začatí dohodou o mimosúdnom urovnaní zavinil, čím vyvolal jeho trovy, ktoré spočívajú predovšetkým v trovách právneho zastúpenia. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, keď v odôvodnení uznesenia uviedol, že mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že v priebehu konania nedošlo k otvoreniu pojednávania prednesom návrhu účastníkmi konania, nakoľko naopak on má za preukázané, že na pojednávaní dňa 15. 10. 2007 súd prvého stupňa vo veci samej konal, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že sa pridržiava písomnej žaloby, keďže k mimosúdnej dohode nedošlo, poukázala na skutočnosť, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcu bolo zastavené, pretože údajne nebolo možné odstrániť nedostatky Dohody o urovnaní zo dňa 13. 08. 2013 a jeho právny zástupca odkázal na písomné vyjadrenie k žalobe s tým, že si k predmetnému súboru nehnuteľností žiadne vlastnícke právo neuplatňuje a teda vlastnícke právo žalobcu k nim medzi nimi sporné nie je. Žalovaný si zároveň podľa § 10 ods. 1, 2, § 12 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uplatnil odmenu za 12 úkonov právnej služby, v roku 2004 za úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 16. 12. 2004, 2 x 45, 14 eur (1. 360,- Sk) + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 605, 77 eur, v roku 2005 za písomné podanie, vyjadrenie k žalobe zo dňa 24. 01. 2005, 2 x 38, 30 eur (1. 154,- Sk) + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 592, 09 eur, za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 14. 03. 2005, 2 x 38, 30 eur (1. 154,- Sk) + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 592, 09 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 398, 02 eur, za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 28. 09. 2005, 2 x 38, 30 eur (1. 154,- Sk) + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 592, 09 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 398, 02 eur, v roku 2007 za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 25. 07. 2007, 2 x 45, 50 eur (1. 371,- Sk) + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 606 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 401, 50 eur, za účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2007, 2 x 45, 50 eur (1. 371,- Sk) + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 606 eur, v roku 2009 za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 08. 10. 2009, 2 x 53, 49 eur + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 622, 47 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 405, 62 eur, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 04. 02. 2010, 2 x 55, 49 eur + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 626, 47 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 406, 62 eur, v roku 2012 za účasť na pojednávaní dňa 11. 05. 2012, 2 x 58, 69 eur + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 632, 87 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 408, 22 eur, účasť na pojednávaní dňa 05. 10. 2012, 2 x 58, 69 eur + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 632, 87 eur v rozsahu 1/4, t. j. v sume 408, 22 eur, v roku 2013 za rokovanie s protistranou, X.. N. N., štátny tajomník MH SR a W.. A. Q., riaditeľka odboru MH SR dňa 19. 02. 2013, 2 x 60, 07 eur + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 635, 63 eur, v rozsahu 1, t. j. v sume 408, 90 eur a za účasť na pojednávaní dňa 22. 02. 2013, 2 x 60, 07 eur + 1. 515, 49 eur, spolu v sume 1. 635, 63 eur, v rozsahu 1, t. j. v sume 408, 90 eur, spolu odmena za zastupovanie predstavuje sumu 8. 446, 88 eur, zároveň si žalovaný uplatnil režijný paušál za rok 2004, 1 x 4, 51 eur (136,- Sk), rok 2005, 1 x 4, 97 eur (150,- Sk) a rok 2013, 1 x 7, 81 eur, spolu v sume 17, 29 eur a náhradu za stratu času, cestu Bratislava - Pezinok a späť celkom v sume 196, 72 eur, t. j spolu s 20 % DPH predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 10. 393, 07 eur. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nielen na pojednávaní, ale aj na rokovaní na Ministerstve hospodárstva SR bolo viackrát deklarované, že každá zo strán berie na vedomie, že náhradu trov konania si uplatňovať nebude. Súd prvého stupňa v poradí druhým uznesením zo dňa 10. novembra 2015, č. k. 5C/82/2008 - 275 zamietol návrh na doplnenie v poradí prvého uznesenia (zo dňa 06. augusta 2015, č. k. 5C/82/2008 - 257). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 151 ods. 1, 2, 4, § 155 ods. 1, § 166 ods. 1 až 3, § 167 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že nakoľko v poradí prvým uznesením rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania, nakoľko si však ich náhradu neuplatnil, právo na ich náhradu mu nepriznal a preto nerozhodoval ďalším výrokom samostatne a nadbytočne, keďže úplným zavinením trov konania žalovaným sa mu trovy neprisudzujú s tým, že týmto rozhodnutím o trovách konania, bolo rozhodnuté aj o nároku trov konania žalovaného. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd prípadne aj formou autoremedúry rozhodnutím prvostupňového súdu uložil žalobcovi nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v sume 10. 393, 07 eur na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Rudolfa Adamčíka, vedený v Tatra banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Uviedol, že v priebehu celého prvostupňového konania zdôrazňoval, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnému súboru nehnuteľností uznáva s tým, že prvé pojednávanie dňa 14. 03. 2005 bolo odročené na neurčito práve za účelom uzavretia mimosúdnej dohody, ku ktorej však nedošlo, nakoľko žalobca dospel k názoru, že potrebuje súdne rozhodnutie o vlastníckom práve a ostatných uplatňovaných nárokoch a až po uplynutí deviatich rokov súdneho konania pristúpil napokon k uzavretiu mimosúdneho dohody formou Dohody o urovnaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobca zavinil zastavenie konanie tým, že podal návrh na určenie neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 13. 08. 2013 a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a neskôr zobral tieto návrhy späť s tým, že z podania žalobcu zo dňa 15. 04. 2015 vyplýva, že jediný dôvod späťvzatia návrhu v celom rozsahu je skutočnosť, že žalobca bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník súboru nehnuteľností na základe Dohody o urovnaní zo dňa 12. 12. 2013, resp. zo dňa 07. 11. 2014, pričom vzatie návrhu späť žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., veci prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že obe rozhodnutia sú vecne správne a odvolaniam žalovaného nie je možné priznať úspech. Predmetom konania bola určovacia žaloba žalobcu, ktorou žiadal určiť, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Katastrálnym úradom D., Správa katastra N. a uložiť žalovanému povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie v sume 545. 513, 17 eur (16. 434. 130,- Sk), pričom žalobca podaním zo dňa 16. 04. 2015 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v súlade s pôvodne uzavretou Dohodou o urovnaní zo dňa 13. augusta 2003, v znení Dohody o urovnaní Reg. č. XXX/XXXX - XXXX - XXXX zo dňa 12. decembra 2013 a Dohody o urovnaní Reg. č. XXX/XXXX - XXXX - XXXX zo dňa 07. novembra 2014 sa účastníci konania, t. j. zmluvné strany dohodli a uznali bez výhrad, že vlastníkom sporných nehnuteľností je Slovenská republika a zároveň, že náklady spojené so súdnym konaním a jeho ukončením znáša každá zmluvná strana samostatne. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.). Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. Súd prvého stupňa dospel v poradí prvom napadnutom uznesení k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci žalobca zobral dôvodne podanú žalobu v celom rozsahu späť a zároveň, že príčinou vedúcou k späťvzatiu žaloby bolo práve uzavretie vykonateľnej a vkladuschopnej Dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 12. 12. 2013 v spojení s Dohodou o urovnaní zo dňa 07. 11. 2014, z dôvodu ktorého žalovaný procesne zastavenie konania zavinil. K námietke žalovaného, že v napadnutom uznesení absentuje výrok, ktorým mal súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách, ktoré mu v konaní vznikli na jeho právnom zastúpení, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd o trovách konania, ktoré účastníkom vznikli rozhodol už v poradí prvým uznesením, keď žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnil a preto argumentum a contrario nebol povinný ďalším výrokom rozhodnúť o trovách konania žalovaného samostatne a ako správne uviedol aj nadbytočne, nakoľko v poradí prvým uznesením rozhodol aj o náhrade trov konania žalovaného, z dôvodu ktorého aj v poradí druhým uznesením rozhodol vecne správne, keď návrh na doplnenie uznesenia zo dňa 06. augusta 2015, č. k. 5C/82/2008 - 257, zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca procesne zastavenie konania zavinil tým, že svoj návrh na určenie neplatnosti Dohody o urovnaní zo dňa 13. 08. 2003 a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zobral späť bezdôvodne, nakoľko nesporným dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že na základe uzavretej Dohody o urovnaní zo dňa 09. 12. 2014 so žalovaným, bol pod číslom C. XXX/XXXX zapísaný žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa svojou žalobou domáhal určiť vlastnícke právo, nakoľko pôvodnou Dohodou o urovnaní zo dňa 13. 08. 2003, ktorá síce usporiadala vlastníctvo k nehnuteľnosti - stavbe bez súpisného čísla, postavenej na parcele registra „C“, č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., obec N., okres N., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, avšak nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ale iba k finančnému plneniu v prospech žalovaného (viď článok IV, bod 4.1 Dohody). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.